Vodu káže a víno pije.
Klin klinom sa vyráža.
Čo nedojeme, to dopijeme.

Vinárske príslovia a porekadlá

Vtip 78
- Pýta sa vo vinárni jeden kamarát druhého:
- Piješ?
- Ak je to otázka, tak nie. Ak je to návrh, tak áno!
Vtip 77
- Čo dnes pijeme?
- Suché šampanské...
- Tak nasyp aj mne!
Vtip 76
Viete, prečo Ježiš premenil vodu na víno?
Lebo ešte nepoznal techniku pálenia slivovice!

Tak trochu jubilejný V. ročník prehliadky mladých vín sa konal 9. februára vo vinohradníckom dome U Richtára v Modre. Zúčastnil som sa na ostatných troch, či štyroch ročníkoch Mladých vín U Richtára. Pôvodne som chcel napísať, že úroveň podujatia neustále stúpa, ale to by tak celkom nebola pravda. Po organizačnej stránke to zvládajú dievčatá z MVC na výbornú a zlepšovať na tomto type podujatia ani nie je už veľmi čo. Skôr je pravdepodobné, že podujatie čoskoro vyrastie z kapacitných možností starého vinohradníckeho domu. Musím ale vyzdvihnúť úroveň ponúkaných vín. Kým pred pár rokmi sa dala nájsť ukážková sirka, vína z neodkalených muštov, naoxidované mladé vína, víno z nezdravého suda, či iné ukážky toho ako sa to nemá robiť, dnes to už na šťastie neplatí.

Nezaspať na vavrínoch. To je prvé pravidlo každej úspešnej firmy, za akú nepochybne treba považovať aj známu modranskú vínnu reštauráciu U Richtára. Páni Mrva a Belan, prišli s ďalším novým nápadom. Každý mesiac bude vyhradený pre jedného vinára. Jeho vína budú po celý mesiac v ponuke v rozšírenom sortimente a budú v ponuke ako rozlievané. To umožní hosťom k jednotlivým jedlám ochutnať viac vzoriek vína a usporiadať si tak svoju vlastnú enogastro minisúťaž.

S klesajúcou hladinou ortuti v kapiláre teplomera akosi podvedome siahame po červenom víne. Zvyčajne býva ohnivejšie, mäkšie, lepšie sa hodí k pečenej kačke a iným zimným jedlám. Od fermentácie uplynul už nejaký ten piatok a víno je už podstatne piteľnejšie ako bolo v marci či apríli, keď sme holdovali navoňaným bielym vínam. PD Mojmírovce majú v súčasnosti v ponuke päť druhov červeného vína. Čo myslíte, je už vhodné na pitie?

Začiatkom deväťdesiatych rokov som sa začal zaujímať o víno trochu viac, k čomu samozrejme patrila aj návšteva výstav. V rodine sme žiadneho vinára nemali, v mojom okruhu priateľov a známych sa tiež nenašiel žiadny zanietený milovník vína. Dychtivo som preto nasával všetky informácie o víne. Pamätám si ako sa skupinka asi troch, štyroch mužov rozprávala o vzorkách a jeden z nich zrazu povedal: „Toto je víno s teroáááá“. Ak vezmem do úvahy aké vína sa vtedy vyrábali a akými technológiami, môžem sa nad tým už iba pousmiať. Dnes je technologická vybavenosť už na úrovni a v mnohých prípadoch je na výške aj odborná zdatnosť technológa. Do popredia sa teda dostáva ono noblesne znejúce terroir. Ochutnávať víno a poznať krajinu z ktorej pochádza, poznať vinohrady, pôdu, podnebie a zvyklosti vinára ktorý víno vyrobil, človeka obohatí ďaleko viac ako iba víno samotné. Nechcem byť patetický, ale jedine tak môžem víno pochopiť. Vždy som bol zvedavý na Čachtice, išiel som sa tam teda pozrieť.

Tokajská oblasť je posledný nevybrúsený drahokam z náhrdelníka veľkých vinohradníckych oblastí našej planéty. Už si presne nepamätám, kto je autorom tejto vety, ale viem, že to bol Američan. S dotyčným však plne súhlasím a nezabudnem ju spomenúť pri každej vhodnej príležitosti. Podľa mňa dokonale vystihuje postavenie tokajského. Tokajské víno je vo svete pojem, ktorý milovníci vína vyslovujú jedným dychom spolu s takými pojmami ako je Sauternes, Portské, či Bordaux. O sláve Tokajského veľa napovedá aj používanie slova tokaj francúzskymi, talianskymi, či austrálskymi vinármi. Taliani aj Francúzi sa museli chtiac – nechtiac používania názvu tokaj vzdať. U nás si v plnej miere ani neuvedomujeme aký klenot máme doma.