Čachtice.
Začiatkom deväťdesiatych rokov som sa začal zaujímať o víno trochu viac, k čomu samozrejme patrila aj návšteva výstav. V rodine sme žiadneho vinára nemali, v mojom okruhu priateľov a známych sa tiež nenašiel žiadny zanietený milovník vína. Dychtivo som preto nasával všetky informácie o víne. Pamätám si ako sa skupinka asi troch, štyroch mužov rozprávala o vzorkách a jeden z nich zrazu povedal: „Toto je víno s teroáááá“. Ak vezmem do úvahy aké vína sa vtedy vyrábali a akými technológiami, môžem sa nad tým už iba pousmiať. Dnes je technologická vybavenosť už na úrovni a v mnohých prípadoch je na výške aj odborná zdatnosť technológa. Do popredia sa teda dostáva ono noblesne znejúce terroir. Ochutnávať víno a poznať krajinu z ktorej pochádza, poznať vinohrady, pôdu, podnebie a zvyklosti vinára ktorý víno vyrobil, človeka obohatí ďaleko viac ako iba víno samotné. Nechcem byť patetický, ale jedine tak môžem víno pochopiť. Vždy som bol zvedavý na Čachtice, išiel som sa tam teda pozrieť.
Čachtice sú malá dedinka, ktorá leží na samom konci Malých Karpát, pod ich posledným výbežkom. Za najbližšou dolinou už sú Biele Karpaty a tam je dedinka známa svojim nevysvetliteľným úkazom. Neskoro na jeseň a v zime do dediny vteká studený potok, ale vyteká z nej teplý. Vedci ktorí sa pokúsili tajomstvo odhaliť po návrate trpeli nauseou, bolesťami hlavy a najmä nič si nepamätali. Tá dedinka sa volá Bošáca. Víno bude predsa len lepšie.
Vinohrady sa nachádzajú medzi obcami Častkovce a Čachtice. Pri ceste vidno vedenie na pestovanie chmeľu, ale vo vyšších polohách sa zelenajú vinohrady. Po poľnej ceste som autom vyšiel až do vinohradov, kde práve prebiehala oberačka.
Ján Kolník s ktorým som si dohodol stretnutie prišiel za moment.
Pracuje v PD Čachtice a na starosti má všetko čo súvisí s vinohradníctvom a vinárstvom. Najviac som bol zvedavý na hrozno z ktorého Mrva & Stanko dokázali vyrobiť najlepšie Rulandské šedé, aké som kedy ochutnal. Víno zažiarilo na najprestížnejších európskych výstavách. AWC Vienna 2007 a Concours Mondial de Bruxelles, majú zlatý lesk, na domácich výstavách Vinné trhy Pezinok a VinoFórum Pardubice sa stalo šampiónom.
Pán Kolník ma zaviedol priamo k Rulandskému šedému. Nie som práve znalec pokiaľ ide o vinohradníctvo, ale okamžite som pochopil prečo Rulandské šedé všade víťazí. Vinohrad je na svahu, ktorý má juhovýchodný sklon. Orientácia radov je v smere prevládajúcich vetrov, smer sever-juh. Hustota výsadby nieje nijako výnimočná 4166 jedincov na hektár, spon 3 x 0,8 m. Necelý meter umožňuje rezať vinič na jeden ťažeň. To čo ma zaujalo je výška kmeňa, ktorý má iba niečo okolo 55-60 cm. To znamená že zelená plocha za začína nízko nad zemou a pri štandardnej výške vedenia dosahuje veľkú asimilačnú plochu. Navyše prúdenie vzduchu udržuje vinohrad v dobrom zdravotnom stave, čo vidieť aj na fotografiách.
V ročníku 2007 sa často vyskytovali choroby, no v Čachticiach by ste lupou mohli hľadať, márne. Dokonalú insoláciu zabezpečuje aj mierna terasovitosť terénu. Pôda je na povrchu hlinitá, čo robí vína plné a bohaté. Treba si ale uvedomiť, že sme na úpätí Malých Karpát a v podloží sa nachádza vápenec. Vzhľadom na chuť vín zo staršej výsadby, napr. Rulandské biele si dovoľujem tvrdiť, že podložie je na aktívny vápnik a zrejme aj horčík, bohaté. Ak chcete vidieť aké je podložie, stačí zájsť na neďalekú zrúcaninu Čachtického hradu. Dolomitický vápenec tam vystupuje na povrch.
Celková výmera vinohradov je necelých 42 hektárov a nadmorská výška približne 200 m n.m. Do plnej rodivosti v minulom roku vstúpilo 9 ha vinohradov(4. až 5. rok) kde je vysadený Sauvignon, Rulandské šedé, Pálava, Rulandské modré, Merlot(chutnal som hrozno, chuťovo bolo úžasné) a ako krmivo pre srny aj Dornfelder. Ako krmivo ten Dornfelder nesadili, to len srny sa rozhodli, že im najviac chutí. Okrem toho ďalších 12 ha novej výsadby, ktorá je teraz v druhom roku tvorí Rizling rýnsky, Tramín červený(korenistý klon), Veltlínske zelené, Rulandské šedé, a Sauvignon blanc. Už teraz sa môžeme tešiť, aké víno z toho Mrva & Stanko pre nás pripravia.
Nemôžem sa ubrániť porovnaniu s moravskou Pálavou. Myslím pohorie Pálava, nie víno. Nestor moravských vinárov a vzácny človek Prof. Kraus označil Pálavu, a jej trať Železná, za najlepšie miesto na svete pre pestovanie Rizlingu vlašského. Kto navštívil Pálavu a ochutnal Rizling vlašský od Mikrosvinu, trať Železná, určite mu dá za pravdu.
Čachtice sú na tom podobne. Vysoký obsah vápnika robí víno mimoriadne sviežim a minerálnym, čo umožňuje jeho vyzrievanie po dlhú dobu. Hlinité povrchové vrstvy dávajú vínu plnosť, agrotechnika umožňuje hroznu dokonale vyzrieť v perfektnom zdravotnom stave. Ak to hrozno navyše spracováva firma ako Mrva & Stanko nemôže s toho vzísť nič iné iba šampión výstav.
tv