„Noc zo štvrtku na piatok má byť najchladnejšia. V piatok ráno budeme oberať ľadovú Frankovku, prídete?“ Hlas v telefóne patril ing. Milošovi Ševčíkovi, výrobnému riaditeľovi VZ Topoľčianky. Už dávno prestalo platiť že veľké podniky robia iba stoláky. Topoľčianky nosia medaile zo zahraničných výstav a úspechy dosahujú aj doma. Striebro na awc vienna´08, a striebro na Vinitaly(zatiaľ najvyššie hodnotené slovenské víno na tejto výstave), či víťaz kategórie sladkých vín Národného salónu vín 2008. Mimochodom, víťazom kategórie NSV je práve ľadová Frankovka. Inú odpoveď ako „Určite prídem“ určite ani Miloš Ševčík nečakal.

V Radošine som sa zastavil pre niečo celkom iné. Chlapi vážili hrozno, merali cukornatosť a vzápätí hrozno spracovávali. Ale nikoho známeho som nevidel. Hlavný technológ Peter Lukačovič spolu s riaditeľom Pivnice Radošina Tiborom Romanom, mali dôležitejšiu prácu. Prechutnávali vína a vyberali to najlepšie pre Elizabeth Alexandru Mary Windsorovú, súčasnú kráľovnú Spojeného kráľovstva Veľkej Británie.

Aj toto je jeden z dôvodov pre ktorý mám svoju prácu rád. Dostanem sa totiž k vínam ktoré často nie sú na trhu vôbec, prípadne ide iba o pokusnú výrobu a nie je isté či a kedy sa na trh vôbec dostanú. Výrobný riaditeľ spoločnosti Hubert J.E., Ing Štefan Ailer PhD, pripravil pokusnú šaržu sektu pri ktorej testoval nový spôsob sekundárnej fermentácie. Výsledok je pozoruhodný.

Ďalším neznámym vinárom, ktorý sa predstaví na I. strekovskom pivničnom festivale, je Mátyás András z obce Nová Vieska, ktorá leží na polceste medzi Strekovom a Gbelcami. Vždy som čakal, že až na Chardonnay, budú na južnom Slovensku vyrábať predovšetkým červené vína. Veď Alibernet, Cabernet Sauvignon, ale aj Frankovka modrá z južnoslovenskej oblasti už preslávili nejedného vinára. András vyrába Rizling vlašský, Sauvignon, Rizling rýnsky, Peseckú leánku, Rizling rýnsky, Rulandské biele, Rulandské šedé a z červených vín Rulandské modré, Cabernet Sauvignon a Frankovku modrú.

Terra incognita. Aj tak by sa dala označiť Južnoslovenská vinohradnícka oblasť. Určite mi budete protirečiť, veď hrozno zo Strekova, či Mužle má svoje meno. No ja mám na mysli teraz výrobcov vína z juhu Slovenska. Poznáte Chateau Belá, možno Strekov 1075, či VVD Dvory nad Žitavou a to je viac - menej všetko. V súvislosti s pripravovaným I. strekovským pivničným festivalom, sa však vynorili aj iné firmy, ktoré vyzerajú minimálne zaujímavo. Jednou z nich je aj Vintop Karkó, z Búče.

Vďaka hroznu z Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti už získal titul šampióna nejeden malokarpatský vinár. Ale až na jednu jedinú, no o to svetlejšiu výnimku, budete hľadať výrobcu z južného Slovenska, na etikete šampióna zbytočne. Verejnosť pozná Chateau Belá a Mira Petrecha, ktorého ryňáky patria k absolútnej špičke a Strekov 1075. Na ich produkciu však často počuť protichodné názory. V miestnom PD Strekov sa rozhodli zviditeľniť nie len Strekov a strekovské vína, ale celý región a na 26.- 27. júla naplánovali I. strekovský pivničný festival, ktorý svojim rozsahom a aj významom presiahne hranice regiónu.

Upršaný piatkový podvečer, prakticky ľudoprázdna Modra. Degustácie kam prídu dvaja ľudia pôsobia smutne . S malou dušičkou preto otváram dvere na pivnici reštaurácie U Ludvika. Akonáhle nazriem dnu, okamžite sa na mňa prenesie dobrá nálada. Pivnica je plná ľudí, v krbe praská oheň. Značka Víno Ludvik sa za posledné roky postupne prepracovala medzi slovenskú elitu, pričom si zachovala nezameniteľný rukopis. Kedy ak nie teraz, týmto heslom sa riadili pri výrobe vín ročníka 2006. Nulašesťky boli všetky so zvyškovým cukrom. V ich prípade to však nebolo čaro nechceného, ale zámer, ktorý sa vydaril nad očakávanie. Ročník 2007 bol iný. Rád som prijal pozvanie na degustáciu vín. Zámerne neuvádzam mladých, pretože čo-to sme prechutnali aj z najlepších dvetisícšestiek. Ani popri nich sa však mladé vína nestratili.

Nepľuj do pohára, z ktorého si pil.
A čo by sme nepili, však sme z jednej dediny.
Voda ženie mlyny a víno jazyky.