Ešte pred dvomi či tromi rokmi ste sa mohli na Vino Gallery dostať jednoduchým zakúpením vstupenky. Dnes je podujatie vypredané dlho dopredu. Primacionálny palác sa nafúknuť nedá a záujem je veľký. Z obyčajnej degustácie sa Vino Gallery prepracovalo na najprestížnejšie spoločenské podujatie svojho druhu.

Každý z predchádzajúcich ročníkov bol vždy v znamení nejakej odrody. Milan Bejdák dokázal zozbierať vždy až neuveriteľné množstvo vzoriek jednej odrody. Spomínam si na Cabernet Sauvignon, Frankovku modrú, Syrah. Potom prišlo ružové a šampióni Malokarpatských výstav a tak to aj prakticky zostalo s drobnými obmenami. K šampiónom malokarpatských výstav pribudli medailisti z významných svetových výstav, ako je napr. Chardonnay Mrva & Stanko z Bruselu, či Hubert Grand rosé z Paríža. 

X. ročník je už celkom pekné jubileum. Vína boli rozdelené do piatich kategórií, plus hosťujúci vinári. Šampióni výstav, Sauvignon blanc, Rosé – víno leta, Biely svet a Červený svet. 

Ja som prišiel o trochu skôr a mal som čas prehodiť zopár slov s Milanom Pavelkom, Romanom Janouškom, Martinom Pomfym a Andrejom Krausom. O chvíľu začali prichádzať hostia a nádvorie sa rýchlo zaplnilo. Spolu s Primátorom hlavného mesta Andrejom Ďurkovským a zástupcom Istrobanky Ľubomírom Remšíkom, Milan Bejdák oficiálne otvoril Vino Gallery 2008. Spomenul všetkých partnerov podujatia, poďakoval Ivanovi Malinkovi zo spoločnosti BigBoard, ktorý podujatie podporuje od samého začiatku a nezabudol ani na manželku Oľgu. 

Moja prvá cesta viedla k stolíku Vína Ludvik, kde už prebiehal audit kvality trojice Milan Bejdák, Andrej Kraus a Ludvik Žofiak. Vína poznám a mám ich rád. Ochutnal som iba dve, tri obľúbené vína Műller Thurgau, Chardonnay a Rizling rýnsky a išiel som pozrieť susedov z Nového vinařství. Bohužiaľ ich vína boli v tom momente veľmi teplé aj napriek množstvu suchého ľadu ktorý bol k dispozícii. Vo všetkých vzorkách ktoré som ochutnal sa priveľmi prejavoval alkohol a tak nechcem a ani nemôžem hodnotiť. Hostesky nás neustále zásobovali fantastickými krevetovými krekrami a keď sa mihol s pohárom Hubert Grand rosé aj Milan Bejdák, dostal som neuveriteľnú chuť na ružové. Narýchlo som prebehol Merlot Mrva & Stanko, Cabernet Sauvignon rosé od Ludvika a Vinkovy, porovnal ich s francúzskymi Rosé d´Anjou a Rosé de Loire. Ku krevetám veľmi dobre ide aj Sauvignonu blanc. Tým našim nulasedmičkám až na vzácne výnimky chýba florálna zložka arómy a tak som si všetko vynahradil tromi novozélandskými vzorkami z Marlbourough. Whitecliff, Mount Nelson a Villa Maria. Biely svet som ani neplánoval navštíviť, ale Vernaccia di San Gimignano je najlepšie toskánske biele a tak som si nemohol nechať ujsť a s pohárom Vermentina som sa naladil na nadchádzajúcu dovolenku v Taliansku. 

Červený svet bol prirodzeným pokračovaním bieleho. Francúzske vína som ochutnal iba námatkovo, ale mal som šťastie na vydarené vzorky. Napriek tomu som sa ponáhľal k talianskym vínam. Valpolicella, Chianti (Barón Ricasoli a Le Capane), Montepulciano d´Abruzzo, Bardolino, Barolo, Vino Nobile di Montepulciano, a Brunello di Montalcino. Čo fľaša to pojem. Mám rád toskánske vína, ale v ten večer u mňa bodoval Piemont. Barolo 2003 od Sori del Gibelino. Spomenul som si, že som videl ešte jedno Barolo pri stánku spoločnosti Delikateso. Bersano je známy výrobca. Barbaresco a Barolo riserva, k tomu už tradičný „bochník“ Parmigiano reggiano. Podľa chuti to bol pravdepodobne (Bollino aragosta)18 mesačný syr. Pri takýchto príležitostiach je to iste lepšia voľba ako veľmi výrazný, niekedy až priveľmi, trojročný Bollino oro. Ale kombinácia to bola super. Hneď vedľa hosťoval Milan Pavelka. Po Barole už ťažko čosi ochutnať a tak som si vybral Paves, červený pochopiteľne. Paves v kontraste s Barolom na mňa v tom momente pôsobil neuveriteľne ovocne. Tak výraznú a čistú čiernu ríbezľu som nenašiel ešte v žiadnom víne, aj keď to bolo iba pod vplyvom dojmu z vyzretého Barola. Na skok som sa ešte vrátil k červenému svetu ochutnať Riberu del Duero, a definitívne som sa vrátil k slovenským vínam a slovenským vinárom. Spolu s Romanom Janouškom, Martinom Pomfym a Luvikom Žofiakom, sme poochutnávali vína. Roman mal pekné, moderné červené vína, u Maťa Pomfyho som prešiel na biele a u Ludvika som to uzavrel Cabernetom Sauvignon a ľadovým Veltlínom. Porovnávanie nemalo konca. 

Ak trávite čas s priateľmi, pri rozhovoroch o víne a veciach okolo vína, pri dobrej hudbe a ešte lepšom víne, večer Vám ujde ani sa nenazdáte. X. ročník Vino Gallery je za nami a ja si neviem predstaviť čím Milan prekvapí opäť o rok. Už teraz sa teším. Ak budete mať možnosť zúčastniť sa Vino Gallery, určite si ju nenechajte ujsť. 

tv