Poradňa
- strana 3
Ošetrovanie viniča pred kvetom
Piesočnaté a ľahko prehrievajúce sa pôdy s nízkym obsahom humusu na vyslnných svahoch sú miesta pre výskyt červenej spály viniča. Táto sa prejavuje na bielych odrodách žltými a na modrých odrodách červenými škvrnami na listoch medzi hlavnými žilkami. Huba prezimuje na infikovaných listoch. K šíreniu dochádza koncom mája a v júni pri daždivom počasí s teplotou okolo 20 °C.
Vo výsadbách s každoročným výskytom červenej spály prvé ošetrenie urobíme pred kvitnutím, pri dlžke výhonkov 15 - 20 cm. Ďalšie ošetrenie treba urobi? tiež pred kvetom, obyčajne 7 - 12 dní po prvom postreku. V danom roku ho však môžeme spoji? s ošetrovaním (preventivnym) proti peronospóre. Proti červenej spále je účinný Kuprikol 50, Dithane M 45 alebo Dithane DG, Novozir MN 80, Hattrik, Quadris, Polyram combi, Polyram DG a iné. Vo výsadbách viniča s pravidelným spŕchavaním kvetenstva odporúčame postrek Molybdenanom amonnym v 0,2 - 0,4% koncentrácii približne 2 - 3 týždne pred kvitnutím.
Vážnym škodcom je obaľovač mramorový a pásový. Zvyčajne koncom apríla až do polovice mája sa liahnu prvé motýle, ktoré po párení kladú vajíčka na súkvetie viniča alebo stopky listov. O niekoľko dní sa liahnu húsenice, ktoré ožierajú a spriadajú súkvetie. Na sledovanie letu motýľov môžeme použi? feromónové lapače. Na obaľovača pásového používame Deltastop EA alebo EA Etokap. Na obaľovača mramorovaného Deltastop LB alebo LB Etokap. Priebeh letu a početnos? motyľov zis?ujeme podľa priloženého návodu k lapačom. Odchyt zaznamenávame obyčajne 2 - 3 krát za týždeň. Ak priemerný denný úlovok je vyšši ako 150 - 250 motýľov 1. gen., odporúčame ošetrenie viniča. Ak nemáme lapače, musíme sledova? iba let motyľov alebo výskyt húseníc v súkvetiach. Za prah škodlivosti považujeme napadnutie jedného kra 2 - 5 húsenicami. Ošetrenie vykonáme v čase hromadného liahnutia húseníc.
Z kontaktných prípravkov môžeme použi? AgrEvo koncentrát, Decis 2,5 EC, Decis 25 Flow, Dursban 480 EC, Dimilin 48 SC, Metanion 48 EM, Pyrinex 48 EC, Fury 10 EC, Fury 10 EW, Karate 2,5 EC, Karate 2,5 WG, Nomolt 15 SC, Polytrin 200 EC, Reldan 40 EC, Talstar 10 EC, Vaztak 10 EC, Vaztak 10 SC a iné. Zo systémových prípravkov pripomíname Dimecron 50 SCW a Isegar WP. Z hĺbkovo pôsobiacich prípravkov je to Zolone EC, Ultracid 40 WP, Sumithion Super, Sumithion SO EC a iné. Z biologických prípravkov ako požerové sú účinné Biobit FC a Biobit WP. Tieto sa používajú na začiatku liahnutia húseníc. Na začiatku kladenia vajíčok odporúčame aplikova? Dimilin 48 SC, Insegar WP a Nomolt 15 SC, lebo zabraňujú tvorbe chitínu u škodcu.
Práca, ročník 55, strana 11, 18. mája 2000
Vo výsadbách s každoročným výskytom červenej spály prvé ošetrenie urobíme pred kvitnutím, pri dlžke výhonkov 15 - 20 cm. Ďalšie ošetrenie treba urobi? tiež pred kvetom, obyčajne 7 - 12 dní po prvom postreku. V danom roku ho však môžeme spoji? s ošetrovaním (preventivnym) proti peronospóre. Proti červenej spále je účinný Kuprikol 50, Dithane M 45 alebo Dithane DG, Novozir MN 80, Hattrik, Quadris, Polyram combi, Polyram DG a iné. Vo výsadbách viniča s pravidelným spŕchavaním kvetenstva odporúčame postrek Molybdenanom amonnym v 0,2 - 0,4% koncentrácii približne 2 - 3 týždne pred kvitnutím.
Vážnym škodcom je obaľovač mramorový a pásový. Zvyčajne koncom apríla až do polovice mája sa liahnu prvé motýle, ktoré po párení kladú vajíčka na súkvetie viniča alebo stopky listov. O niekoľko dní sa liahnu húsenice, ktoré ožierajú a spriadajú súkvetie. Na sledovanie letu motýľov môžeme použi? feromónové lapače. Na obaľovača pásového používame Deltastop EA alebo EA Etokap. Na obaľovača mramorovaného Deltastop LB alebo LB Etokap. Priebeh letu a početnos? motyľov zis?ujeme podľa priloženého návodu k lapačom. Odchyt zaznamenávame obyčajne 2 - 3 krát za týždeň. Ak priemerný denný úlovok je vyšši ako 150 - 250 motýľov 1. gen., odporúčame ošetrenie viniča. Ak nemáme lapače, musíme sledova? iba let motyľov alebo výskyt húseníc v súkvetiach. Za prah škodlivosti považujeme napadnutie jedného kra 2 - 5 húsenicami. Ošetrenie vykonáme v čase hromadného liahnutia húseníc.
Z kontaktných prípravkov môžeme použi? AgrEvo koncentrát, Decis 2,5 EC, Decis 25 Flow, Dursban 480 EC, Dimilin 48 SC, Metanion 48 EM, Pyrinex 48 EC, Fury 10 EC, Fury 10 EW, Karate 2,5 EC, Karate 2,5 WG, Nomolt 15 SC, Polytrin 200 EC, Reldan 40 EC, Talstar 10 EC, Vaztak 10 EC, Vaztak 10 SC a iné. Zo systémových prípravkov pripomíname Dimecron 50 SCW a Isegar WP. Z hĺbkovo pôsobiacich prípravkov je to Zolone EC, Ultracid 40 WP, Sumithion Super, Sumithion SO EC a iné. Z biologických prípravkov ako požerové sú účinné Biobit FC a Biobit WP. Tieto sa používajú na začiatku liahnutia húseníc. Na začiatku kladenia vajíčok odporúčame aplikova? Dimilin 48 SC, Insegar WP a Nomolt 15 SC, lebo zabraňujú tvorbe chitínu u škodcu.
Práca, ročník 55, strana 11, 18. mája 2000
Na tažších pôdach sadíme vinič aj na jar
Sadeniu viniča predchádza hlboké spracovanie pôdy, vyhnojenie pozemku organickými a minerálnymi hnojivami, v prípade potreby aj úprava pH, na svahoch terasovanie pozemku. Dôležitá je správna voľba sponu a smeru radov, ako aj výber vhodných kultivarov na vhodnom podpníku. Na jeseň sadíme od októbra do nástupu mrazov, na jar až do mája.
Jesenné vysádzanie uprednostňujeme na ľahších a na suchších pôdach, sadenice využijú zimnú vlahu, pôda lepšie priľne ku koreňom, prírastky sú v prvom roku dlhšie a percento ujatia je na takýchto pôdach vyššie ako pri jarnom vysádzaní.
Na ?ažších pôdach a tam, kde máme možnos? doplnkovej závlahy, uprednostňujeme jarné vysádzanie. Zatiaľ čo pri jesennom vysádzaní zalievame iba vtedy, ak je pôda suchá, pri jarnom je dôkladné zalievanie nevyhnutné. Na ...
Jesenné vysádzanie uprednostňujeme na ľahších a na suchších pôdach, sadenice využijú zimnú vlahu, pôda lepšie priľne ku koreňom, prírastky sú v prvom roku dlhšie a percento ujatia je na takýchto pôdach vyššie ako pri jarnom vysádzaní.
Na ?ažších pôdach a tam, kde máme možnos? doplnkovej závlahy, uprednostňujeme jarné vysádzanie. Zatiaľ čo pri jesennom vysádzaní zalievame iba vtedy, ak je pôda suchá, pri jarnom je dôkladné zalievanie nevyhnutné. Na ...
Preventívne proti plesni sivej
Takmer každoročne sa na viniči môžeme stretnúť s väčším alebo menším výskytom hniloby hrozna. Spôsobuje ju huba Botrytis cinerea, známa aj pod názvom botrytída, alebo pleseň sivá. Okrem viniča napáda veľmi široký okruh rastlín. Vyskytuje sa na odumretých, resp. poškodených pletivách. Huba prezimuje ako podhubie na odumretých častiach viniča.
Bojujeme proti plesni sivej
Pleseň sivá je pre vinič hroznorodý nebezpečná choroba, pretože môže vážne ohrozi? množstvo a kvalitu dopestovaného hrozna. Jej škodlivos? sa z roka na rok mení, no nie sú vzácne prípady, že zničí 20 až 30% úrody a niekedy aj viac. Výskyt tejto choroby podporuje okrem dažďa aj poškodenie bobúľ ľadovcom alebo obaľovačmi z druhej generácie. Pleseň sivá cudzopasí na viniči hroznorodom po celý rok a môže napadnú? všetky časti vinohradu.
Najnebezpečnejšia je, keď napadne strapinu a bobule. Infekcia plesňou sivou sa prejavuje na bobuliach ich svetlokávovým sfarbením, stratou vody a zosýchaním. Infekcia touto chorobou v období zamäknutia bobúľ je nebezpečná, lebo vtedy majú zníženú schopnos? potláča? klíčenie spór a paralyzova? apresorium patogéna.
Zníženú odolnos? proti tejto chorobe v dobe ...
Najnebezpečnejšia je, keď napadne strapinu a bobule. Infekcia plesňou sivou sa prejavuje na bobuliach ich svetlokávovým sfarbením, stratou vody a zosýchaním. Infekcia touto chorobou v období zamäknutia bobúľ je nebezpečná, lebo vtedy majú zníženú schopnos? potláča? klíčenie spór a paralyzova? apresorium patogéna.
Zníženú odolnos? proti tejto chorobe v dobe ...
Ochrana pred múčnatkou
Na viniči sa každoročne stretávame s väčším alebo menším výskytom škodlivých činiteľov. Ich výskyt v jarných mesiacoch nebýva výrazný, a preto sa obyčajne zabúda na včasnú, prípadne preventívnu ochranu v čase pred kvitnutím. O úrode hrozna často rozhoduje múčnatka. Tá prezimuje ako podhubie v pupeňoch viniča. Poškodzujú ho mrazy pod mínus 18 °C, mierna zima však toto podhubie nepoškodí.
Vtedy sa očakáva skorý a pomerne silný, infekčný tlak choroby, a to hlavne v miestach, kde ochrana proti múčnatke nebola dostatočná. Zdrojom prvotnej, infekcie sú konídie, ktoré sa vytvárajú, keď má vinič viac ako 5 až 6 listov, čiže približne 4 až 5 týždňov po vypučaní. Infekcia sa šíri pri vyšších teplotách a vyššej alebo striedavej relatívnej vlhkosti vzduchu. Výskyt múčnatky podporujú uzavreté ...
Vtedy sa očakáva skorý a pomerne silný, infekčný tlak choroby, a to hlavne v miestach, kde ochrana proti múčnatke nebola dostatočná. Zdrojom prvotnej, infekcie sú konídie, ktoré sa vytvárajú, keď má vinič viac ako 5 až 6 listov, čiže približne 4 až 5 týždňov po vypučaní. Infekcia sa šíri pri vyšších teplotách a vyššej alebo striedavej relatívnej vlhkosti vzduchu. Výskyt múčnatky podporujú uzavreté ...
Zásahy proti plesni sivej na viniči
Skoro každý rok sa stretávame s väčším alebo menším výskytom hniloby hrozna. Príčinou je huba Botrytis cinerea. Medzi pestovateľmi viniča je známa aj ako botrytída alebo pleseň sivá. Všeobecne sa vyskytuje na odumretých častiach rastlín, pričom parazituje na vyše 100 druhoch pestovaných rastlín a mnohých burinách.
Pleseň sivá prezimuje ako podhubie na odumretých častiach viniča. Pri vyhovujúcich jarných podmienkach napáda už zelené časti viniča (súkvetie, listy, menej letorasty, najmä však bobule, respektívne celé strapce). Počas vegetácie sa šíri najmä vetrom, a preto nie je núdza o zdroj infekcie. Napadnuté súkvetia hnednú a zasychajú. Listy majú hnedé až sivé škvrny, pri silnom napadnutí niekedy opadnú. Na letorastoch sa v jeseni vytvárajú jasnohnedé škvrny, ktoré sú viditeľné aj v ...
Pleseň sivá prezimuje ako podhubie na odumretých častiach viniča. Pri vyhovujúcich jarných podmienkach napáda už zelené časti viniča (súkvetie, listy, menej letorasty, najmä však bobule, respektívne celé strapce). Počas vegetácie sa šíri najmä vetrom, a preto nie je núdza o zdroj infekcie. Napadnuté súkvetia hnednú a zasychajú. Listy majú hnedé až sivé škvrny, pri silnom napadnutí niekedy opadnú. Na letorastoch sa v jeseni vytvárajú jasnohnedé škvrny, ktoré sú viditeľné aj v ...
Po reze je aktuálny jarný postrek viniča
Na viniči bývajú bežne rozšírené roztoče. Keď sa však premnožia, spôsobujú vážne poškodenie napadnutých krov, ktoré nazývame akarinóza a erinóza. V záhradkách sa vyskytujú väčšinou len na niekoľkých kroch. Škodcov vidie? pri zväčšení lupou.
Akarinózu, nazývanú tiež kučeravos? viniča, spôsobuje roztoč viničový a hálkovec viničový. Tie prezimujú v trhlinách a puklinách kôry na kmienkoch viniča alebo v pazuchách pukov. Na jar po oteplení, keď sa puky začnú otvára?, roztoče prenikajú do ich vnútra. Výlučky cicavého ústrojenstva škodcov sú pre pletivá toxické, a preto po napadnutí začnú postupne odumiera?. Ich okolie žltne a deformuje sa. Nové výhonky zaostávajú v raste, sú krátke a slabé. Listy kučeravejú a krpatejú. Miesta cicania na listoch vidie? proti svetlu ako priesvitné jasnožlté ...
Akarinózu, nazývanú tiež kučeravos? viniča, spôsobuje roztoč viničový a hálkovec viničový. Tie prezimujú v trhlinách a puklinách kôry na kmienkoch viniča alebo v pazuchách pukov. Na jar po oteplení, keď sa puky začnú otvára?, roztoče prenikajú do ich vnútra. Výlučky cicavého ústrojenstva škodcov sú pre pletivá toxické, a preto po napadnutí začnú postupne odumiera?. Ich okolie žltne a deformuje sa. Nové výhonky zaostávajú v raste, sú krátke a slabé. Listy kučeravejú a krpatejú. Miesta cicania na listoch vidie? proti svetlu ako priesvitné jasnožlté ...
Na viniči sa prejavuje chloróza
S chlorózou viniča ako s fyziologickou poruchou sa najčastejšie stretávame v našich najteplejších oblastiach. Pripisuje sa nadbytku vápnika a nedostatku železa v pôde vo forme prístupnej pre rastliny. Rozoznávame ľahkú a ?ažkú formu chlorózy. Pri ľahkej forme sú prvé listy po vypučaní viniča zdravé, zelené.
Listy, ktoré sa však vyvíjajú v júni a v júli sú už žltozelené až žlté. Žltnutie listov postupuje od vrcholovej časti k báze výhonku. V prípade, že v druhej polovici vegetácie pretrváva suché počasie, môžu sa listy opä? zazelena?.
Pri ?ažkej forme chlorózy má už pučiaci vinič žltú farbu: Listy zaostávajú v raste. Ich pletivo od kraja a medzi žilkami postupne hnedne a odumiera. Nadmerne sa vytvárajú zálistky. Výhonky slabo rastú, kvetenstva ubúda, bobule krpatejú, drevo zle ...
Listy, ktoré sa však vyvíjajú v júni a v júli sú už žltozelené až žlté. Žltnutie listov postupuje od vrcholovej časti k báze výhonku. V prípade, že v druhej polovici vegetácie pretrváva suché počasie, môžu sa listy opä? zazelena?.
Pri ?ažkej forme chlorózy má už pučiaci vinič žltú farbu: Listy zaostávajú v raste. Ich pletivo od kraja a medzi žilkami postupne hnedne a odumiera. Nadmerne sa vytvárajú zálistky. Výhonky slabo rastú, kvetenstva ubúda, bobule krpatejú, drevo zle ...
Hubové choroby a odumieranie viniča
Pestovatelia viniča sa stretávajú s odumieraním ramien alebo celých krov. Ako príčina sa často uvádza silný mráz, nedostatočná výživa, nevhodné pestovateľské podmienky, sucho aj nadmerné vlhko, vysilenie viniča po nadmernej úrode, vek viniča a podobne. Zabúda sa však na hubové choroby, ktoré sa v podstatnej miere podieľajú na hynutí krov alebo ich častí.
Medzi huby, ktoré napádajú hlavne staré drevo, patrí čierna škvrnitos? viniča, eutypióza viniča a pevník chlpatý.
Čierna škvrnitos? viniča zapríčiňuje blednutie výhonkov, na ktorých sa vytvárajú čierne bodkovité útvary huby. Staršie drevo postupne niekoľko rokov odumiera. Huba najčastejšie napáda oslabené kry s vysokými úrodami pri nevyrovnanej zásobe živín. Jej šírenie podporuje aj infikovaný množiteľský materiál a mechanické ...
Medzi huby, ktoré napádajú hlavne staré drevo, patrí čierna škvrnitos? viniča, eutypióza viniča a pevník chlpatý.
Čierna škvrnitos? viniča zapríčiňuje blednutie výhonkov, na ktorých sa vytvárajú čierne bodkovité útvary huby. Staršie drevo postupne niekoľko rokov odumiera. Huba najčastejšie napáda oslabené kry s vysokými úrodami pri nevyrovnanej zásobe živín. Jej šírenie podporuje aj infikovaný množiteľský materiál a mechanické ...
Poškodenie viniča zimnými mrazmi
Naša zemepisná poloha je najsevernejším pestovateľským pásmom viniča hroznorodého. A hoci v tejto oblasti situujeme vinič do najteplejších lokalít, polôh a chránených miest, aj tak z ekologických činiteľov najviac ohrozujú jeho pestovanie zimné mrazy. Poškodzujú púčiky, jednoročné drevo, ba aj korene.
Púčiky u nás pestovaných kultivarov vydržia -17 až -19 °C, jednoročné drevo -21 °C, staré drevo -24 až -25 °C a korene -6 až -7 °C. Ak teplota klesne pod tieto hranice, jednotlivé časti mráz viac alebo menej poškodí.
Na to, ako vlastne mráz poškodzuje vinič, je viacero teórií. Nás však najviac zaujímajú následky poškodenia jednotlivých častí. Keď mráz čiastočne poškodí hlavný púčik, tento oneskorene vypučí a na letoraste sa nevyvinú kvety. Prípadne hlavný púčik nevypučí vôbec a vypučia ...
Púčiky u nás pestovaných kultivarov vydržia -17 až -19 °C, jednoročné drevo -21 °C, staré drevo -24 až -25 °C a korene -6 až -7 °C. Ak teplota klesne pod tieto hranice, jednotlivé časti mráz viac alebo menej poškodí.
Na to, ako vlastne mráz poškodzuje vinič, je viacero teórií. Nás však najviac zaujímajú následky poškodenia jednotlivých častí. Keď mráz čiastočne poškodí hlavný púčik, tento oneskorene vypučí a na letoraste sa nevyvinú kvety. Prípadne hlavný púčik nevypučí vôbec a vypučia ...
Na viniči sú vajíčka roztočov
V posledných 2 až 3 rokoch sa na viniči čoraz častejšie a intenzívnejšie vyskytujú roztoče. Vyskytujú sa najmä na miestach, kde bola intenzívnou chemickou ochranou v predchádzajúcich rokoch narušená biologická rovnováha medzi roztočmi a ich prirodzenými nepriateľmi. Navyše k rastu ich početnosti v nemalej miere prispelo aj teplé a suchšie počasie v priebehu vegetácií, ako aj jednostranné hnojenie.
Roztočec ovocný je známy aj pod názvom červený pavúčik. Jeho dospelé jedince, ako aj všetky vývinové štádiá, cicajú na listoch, menej na súkvetiach viniča. Najväčšie škody spôsobuje krátko po vypučaní, keď prechádzajú vyliahnuté larvy na mladé výhonky. Napadnuté listy strácajú zelenú farbu, hnednú, vysychajú a môžu predčasne opadnú?. Hrozno zle vyzrieva a stráca kvalitu. Najviac sú ...
Roztočec ovocný je známy aj pod názvom červený pavúčik. Jeho dospelé jedince, ako aj všetky vývinové štádiá, cicajú na listoch, menej na súkvetiach viniča. Najväčšie škody spôsobuje krátko po vypučaní, keď prechádzajú vyliahnuté larvy na mladé výhonky. Napadnuté listy strácajú zelenú farbu, hnednú, vysychajú a môžu predčasne opadnú?. Hrozno zle vyzrieva a stráca kvalitu. Najviac sú ...
Nádorovitosť viniča
V posledných dvoch až troch rokoch sa stále viac na dreve viniča prejavujú príznaky niektorých chorôb. Preto by mali pestovatelia venova? zdravotnému stavu viniča zvýšenú pozornosť už pri jarnom reze. Aby sa prípadná infekcia nerozširovala, odporúčame podozrivé kry rezať až nakoniec, po celkovom zhodnotení zdravotného stavu podozrivých krov.
Pri výskyte bakteriálnej nádorovitosti - Agrobacterium tumefaciens, ide väčšinou o ojedinelé alebo ohniskové nevyliečiteľné ochorenie krov. Charakteristickým znakom je vytváranie nádorov na hlave kra, koreňovom kmeni, na kmeni, ramene, prípadne aj na jednoročnom výhonku. Nádory sa vytvárajú po infekcii baktériami na mechanicky alebo mrazom poškodených miestach kôry. Nádory sú belavé, neskôr hnednú a drevnatejú. Napadnutý vinič má chorobný vzhľad a ...
Pri výskyte bakteriálnej nádorovitosti - Agrobacterium tumefaciens, ide väčšinou o ojedinelé alebo ohniskové nevyliečiteľné ochorenie krov. Charakteristickým znakom je vytváranie nádorov na hlave kra, koreňovom kmeni, na kmeni, ramene, prípadne aj na jednoročnom výhonku. Nádory sa vytvárajú po infekcii baktériami na mechanicky alebo mrazom poškodených miestach kôry. Nádory sú belavé, neskôr hnednú a drevnatejú. Napadnutý vinič má chorobný vzhľad a ...
Pestovanie viniča
Hrozno je ovocím slnka a radosti. Keď ho vraj ľudia prvýkrát objavili - vyhrali. Aj vďaka vínu, ktoré sa vyrába jeho kvasením. Cieľom každého vínára je vyrobi? čo najkvalitnejšie víno. Aby bolo víno čo najlepšie a najchutnejšie, vyžadujú sa vhodné podmienky už pri pestovaní hrozna. Medzi tieto podmienky ovplyvňujúce chu? a kvalitu vína patrí:
Odroda viniča
Vinič patrí do rodu Vitis, ktorý má veľa druhov. Najväčší význam pre výrobu vína má Vitis vinifera Vinič hroznorodý), ktorý má niekoľko tisíc odrôd. Každá odroda má svoju vlastnú chu?, arómu, prípadne korenitos?, ktoré potom prechádzajú do vína a dávajú mu odrodový charakter. Okrem odrody viniča sa vyžaduje aj vhodný podpník, do ktorého sa odrodový vinič zaštepí. Podpníkový vinič patrí tak ako Vitis vinifera do podrodu Euvites, ...
Odroda viniča
Vinič patrí do rodu Vitis, ktorý má veľa druhov. Najväčší význam pre výrobu vína má Vitis vinifera Vinič hroznorodý), ktorý má niekoľko tisíc odrôd. Každá odroda má svoju vlastnú chu?, arómu, prípadne korenitos?, ktoré potom prechádzajú do vína a dávajú mu odrodový charakter. Okrem odrody viniča sa vyžaduje aj vhodný podpník, do ktorého sa odrodový vinič zaštepí. Podpníkový vinič patrí tak ako Vitis vinifera do podrodu Euvites, ...
Ošetrovanie vína
Víno, či už hroznové alebo ovocné, nie je trvanlivý nápoj a počas uskladnenia často podlieha zmenám, ktoré ho môžu úplne znehodnoti?. Aby sme tomu predišli, mali by sme vedie?, čo je ich príčinou a ako víno správne uskladňova? a ošetrova?. Malí pestovatelia sa musia uspokoji? s jednoduchým zariadením, vhodným na spracovanie a uskladňovanie vína.
Zoctovatenie vína
Zoctovatenie vína je najobávanejšia a najťažšia choroba vína spôsobená octovými baktériami. Tieto baktérie svojou činnosťou menia alkohol vo víne na kyselinu octovú, takže víno zoctovatie a stane sa celkom nepožívateľným. Víno, v ktorom prebieha octové kvasenie, poznáme podľa škriabavej chuti v hrdle a podľa príznačnej octovej chuti a vône.