Zásahy proti plesni sivej na viniči
Skoro každý rok sa stretávame s väčším alebo menším výskytom hniloby hrozna. Príčinou je huba Botrytis cinerea. Medzi pestovateľmi viniča je známa aj ako botrytída alebo pleseň sivá. Všeobecne sa vyskytuje na odumretých častiach rastlín, pričom parazituje na vyše 100 druhoch pestovaných rastlín a mnohých burinách.
Pleseň sivá prezimuje ako podhubie na odumretých častiach viniča. Pri vyhovujúcich jarných podmienkach napáda už zelené časti viniča (súkvetie, listy, menej letorasty, najmä však bobule, respektívne celé strapce). Počas vegetácie sa šíri najmä vetrom, a preto nie je núdza o zdroj infekcie. Napadnuté súkvetia hnednú a zasychajú. Listy majú hnedé až sivé škvrny, pri silnom napadnutí niekedy opadnú. Na letorastoch sa v jeseni vytvárajú jasnohnedé škvrny, ktoré sú viditeľné aj v ...
Pleseň sivá prezimuje ako podhubie na odumretých častiach viniča. Pri vyhovujúcich jarných podmienkach napáda už zelené časti viniča (súkvetie, listy, menej letorasty, najmä však bobule, respektívne celé strapce). Počas vegetácie sa šíri najmä vetrom, a preto nie je núdza o zdroj infekcie. Napadnuté súkvetia hnednú a zasychajú. Listy majú hnedé až sivé škvrny, pri silnom napadnutí niekedy opadnú. Na letorastoch sa v jeseni vytvárajú jasnohnedé škvrny, ktoré sú viditeľné aj v zime. Najviac však napáda dozrievajúce bobule. Už koncom júla napadnuté bobule na nedozretých strapcoch hnednú, zastavuje sa ich rast, vráskovatejú a zasychajú. Tento stav nazývame aj kyslou hnilobou.
Botrytída spôsobuje spravidla najväčšie škody na dozrievajúcich strapcoch. Na napadnutých bobuliach sa vytvoria okrúhle škvrny, ktoré sa zväčšujú a praskajú. Na ich povrchu sa tvorí sivý až sivobiely povlak. Pri jesennom daždivom počasí infikované bobule alebo aj celé strapce zahnívajú. Najväčšie lokálne alebo plošné škody vznikajú po silnom poškodení bobúľ za daždivého alebo vlhkého a teplého počasia. Váhové straty na úrode hrozna môžu dosiahnu? 20 až 30 percent, ba aj viac. Šírenie choroby podporujú uzavreté a málo vzdušné polohy, hustý spon a vedenie viniča, fyziologické praskanie bobúľ následkom výdatných alebo častých zrážok, poškodenie bobúľ ľadovcom, poškodenie bobúľ obaľovačmi viniča (druhá generácia), poškodenie osami, vtákmi a podobne, vrátane odrodovej citlivosti. Za silne a stredne náchylné odrody sa považujú: Bouvierovo hrozno, Dievčie hrozno, Műller Thurgau, Chrupka biela, Tramín červený, Oremus, Silvánske zelené a červené, Pálava, Pesecká leánka, Rizling vlašský, Veltlínske červené skoré, Aurelius, Furmint, Portugalské modré, Frankovka a mnohé dalšie.
V prevencii je dôležité prevzdušnenie krov, najmä v oblasti strapcov, likvidácia burín, harmonická výživa a postreky proti chorobám a škodcom. Z hľadiska priamej ochrany odporúčame dva preventívne postreky. Prvý v čase uzatvárania strapcov, aby sa postreková tekutina dostala aj na strapinu, respektíve ak bobule boli poškodené, postrek možno urobi? aj skôr. Druhý postrek robíme na začiatku mäknutia bobúľ. V prípade, že v danej lokalite sú vysadené neskoré odrody alebo sa očakáva neskorý zber a priebeh počasia vytvára podmienky pre šírenie infekcie, môžeme urobi? aj tretie ošetrenie. Použi? možno Euparen, Euparen Multy, Ronilan WG, Rovral Flo, Sumilex 50 WP alebo systémovo kontaktný prípravok Hattrix. U všetkých prípravkov treba dodrža? stanovené hygienické lehoty. Na plochu 100 metrov štvorcových výsadby viniča treba počíta? s 10 až 12 litrami postrekovej tekutiny.
Práca, ročník 54, 22. septembra 1999, strana 11