Odroda viniča
Vinič patrí do rodu Vitis, ktorý má veľa druhov. Najväčší význam pre výrobu vína má Vitis vinifera Vinič hroznorodý), ktorý má niekoľko tisíc odrôd. Každá odroda má svoju vlastnú chu?, arómu, prípadne korenitos?, ktoré potom prechádzajú do vína a dávajú mu odrodový charakter. Okrem odrody viniča sa vyžaduje aj vhodný podpník, do ktorého sa odrodový vinič zaštepí. Podpníkový vinič patrí tak ako Vitis vinifera do podrodu Euvites, pričom najčastejšie sa používa Vitis berlandieri, riparia alebo rupestris, ktoré sú odolné proti voške viničovej.

Zdravotný stav hrozna
Dobrý zdravotný stav hrozna je veľmi dôležitý, ak chceme získa? kvalitné víno. Hrozno musí by? zdravé, dobre vyzreté, preto sa musí vinič počas vegetácie ošetrova? dovolenými prostriedkami. Nahnité alebo inak poškodené hrozno stratí charakteristickú chu? a vôňu odrody. Iná situácia je, keď je hrozno napadnuté ušľachtilou plesňou Botrytis cinerea a nastane tvorba hrozienok. Považuje sa to za výhodu a na tomto princípe je založená výroba niektorých vín, napríklad tokajských.

Doba zberu hrozna
Podľa nového vinárskeho zákona sa z hrozna čistých odrôd, ak má menej ako 160 g cukru na jeden liter muštu, môže vyrobi? len stolové víno. Aby sme mohli víno považova? za kvalitné, musí mušt obsahova? 160 g cukru na jeden liter muštu. Vína osobitnej kvality vyžadujú najmenej 190 g cukru na jeden liter muštu i viac. Z toho vyplýva, že doba zberu je veľmi dôležitá a pre vinohradníka je výhodné, ak oberá hrozno čo najneskôr, aby dosiahlo čo najväčšiu cukornatos?.

Množstvo úrody
Čím je menšia úroda na jednom kre, tým má víno viac charakteristických vlastností, lepšiu chu? a kvalitu. Pri nadmerných úrodách sa silno zníži charakter odrody vína. V niektorých krajinách (napríklad Francúzsko) je úroda hrozna z jedného hektára obmedzená na určité množstvo. Keď sa množstvo hrozna na jeden hektár prekročí, víno sa automaticky preradí do nižšej cenovej skupiny.

Poloha vinohradu
Pre vinohrady sú najlepšie polohy na svahoch. Podľa možnosti na južných, kde sa získava oveľa viac slnečného svitu ako na rovinách. Veľmi výhodné sú aj svahy chránené lesným porastom pred vetrami, ako napríklad svahy jazerných a riečnych údolí. Poloha vinohradov je jedným z kritérií pri uznávaní kvality hrozna.

Pôda vinohradu
Teplé pôdy, napríklad štrkovité a piesčité, najmä na svahoch uľahčujú dozrievanie hrozna. Studené pôdy zase vyzrievanie spomaľujú. Každá pôda vyžaduje, aby sa odčerpané živiny čo najskôr nahradili, a to hnojením prirodzenými alebo čiastočne umelými hnojivami.

Podnebie
Rôzne druhy viniča prežívajú aj v extrémnych teplotných podmienkach. Väčšina odrôd viniča, ktoré sa používajú na výrobu vína, správne vegetuje a rastie len v miernych pásmach. Najdôležitejšie oblasti na pestovanie viniča nájdeme na severnej a južnej pologuli od 30° do 50° zemepisnej šírky. V týchto oblastiach je priemerná ročná teplota 10° až 20 °C. Viniču sa nedarí, ak je priemerná ročná teplota nižšia ako 10 °C. K dôležitým podmienkam patria aj vodné zrážky. Vinič síce vydrží aj väčšie sucho, pretože má hlboké korene, ale určité množstvo vody potrebuje.

Počasie
Najväčším nebezpečím je mráz a krúpy, najmä keď vinič kvitne alebo keď hrozno dozrieva. Tieto nepriaznivé činitele môžu silno poznači? výšku úrody a kvalitu produkcie. Rovnako aj vytrvalý dážď môže vies? k rôznym chorobám, napríklad peronospóre. Počasie nemôžeme ovplyvni?, ale čiastočne možno zmierni? jeho následky vhodným ošetrovaním viniča. Pre vinič je najlepšie pekné dlhé leto, teplé, nie však veľmi horúce. Výhodná je aj suchá slnečná jeseň, ktorá umožní dobré vyzrievanie hrozna a tvorbu hrozienok niektorých špeciálnych odrôd.

Všetko o víne, Tajomstvá kvaliy vína, vydala Neografia v Martine roku 1998 (autor Ján Farkaš)