Poškodenie viniča zimnými mrazmi
Naša zemepisná poloha je najsevernejším pestovateľským pásmom viniča hroznorodého. A hoci v tejto oblasti situujeme vinič do najteplejších lokalít, polôh a chránených miest, aj tak z ekologických činiteľov najviac ohrozujú jeho pestovanie zimné mrazy. Poškodzujú púčiky, jednoročné drevo, ba aj korene.
Púčiky u nás pestovaných kultivarov vydržia -17 až -19 °C, jednoročné drevo -21 °C, staré drevo -24 až -25 °C a korene -6 až -7 °C. Ak teplota klesne pod tieto hranice, jednotlivé časti mráz viac alebo menej poškodí.
Na to, ako vlastne mráz poškodzuje vinič, je viacero teórií. Nás však najviac zaujímajú následky poškodenia jednotlivých častí. Keď mráz čiastočne poškodí hlavný púčik, tento oneskorene vypučí a na letoraste sa nevyvinú kvety. Prípadne hlavný púčik nevypučí vôbec a vypučia ...
Púčiky u nás pestovaných kultivarov vydržia -17 až -19 °C, jednoročné drevo -21 °C, staré drevo -24 až -25 °C a korene -6 až -7 °C. Ak teplota klesne pod tieto hranice, jednotlivé časti mráz viac alebo menej poškodí.
Na to, ako vlastne mráz poškodzuje vinič, je viacero teórií. Nás však najviac zaujímajú následky poškodenia jednotlivých častí. Keď mráz čiastočne poškodí hlavný púčik, tento oneskorene vypučí a na letoraste sa nevyvinú kvety. Prípadne hlavný púčik nevypučí vôbec a vypučia iba vedľajšie púčiky, ktoré za každých okolností majú menšiu násadu ako tie hlavné. Keď mráz poškodí hlavné aj vedľajšie púčiky, zaniká aj jednoročné drevo a vinič pokračuje v raste zo spiacich púčikov starého dreva. Tieto letorasty však nerodia, ale dá sa z nich v priebehu dvoch rokov vypestova? plodonosné drevo. Keď zamrzne aj staré drevo, vinič ešte môže vyhna? z hlavy. Keď zamrzne koreň, čo sa stáva pri tuhých zimách bez snehu na ľahkých piesočnatých pôdach, vinič hynie.
Príchodu a pôsobeniu tuhých zimných mrazov nezabránime, vinič však môžeme proti poškodeniu do určitej miery chráni?. Existuje veľký okruh činiteľov, ktoré môžu pôsobenie mrazu zmierni?. Je to predovšetkým správne zvolený kultivar, pretože jednotlivé kultivary odolávajú zimným mrazom rozdielne. Závisí to od množstva vody, ktorá v pletivách zostane po vyzretí a koľko sa nahromadí rezervných látok - cukrov a minerálnych látok, najmä draslíka. Z tohto hľadiska sa rozdeľujú u nás pestované kultivary do troch skupín:
Kultivary so zvýšenou odolnos?ou - Rizling vlašský, Muškát Otonel, Svätovavrinecké.
Kultivary so strednou odolnos?ou - Veltlínske zelené, Dievčie hrozno, Burgundské biele, Tramín červený.
Kultivary so zníženou odolnos?ou proti mrazom - Müller Thurgau, Silvánske zelené, Veltlínske červenobiele, Frankovka a všetky stolové kultivary, ktoré sa pokúšame u nás pestova?.
Existujú už aj novšie kultivary, pri ktorých si treba odolnos? proti zimným mrazom zisti? od pestovateľa. Tento poznatok využívame v prospech ochrany proti mrazom tak, že do chladnejších polôh budeme vybera? odolnejšie kultivary. Pokiaľ ide o pôdu, najviac trpí vinič mrazmi na ľahkých pôdach. Dusíkom hnojíme v prvej polovici vegetácie. Humus zlepšuje príjem živín a reguluje pôdnu vlahu. Aj úroda ovplyvňuje úrodnos?, a to spravidla tak, že po veľkých úrodách zmrzne obyčajne aj odolnejší kultivar. Hrozno nesmieme necháva? dlho na kríkoch. Vinič to vyčerpáva, preto je lepšie voli? strednú cestu, i keď budeme ma? menej vína.
Dôležitá je aj agrotechnika. Pôdu udržiavame v kyprom stave, najmä v suchšom roku. Nedostatok vlahy bráni vyzrievaniu dreva i púčikov. Aj ochrana proti chorobám a škodcom má veľký význam, pretože len zdravá listová plocha môže vyživi? nielen úrodu hrozna, ale aj vytvori? dostatok látok proti mrazu. Ďalšími činiteľmi, ovplyvňujúcimi odolnos? voči mrazom, sú hustota výsadby a spôsob vedenia. Správne vyzrievanie púčikov i dreva podporuje dostatok svetla, ale aj správne snímanie vŕšia v auguste.
Práca, ročník 54, 7. januára 1999, strana 11