Na viniči sa prejavuje chloróza
S chlorózou viniča ako s fyziologickou poruchou sa najčastejšie stretávame v našich najteplejších oblastiach. Pripisuje sa nadbytku vápnika a nedostatku železa v pôde vo forme prístupnej pre rastliny. Rozoznávame ľahkú a ?ažkú formu chlorózy. Pri ľahkej forme sú prvé listy po vypučaní viniča zdravé, zelené.
Listy, ktoré sa však vyvíjajú v júni a v júli sú už žltozelené až žlté. Žltnutie listov postupuje od vrcholovej časti k báze výhonku. V prípade, že v druhej polovici vegetácie pretrváva suché počasie, môžu sa listy opä? zazelena?.
Pri ?ažkej forme chlorózy má už pučiaci vinič žltú farbu: Listy zaostávajú v raste. Ich pletivo od kraja a medzi žilkami postupne hnedne a odumiera. Nadmerne sa vytvárajú zálistky. Výhonky slabo rastú, kvetenstva ubúda, bobule krpatejú, drevo zle ...
Listy, ktoré sa však vyvíjajú v júni a v júli sú už žltozelené až žlté. Žltnutie listov postupuje od vrcholovej časti k báze výhonku. V prípade, že v druhej polovici vegetácie pretrváva suché počasie, môžu sa listy opä? zazelena?.
Pri ?ažkej forme chlorózy má už pučiaci vinič žltú farbu: Listy zaostávajú v raste. Ich pletivo od kraja a medzi žilkami postupne hnedne a odumiera. Nadmerne sa vytvárajú zálistky. Výhonky slabo rastú, kvetenstva ubúda, bobule krpatejú, drevo zle vyzrieva, ker postupne schne a väčšinou po niekoľkých rokoch vyhynie.
Intenzita prejavov chlorózy sa v jednotlivých rokoch mení. Rozdiel je aj v citlivosti odrôd. Medzi veľmi citlivé odrody počítame Müller Thurgau, Frankovku modrú, Chrupky, Silván zelený a iné. Pomerne odolný je Rizling vlašský a Svätovavrinecké.
Ochrana viniča proti chloróze spočíva v úprave pôdnej štruktúry častým hlbokým kyprením pôdy, keď je v nezamokrenom stave, v úprave zloženia pôdy, t.j. v obmedzovaní fosforečných alebo kombinovaných hnojív s obsahom fosforu, zapracovávaní 5 - 10 kg/100 m2 hnedouhoľného prachu, mletého lignitu a neutrálnej rašeliny, ktoré dlhšie obdobie priaznivo ovplyvňujú vzdušnú kapacitu pôdy. Používa? môžeme aj dobre vyzretý maštaľný hnoj alebo kompost. Z hľadiska chemickej ochrany ide o aplikáciu špecifických prípravkov do pôdy alebo na list. Pôdne aplikácie majú dlhší účinok. Aplikácie na list majú síce účinok rýchlejší, ale krátky. Vinič je schopný prijíma? najviac železa prostredníctvom koreňov ak je železo vo forme prijateľnej pre rastliny (cheláty). Pre aplikáciu môžeme použi?:
CHLOROFÉN - aplikujeme ho do pôdy ako zálievku pred pučaním viniča alebo pri prvých príznakoch chlorózy v dávke 40 - 60 g (10 l vody) na ker. Pri aplikácii na list postrekujeme po odkvitnutí alebo po zistení prvých príznakov v 0,1 - 0,2 percenta konc. 2 - 3-krát v 7- až 14-denných intervaloch.
SEQUESTRENE 138 FE - aplikujeme ho do pôdy ako zálievku v dávke 20 - 30 g (10 l vody) na ker. Pri aplikácii na list postrekujeme 1- až 2-krát pred kvitnutím a po odkvitnutí v 14-denných intervaloch v 0,05 - 0,1 perc. koncentrácii.
SÍRAN ŽELEZNATÝ (zelená skalica) - aplikujeme ju tiež vo forme zálievky v množstve 500 - 1000 g (10 l vody) na ker od rezu viniča až do konca júla alebo po zbere úrody. Aplikácia na list sa robí od začiatku vegetácie 4- až 6-krát v 14-denných intervaloch, a to v kombinácii zelená skalica (0,3 - 0,5 percenta konc.), kyselina citrónová (0,1-percentná konc.) a adhezívum (0,1percentná konc.).
Aplikáciu do pôdy robíme pomocou brázd, ktoré vykopeme v blízkosti chorých krov do hĺbky 15 - 20 cm. Pri jesennej aplikácii môžeme prípravky rozhodi? na pôdu a plytko zapravi?. Proti chloróze môžeme v 14-denných intervaloch aplikova? aj listové hnojivá s vyšším obsahom železa ako napr. Bolikel Fe, Ferrovit Fytovit a pod.
Práca, ročník 55, číslo 143, strana 11, 22. júna 2000