Stačí spomenúť biele  hľuzovky, fantastické lieskovce a najmä červené víno. Aj keď historicky najrozšírenejšou odrodou v oblasti je Barbera, za najelegantnejšiu, najpevnejšiu a aj najslávnejšiu odrodu je považované Nebbiolo. Či už ide vo svete azda najznámejšiu taliansku apeláciu Barolo, považované za kráľa Piemontu, alebo Barbaresco, ktoré je pre zmenu kráľovnou, či tretia z D.O.C.G. apelácií Roero, ktoré je popri nich akousi popolúškou. Nebbiolo poskytuje vína, ktoré sú veľmi tanínové s mohutnou štruktúrou a vzhľadom na chladnejšie podnebie aj s výraznejšími kyselinkami. Vďaka tomu je vínam dopriata dlhovekosť a historické, "klasické" vína zo 70´ rokov museli vyzrievať aspoň 10 rokov aby vôbec boli pitné a cesta na vrchol im trvala ďalších 10, 15, niekedy aj 30 rokov. V 90. rokoch prišla revolúcia Barolo Boys a Barolo nám dnes nastavuje svoju druhú tvár. Tvár v ktorej sa zrkadlí neskutočná elegancia a jemnosť zároveň, a vína sa dajú piť podstatne skôr.

Toto je typická intenzita farby Barola. Ročník 2018 je pritom ešte stále možné považovať za "mladé" víno.

Nebbiolo nevyniká mohutnou farebnosťou, rovnako ako Pinot noir, časom však získava na harmónii a elegancii. Pokiaľ ide o aromatický profil odroda sa vyznačuje jemnými odtieňmi kvetinkových aróm, ja som najčastejšie našiel fialky, ale aj bylinných, lúka, či sušené kamilky a nesmiem zabudnúť na tabak, nasleduje celá škála prevažne čiernych lesných odtieňov ovocia, černice v príjemnom suchom prevedení, občas aj brusnice, ale bez očakávaného prejavu sladkosti. Mohutné taníny sú prítomné vždy, v dobrých ročníkoch neuveriteľne jemné, zamatové až hodvábne evokujúce čokoládu či kakao s elegantnou notou cédrového dreva. Vyzrievaním sa pridáva nota sladkého drievka a beztak menej výrazná farebnosť prechádza do svetlejšieho tehlového odtieňa. Nebbiolo bez ohľadu na to, či ide o Barolo, Barbaresco, Roero, alebo len o základné Langhe D.O.C., v žiadnom prípade nie je vínom na bežnú dennú spotrebu. Je to víno znalcov a tí k oceneniu vína nepotrebujú prídavok Alibernetu. 

Jedinečná príležitosť preniknúť hlbšie do tajov odrody sa naskytla počas prezentácie aktuálnych ročníkov Nebbiola, počas eventu Nebbiolo Prima. Intenzívny program spočíval v ochutnaní viac ako 300 vín z odrody Nebbiolo z apelácií, Barolo, Barbaresco e Roero, a to či už v klasickom prevedení, alebo ako riserva. Oceňujem, že vína boli zoradené podľa viníc, čo umožnilo porovnať jednotlivé hony.

Keď nejde Mohamed k hore.

Nebbiolo Prima bolo organizované počas platnosti protipandemických opatrení  a prebiehalo v špeciálnom režime. Všetci hostia boli ubytovaní v hoteli Calissano v Albe a namiesto zvyčajných návštev vinárstiev a reštaurácií, chodili vína a reštaurácie za nami a v hoteli sa konala aj degustácia vín. Ak to pritiahnem za vlasy, môžem povedať, že celé podujatie sa dalo absolvovať v papučkách a župane. Zorganizovať podujatie v takomto režime bolo mimoriadne náročné, organizátorom však vyšlo všetko do bodky. Klobúk dolu.

Degustácia vín prebiehala každý deň v dvoch kolách, pričom vína boli rozdelené podľa oblastí a následne podľa viníc.

Začiatok bol pôsobivý. Ako prvé sme hodnotili 70 vín Barbaresco ročníka 2019. Hneď na začiatok som si uvedomil, že v porovnaní s Barbarescom 2017, ktoré Taliani prezentovali v New Yorku, je ročník 2019 predsa len príťažlivejší. Vína pôsobili elegantne, pevne, s pre Nebbiolo typickou mohutnou tanínovou štruktúrou, ale v prevedení jemných tanínov a krásne harmonické s vyváženou kyselinkou. Určite jeden z vydarených ročníkov. Vína som hodnotil so svojou "starou" známou, Claudiou Marinelli. Nijako sme nezabíjali čas, každému vínu som sa venoval presne toľko koľko si zaslúžilo, robil som si poznámky a zrazu bol obed. Do konca zostávalo ešte 20 vín. Claudia ako milovníčka Barbaresca zo zostávajúcich 20 vín vybrala podľa viníc niekoľko, ktoré sme jednoducho preskočili. Pôvodne sme ich chceli dokončiť po obede, ale to sme mali už pripravených ďalších 40 vín. Priemerné hodnotenie vín sa pohybovalo niekde okolo 89 bodov, pričom, jedno víno dostalo odo mňa 96 bodov. Ak uvažujete nad tým či sa oplatí nakúpiť si Barbaresco 2019 do archívu, tak rozhodne áno.

Poobedie patrilo vínam Roero 2019, Roero riserva 2018 a Barbaresco riserva 2017. Ročník 2019 bol vydarený aj v Roero, aj keď sa sem tam objavila bretka. Priemerné hodnotenie Roero riserva 2018 bolo o bodík, možno o dva, vyššie ako základné Roero. Vyvrcholením degustácie bola riserva Barbaresco 2017. V hodnotení sa najčastejšie opakovali slová ako harmónia, elegancia, krásna ovocnosť, uhladené taníny,... Tie dva roky vo fľaši vínu zjavne pomohli.

Piatok v znamení Barolo D.O.C.G.

Ďalší deň degustácie patril výhradne vínu Barolo 2018. Viac ako 110 vín rozdelených na celý deň. Poučení z predchádzajúceho dňa sme si s Claudiou trochu švihli, napriek tomu niektorí moji kolegovia končili v rekordne krátkom čase. Mne by toľko času nestačilo ani na jednoduchý Irsaj Oliver, nieto ešte na Barolo. Začiatok degustácie bol impozantný. Hneď druhému vínu som dal 97 bodov. Krásne ušľachtilé byliny, komplexné, krásne hodvábne taníny.  Víno som si odložil, ale keď som sa k nemu po niekoľkých vzorkách vrátil, tie úžasné byliny sa zmenili na spotené zvieratko a ja som išiel s bodmi výrazne dole. Čo povedať o ročníku 2018 v skratke... Vína sú mohutné, často s tanínom, ktorý sa naviaže aj na zuby, príjemná ovocnosť, tie dobre urobené vína sú príťažlivé a elegantné, o jemnosti, komplexnosti a harmónii ako v ročníku 2016 však nemôže byť ani zmienka.  Mimochodom ročník 2016, bol asi najlepším z inak mimoriadne vydareného milénia, keď až 9 ročníkov dostalo 5 hviezdičiek. Zaujímavé bolo ochutnávať vína podľa MeGA, teda podľa vinice. Boli vína, kde sa viac presadila vinárova ruka a s vínom z rovnakej vinice, ale od iného vinára nemali spoločné vôbec nič. Aj keď nedá sa vylúčiť, že veľkú úlohu mohli zohrať ďalšie aspekty ako je ošetrovanie vinice, manažment zelených prác, atď. Boli však aj vinice, kde ste našli spoločného menovateľa pri 8 z desiatich vín. Taktiež boli niektoré vína, ktoré boli bez uvedenia MeGA a treba povedať, že zvyčajne ťahali za kratší povraz. Pre úplnosť ešte musím dodať, že nie všetky vína boli už nafľašované a ochutnávali sme vzorky zo suda.

Sobota, čo máš urobiť sám, hoď na niekoho iného a uži si deň

V sobotu ráno som musel náhle niečo riešiť a na degustáciu som meškal. Claudia sa medzitým prehrýzla desiatkami vín a ja som si potom prechutnal už len tie najlepšie. Bola to doslova radosť, nikam sa nenáhliť, užívať si len to naj a navyše bez senzorickej únavy. Bodové hodnotenie len nad 90 bodov. Témou doobedia bolo Barolo 2018. Práve tu sa dala nájsť typologická aj kvalitatívna spojitosť  pri vínach z oblasti Monforte d'Alba a vinice Bussia. Priemer za vinicu 92 bodov.

Pri pohľade do programu slepej degustácie na sobotné popoludnie som nič nenašiel. Nie preto, že by nebola degustácia, ale preto, že nebola slepá. Súbor s dátami bol nazvaný retrospektíva.

Roero riserva 2008 , Barbaresco 2009, Barolo 2008 a Barolo riserva 2006. Čo viac si želať.... Vlastne ak by som chcel byť nevďačný, povedal by som, že mohli tam šupnúť a Barolo 2004, pretože svojho času sa mi páčilo viac ako 2006, ale to už by som žiadal od života asi priveľa. Fľaše boli odkryté, vín nebolo ani 40, proste bol priestor sa vínam dostatočne venovať a užívať si ich.

Posledným dňom bola nedeľa. Stále ostávalo ešte trošku popracovať, ale témou dňa bolo Barolo riserva 2016. Oddychvých 24 vín úžasného ročníka 2016. Degustácie som sa nevedel dočkať, hodnotenia boli vysoké, málo kedy som zišiel pod 90 bodov. Keď som si doma kontroloval poznámky, všimol som si, že pri vínach ktorým som dal v porovnaní s ostatnými málo bodov je vždy zmienka o výraznom dreve, bariku, proste disharmónii kvôli výraznému drevu. "Diščiplináre" pre označenie Riserva pritom nepožaduje dlhšie zrenie v dreve ako pri klasike, požaduje len dlhšie celkové vyzrievanie. Podľa tohto však niektorí vinári predĺžili aj čas strávený v dreve, možno dokonca v malom dreve.

Novošľachtence biely Lisairet v podobe šumivého vína, ľahko postfermentečná hruška, inak príjemne aromatické s peknou kyselinkou. Červené Pignolo Spano ročník 2021 a na porovnanie 2008.

Okrem ochutnávok sme absolvovali aj niekoľko prednášok na najrôznejšie témy. Mňa zaujala najviac prednáška na tému Nebbiolo a jeho klony. Ochutnali sme nejaké miestne novošľachtence a počas obedov a večerí aj ďalšie vína z oblasti, aj keď nie nevyhnutne Nebbiolo.

Celkové zhodnotenie ročníka v Roero a Barbaresco 2019 a Barolo 2018. Za seba hodnotím ročník 2019 ako veľmi vydarený pre Barbaresco, najlepší od 2016. Barolo 2018 zatiaľ ukazuje svoju zatiaľ nie celkom uhladenú tanickú tvár, ovocnosť, rovnováha a harmónia sú v poriadku. Medzi vínami sa dali nájsť aj krásne exempláre, zrejme to však závisí od umu jednotlivých vinohradníkov. V každom prípade v Barole je to ročník, v ktorom nájdete krásne víno, ale musíte trochu hľadať. Nemôžete len tak siahnuť na policu a zobrať čokoľvek z daného ročníka.

Post scriptum:  Počas BBWO 2020 NYC som sa zoznámil s Lorenzom, z vinárstva  Olivero Mário. Jeho víno sa mi veľmi páčilo, pritom nepochádza zo žiadnej zo slávnych viníc ako je Canubi, Bussia, Brunate, Ginestra a pod. Počuli ste už niekedy o vinici Bricco Ambrogio? Vždy ma zaujímalo ako asi chutia ďalšie vína z tej vinice. Príležitosť sa naskytla teraz. V stĺpci MeGA bolo Bricco Ambrogio uvedené pri troch vínach. Všetky tri veľmi pekné, nijako zvlášť oslnivé v porovnaní s ostatnými, ale opakujem, veľmi pekné. Po odokrytí vzoriek som si zvlášť skontroloval či tam bol aj Olivero, a veruže bol a anonymne som mu udelil 90 bodov, čo bolo v rámci MeGA Bricco Ambrogio najviac.

Zaujímavosti o oblasti Barolo, komúny, zoznam viníc MeGA, ..