Na počiatku bol Gancia...

História šumivých vín v Piemonte sa začala písať už dávno. Tak ako vo Francúzsku, išlo o metodo classico, teda sekundárne kvasenie vo fľaši. Od polovice 19. storočia sa Piemont stáva motorom inovácií. Carlo Gancia, ktorý študoval výrobu šumivých vín vo Francúzsku, bol prvý, kto ako základné víno použil odrodu Moscato bianco, čím položil základný kameň pre neskorší vznik slávneho Moscato d´Asti. Bolo síce treba ešte počkať na pána Martinottiho, aby vyvinul metódu kvasenia v tanku, ale aj to sa stalo ešte pred koncom 19. storočia.

Posuňme sa o 100 rokov dopredu, keď v Piemonte existovala apelácia pre šumivé vína Piemonte DOC, ale niekoľko múdrych hláv sa dalo dohromady a povedali si, že oni by vedeli urobiť niečo lepšie. Vtedy platné Piemonte DOC pripúšťalo všetky pinoty, vrátane bieleho a “šedého”, ale neformálne združenie, ktoré dnes poznáme ako Sedem sestier sa sústredilo na Chardonnay a Pinot nero. Možno Pinot nero by mal byť na prvom mieste, pretože v prvej pokusnej vinici ho bolo 85% plôch vysadených 28 rôznymi klonmi odrody a iba 15% ostalo na Chardonnay. V priebehu 10 rokov Alta Langa získala status DOC a v roku 2011 dokonca najvyšší status DOCG, ktorý sa však uplatnil spätne od ročníka 2008. Bol to najstarší ročník, ktorý v roku 2011 ešte odpočíval v pivnici. Viď povinné vyzrievanie 30 mesiacov.    

Možno viete, možno nie, ale nie všetky vinice, prípadne ich časti nachádzajúce sa v apelácii Barolo, patria do apelácie Barolo. Stačí aby časť vinice bola inak orientovaná, prípadne prekročila definovanú nadmorskú výšku a z Barola sa razom stáva “iba” Nebbiolo.  

Vďaka takto striktným pravidlám je Barolo považované za najprestížnejšie talianske víno, znalcami radené nad slávne toskánske značky. 

V oblasti Langha, to je tá pahorkatina uprostred piemontskej nížiny, kde sa okrem iného pestuje Barolo, je však veľa polôh, ktoré aj keď sú priveľmi vysoko, prípadne v priveľmi chladnej oblasti na veľké červené vína, ktoré sú mimoriadne vhodné na pestovanie odrôd určených na šumivé vína. Kým na druhej strane Álp, v Savoysku, využívajú lokálne odrody ako Jacquere, Altese, Chasselas, Aligoté a ako prídavok aj Chardonnay, Taliani išli na istotu a pre svoje apelačné šumivé víno vybrali dve odrody. Chardonnay a Pinot noir. Pravidlá pripúšťajú aj prídavok iných nearomatických odrôd, pestovaných v oblasti(Nebbiolo, Barbera, Dolcetto, Arneis,...), ja som však objavil jedno jediné víno, ktoré obsahovalo prídavok Nebbiola. Inak je všetko buď Chardonnay, buď Pinot noir, alebo ich spojenie. 

Takže vďaka nehostinným podmienkam pre Barorlo sa v oblasti našlo dostatok priestoru pre šumivé vína, pre ktoré sú uvedené podmienky doslova optimálne.

Pokiaľ ide o nadmorskú výšku, pravidlá ctia názov apelácia Alta Langa(vysoká Langa) a ako minimálnu hranicu stanovili 250 m nm. Možno sa to nezdá veľa, priemerná vinica sa však nachádza v nadmorskej výške od 400 do 600 m nm a keď budeme hľadať ešte vyššie, dopracujeme sa až k nadmorskej výške 900 m nm. 

Rozloha oblasti je pomerne veľká. Nachádza sa v troch rôznych provinciách, Alessandria, Asti a Cuneo, pričom spolu je to približne 150 obcí, alebo ako to vravia Taliani, 150 komún. To z nej robí rozlohou najväčšiu D.O.C.G. apeláciu v Piemonte. To by mohlo naznačovať priveľkú rozmanitosť štýlu a charakteru vína. Podľa pravidiel apelácie musí klasické Alta Langa vyzrievať najmenej 30 mesiacov, čo je samé o sebe celkom dlhá doba. V prípade označenia riserva je to v zmysle k dnešnému dňu platnej legislatívy 36 mesiacov. Vzhľadom na 6 mesačný rozdiel musí zákonite nasledovať otázka, či ten rozdiel nie je iba symbolický. Marianna Natale z konzorcia Alta Langa označila údaj o 36 mesiacov síce za de jure platný, ale konzorcio sa medzičasom dohodlo na predĺžení minimálnej doby vyzrievania z 36 mesiacov na 60. Svojim spôsobom to de facto iba zohľadňuje reálny stav, keď značná časť produkcie vín s prívlastkom riserva vyzrieva 60-72-96, či dokonca 120 mesiacov. V tejto chvíli, pri mojej poslednej kontrole legislatívy je stále uvedených 36 mesiacov, ale verím, že čoskoro to už bude 60. 

To je zároveň aj odpoveď na otázku či vína sú, alebo nie sú priveľmi rozmanité. 

Vzhľadom na vysokú nadmorskú výšku, viac menej podobné pôdne zloženie a rovnakú technológiu výroby ako aj zameranie sa na dve odrody, majú vína viac - menej príbuzný charakter. O tom ako Alta Langa chutí a prečo ju považujem za jeden z pre nás doteraz neobjavených klenotov si povieme nabudúce.

Jedna vec ma na Alta Langa naozaj teší. Na rozdiel od vín, ktoré potrebujú barličku, či dokonca invalidný vozík v podobe pridaného cukru a aromatických odrôd, vína Alta Langa sú prakticky bez výnimky Brut a to najčastejšia v subkategórii extra Brut, či dokonca Brut natural. To si samozrejme môžete dovoliť, len ak má víno vybudovanú štruktúru, je harmonické a technologicky bezchybné. To je presne to, čo zodpovedá charakteristike Alta Langa, oprávnene DOCG.

post scriptum: V tomto texte slúži výraz Barolo predovšetkým ako zástupný termín aby som vždy nemusel rozpisovať kompletné znenie ako Barbaresco, Roero a ďalšie.