Ak by som to mal poňať humorne, rozdelil by som pičov šumivých vín do niekoľkých kategórií a tomu zodpovedajúcou úrovňou rozhľadu.

 

Bežný slovenský konzument, ktorý vypije čokoľvek, čo má bublinky, hlavne ak to má aj nejaký cukor, aby sa nemusel zapodievať kvalitou. 

Tento človek bez hlbšieho zamyslenie predpokladá, že prvé šumivé víno bolo vyrobené v Seredi, niekedy pred 200 rokmi vďaka napoleonskému vojakovi, ktorý sa zahľadel do švárnej slovenskej dievčiny. Napomáha tomu aj tvrdenie, že Hubert J.E. bola prvá fabrika na výrobu šampanského. Dôvetok, že mimo územia Francúzska, si mnohí akosi nezapamätajú. To že šumivé zamieňajú za šampanské ani nemá zmysel pripomínať.

 

Druhá skupina, povedzme vie, že zrod šumivých vín treba pripísať Francúzom. S najväčšou pravdepodobnosťou spomenú Champagne a ak patria do tretej skupiny, čo sú už pomerne zorientovaní milovníci bubliniek, iste si spomenú na meno Dom Perignon. Veď kto iný ako francúzsky mních by mohol vymyslieť šumivé víno. “Údajný” výrok “Poďte rýchlo, pijem hviezdy” tomu viac ako nasvedčuje.

 

No ale ešte je tu štvrtá skupina, asi najmenej početná, ktorá vie, že oblasť Champagne bola pre Doma Perignona vlastne exilom, po tom čo bol nútený opustiť opátstvo v juhofrancúzskom Limoux, “pre príliš zanietené štúdium” šumivých vín, ktoré v Limoux vyrábali už nejaké to storočie pred Domom Perignonom. Dokonca aj AI vám vypracuje elaborát o tom ako prvé šumivé víno vzniklo v kláštore Saint-Hilaire v roku 1531, vďaka mníchom, ktorí objavili…..

 

Pôvodne som to považoval za pravdepodobné a zároveň som predpokladal, že týmto sa moje putovanie k prameňu šumivého vína končí. Lenže sprievodca v kláštore Saint-Hilaire to videl inak. Informácia o tom, že ctihodný študent Dom Perignon bol vylúčený z kláštora Saint-Hilaire pochádza práve od tohto sprievodcu. Povedal niečo, čo mnohí možno prepočuli, ale vo mne, ako v italofilovi to okamžite zarezonovalo. Akoby mimochodom spomenul, že okrem technológie výroby vína samotného sa k nim dostalo aj šumivé víno prostredníctvom rímskych légií. Ak by to bola pravda, posunulo by to históriu ešte o ďalších 1500 rokov naspäť. Začal som teda trochu pátrať v Taliansku a vyskočilo meno prof. Mario Fregoni a jeho práca  La storia dei vini con le bollicine. V doslovnom preklade “História vín s bublinkami”, ale za vhodnejší preklad považujem ”História šumivých vín.” Prof. Mario Fregoni v nej odkazuje na dielo “De naturali vinorum historia de vini Italiae“ (Rím, 1596). Je síce datované po Limoux(1531), ale odkazuje v ňom na históriu talianskych šumivých vín, v tomto prípade priamo zviazanou s územím dnešného Albánska. V tejto dobe bol pôvod bubliniek neznámy, ale už vtedy chápali, že je podstatou vína. Skutočnú príčinu vysvetlil až v druhej polovice 19. storočia Louis Pasteur.  Prof. Mário Fregoni ide ešte hlbšie, konkrétne o celé tisícročie pred náš letopočet, či pred Krista. Kto si ako vyberie. Šumivé víno spomína už Homér a to opakovane, ktorý sa podľa Horiaca venoval vínu viac ako iba teoreticky vo svojich dielach. Nejdem špekulovať o tom, čo za šumivé víno to bolo. Do úvahy pripadá reziduálny CO2, zdĺhavá fermentácia, prípadne refermentácia. Snáď nikdy neprestanem žasnúť nad géniom starých Rimanov. Ak sa obmedzím iba na oblasť vinárstva, Rimania poznali dubové sudy, Rimania poznali korkové zátky, sklenené fľaše, poznali ošetrovanie vína oxidom siričitým, poznali riadenú fermentáciu a teraz pozor…. vedeli vyrobiť šumivé víno a to hneď niekoľkými spôsobmi. Dokonca poznali sekundárnu fermentáciu a zámerne dosladzovali už prekvasené vína a počas fermentácie nádoby chladili vodou a ľadom.

 

Prof. Mario Fregoni podrobnejšie rozoberá jednotlivé technológie a ich pomenovanie, ale nemyslím si, že tento článok je najvhodnejším pódiom pre tieto témy. Pritom som mal možnosť čerpať iba z extraktu jeho článku. Keď som sa ku kompletnému článku nedopátral, rozhodol som sa vyhľadať prof. Fregoniho, ale niekedy v tomto roku oslávi 92 rokov, takže z toho pravdepodobne nebude nič. 

 

Umožňuje mi to premostiť naspäť do 16. storočia, kedy naša civilizácia znovuobjavila bublinky a preniesť o storočie neskôr, keď Dom Perignon urobil kus práce na zdokonalení celého procesu, od assambláže až po hrubostennú fľašu. S odstreľovaním kalov však bolo treba počkať ešte nejaký čas na Barbe Nicole Ponsardin, známu ako „Veuve Clicquot“. V nasledujúcich storočiach zaznamenalo šampanské veľký rozmach, vznikali nové domy a výroba šumivých vín sa rozšírila aj do iných krajín. Nedá sa opäť nepripomenúť prvú “fabriku na šampanské”  mimo územia Francúzska dnešnej Bratislave 1825, či o 50 rokov neskôr španielsku Cavu. 

 

Aj keď to nejakú dobu trvalo v Taliansku si šumivé vína predsa len našli svoj priestor. Taliani možno trochu zazlievajú Francúzom prisvojenie si tankovej technológie výroby šumivých vín, ktorá je známa ako Charmat, v skutočnosti však signor Federico Martinotti zaviedol túto technológiu dávnom pred monsieur Charmat.

 

Počas mojich ciest po Taliansku som sa prakticky v každom regióne stretol s najlepším šumivým vínom Talianska. A pod vplyvom okolností(vôňa vzduchu, slnkom rozpálené kamene starých domov, vôňa jódu z mora, morské plody na tanieri a v neposlednom rade aj už nejaký ten pohár vína) som tomu v danom momente aj uveril. Iné je to s odstupom času a tak popri známych apeláciách ako je Franciacorta DOCG v Lombardii,  Trento DOC v Trentino(južná časť regiónu Trentino - Alto Adige), Conegliano Valdobbiadene DOCG, toho už veľa nenájdete. Samozrejme všade sa nájdu jednotlivci, ktorí robia pekné veci, či v rámci iných apelácií robia pekné bublinky, ale nie sú to bublinkové apelácie. Cantina d´Arapri Gargáno, krásne minerálne šumivé vína z Fiano, Grecco a Falanghina v Campanii, Pinot nero z Oltrepo Pavese, Etna bianco, ale aj moje obľúbené šumivé Zahra z odrody Nerello Mascalese z juhu centrálnej Sicílie. 

 

Samotný záver patrí jednej z najmladších ale aj najperspektívnejších apelácií, Alta Langa. Krásne veci, často v štýle Champagne, a zďaleka nie za také ceny ako dobrá Franciacorta, ktorá cenovo v ničom nezaostáva za svojim slávnejším francúzskym príbuzným. 

 

Alta Langa, čoskoro….