Prvá písomná zmienka o Urmíne pochádza už z roku 1277, a z roku 1388 pochádza prvá písomná zmienka o tunajších vinohradoch, keď sa o nich sporili miestni zemania. Rozkvet urmínskeho vinohradníctva nastal v 16. a 17. storočí, keď sa tunajšie vinohrady členili na niekoľko vinohradníckych hôr. Z nich sú známe Deviatok, Ivanská hora, Prostredná hora, Okovová hora, Stredná hora či Nová hora a niektoré z nich sú vinohradmi dodnes. Urmínske vinohrady nepochybne patrili medzi najväčšie v okolí, veď ich rozloha bola v tom čase 2 500 až 3 000 kopáčov. O význame vinohradníctva v dejinách Urmína svedčí aj jeho pečatidlo zo 16. storočia s vinohradníckym symbolom – dvoma strapcami hrozna. Vďaka Huňadyovcom, ktorí sa stali zemepánmi obce na prelome 17. a 18. storočia, sa urmínske víno dostalo aj do širšieho sveta, avšak v tom čase už urmínske vinohradníctvo postupne upadalo. Huňadyovci sa stali postupne vlastníkmi 75% tunajších vinohradov. Na ich skladovanie a distribúciu slúžili pivničné priestory ich urmínskeho kaštieľa. V roku 1747 bolo v jeho pivniciach napríklad pezinské a svätojurské víno, ale aj zoborské, urmínske, jágerské červené, budínske červené, ivanské, dolnoplalské, jarocké, želiezovské, siksárdske červené a kršteňanské. V tom čase bolo v kaštieli uskladnených asi 1 032 okovov vína (asi 56 755 litrov). Neskôr Huňadyovci skladovali v kaštieľskych pivniciach aj francúzske vína.