Rod Huňady, tento pôvodne drobný šľachtický rod dosiahol veľmi rýchlo barónsku a grófsku hodnosť a zaradil sa medzi najvýznamnejšie Uhorské aristokratické rody.

Kaštieľ dal postaviť v neskorobarokovom slohu v roku 1721 Ladislav Huňady , v tom čase tajomník Uhorskej dvorskej kancelárie a mal sa stať novým reprezentatívnym sídlom rodu, odrazom spoločenského vzostupu a prirodzene aj centrom správy ich rozsiahlych majetkov na Slovensku a Maďarsku, pretože Urmín sa nachádzal priamo v ich srdci. Súčasťou novostavby kaštieľa bol aj kaštieľsky park, ktorý založil po roku 1721 nemecký záhradník Martin Steer. Významnou zmenou prešiel park najmä v poslednej tretine 18. storočia, keď si sem barón Ján Nepomuk  Huňady prizval na záhradnícke úpravy parku Angličana, avšak bavorského rodáka Paula Dullingera, ktorý vtlačil dovtedy francúzskemu parku prvé anglické parkové úpravy.
Súčasťou kaštieľa bola už v polovici 18. storočia stojaca oranžéria na pestovanie exotických rastlín a vykurovaný skleník. Vďaka pôsobeniu Huňadyovcov sa Urmín stal rušným vidieckym mestečkom  a hospodárskym a kultúrnym strediskom blízkeho okolia. S ich pôsobením je spojený nielen intenzívny rozvoj chovu oviec na južnom Slovensku , ale aj chov koní. V roku 1814 usporiadal v Urmíne aj jedny z prvých dostihových pretekov v Uhorsku. Vďaka pôsobeniu hospodárskych odborníkov Appelovcov sa stalo huňadyovské panstvo v Urníme jedným z najvýznamnejších priekopníkov moderného hospodárenia v krajine.
Potomkovia Huňadyovcov žili v urmínskom kaštieli až do roku 1945. Posledné tri dcéry urmínskeho grófa Ladislava Huňadyho, Felícia, Terézia a Matilda opustili kaštieľ tesne pred príchodom frontu. Potom kaštieľ slúžil na rôzne účely – najskôr (ešte počas vojny) nemeckému vojsku ako privilegované väzenie, po oslobodení tu boli prechodne zriadené kasárne našich vojakov a po ich odchode sa v kaštieli zriadili byty pre učiteľov, ordinácia pre lekárov a pohostinstvo. Od roku 1953, po vnútornej rekonštrukcii, sa budova kaštieľa stala na určité obdobie základnou školou a do konca 60. rokov už len chátrala. V roku 1974 sa nakoniec kaštieľ stal majetkom spotrebných družstiev na Slovensku a po rozsiahlej rekonštrukcii je dnes sídlom hotela Kaštieľ Mojmírovce s r.o., Vzdelávacieho Inštitútu COOP a.s. a Nadácie Mojmír.