Kým si nalejeme víno do kalicha, povedzme si niečo o tom ako sa víno rodilo. Prvú zmienku o ňom môžete nájsť už zo dňa  24. októbra 2011, ale naozaj iba zmienku. Pripomeňme si, že ročník 2011 bol fantastickým ročníkom z pohľadu vyzretosti polyfenolov.   Už vtedy Richard Tóth spomenul, že má v pivnici nový Cruor. Nakoniec to nie je Cruor, ale Cuore, aj keď všetko ostatné sedí. Víno je kupážou troch odrôd, Cabernet Sauvignon, Frankovka modrá a Svätovavrinecké. Presný pomer Richard neuvádza a ani nie je  podstatný. Svojim spôsobom nie je dôležitá ani odrodová skladba

Premium cuvée Cuore 2011

Farba vína je sýta, pôsobí mohutne a  dá sa charakterizovať ako rubínovo červená.

Po naliati vína sa v kalichu nič ohurujúce nedeje. Vôňa je skôr diskrétna, ale takmer ihneď, sa začnú vynárať bobuľky modrého a aj čierneho lesného ovocia. Najprv je to iba závan, ale jeho charakter rýchlo upozorní nos a prinúti ho k ďalšiemu, tentoraz hlbšiemu nádychu. Plejáda ovocia sa začína červenými brusnicami, šťavnatou voňavou čerešňou, pokračuje višňou a končí prezretými aromatickými černicami z vysokých nadmorských výšok. Po krátkej chvíli sa začne prejavovať ušľachtilé drevo, vo forme horkej čokolády s dotykom lignínu, ktorý prejde do cédrového dreva, ale v tomto momente sa pridáva aj ďalší ovocný tón, tento krát v podobe sušenej slivky s notou slivkového lekváru. Kombinácia s čokoládou a celým tým ovocným pozadím pôsobí neodolateľne. Do tejto chvíle strávilo víno v kalichu si 20 minút, ale komplexnosť vône skúsenému nosu napovedá, že vôňa sa bude ešte vyvíjať ďalej.  Po približne ďalších 10 minútach sa objavuje aj kôstkovosť a celé čierne korenie. Mám pocit, že som tam zacítil aj kvapku slivovice. Dlhšie už nedokážem odolávať a čaká ma prvý dúšok.

Hneď od prvého momentu mi je jasné, že chuť rozhodne nebude zaostávať za vôňou. Skôr naopak. Víno je mimoriadne komplexné, extraktívne a aromaticky koncentrované. Ovocnosť vína kopíruje vôňu, ale mám pocit, že vo vyššej koncentrácii, pričom sa objavuje vo viacerých vlnách. Pri podržaní vína v ústach si uvedomíte užasnú šťavnatosť, pričom sa zvýraznia všetky ovocné arómy. Kyselinka vína je asi na najlepšej možnej úrovni. Vôbec z neho nevylieza a objavíte je len keď ju hľadáte. V druhom polčase sa objavujú aj odtiene dreva. Tentokrát je čokoláda iba na pozadí, ale nachádzam ušľachtilý céder, ktorý dominuje tanínovej textúre. Textúra vína je tvorená tanínmi a aj mineralitou, je veľmi jemná aj keď s prihliadnutím na stále mladé víno, pritom však vytvára celkovo pevnú štruktúru, ktorá dodáva vínu rozmer ušľachtilosti a elegancie. Víno odoznieva iba veľmi pomaly a neochotne. V dlhej dochuti ostáva spomenutý céder a postupne sa objavujúce odtiene ovocia. Retronasálne sa objavuje ovocnosť, ktorej vládne prezretá a sušená slivka.

Víno má dokonale plné telo, alkohol si však ani nevšimnete, aj keď miestami dáva ovociu jemný nádych likéru.

Ak mám posúdiť celkový charakter vína, musím siahnuť k tým najvyšším známkam. V tomto momente si neviem predstaviť nič čo by vínu chýbalo, alebo naopak prospelo. Iste sa mnohí z vás budú pýtať či víno dosiahlo úroveň svojho predchodcu, Cruoru. Ak sa obzriem tri roky naspäť, spomínam si ako ma vtedy Cruor oslovil. Bolo on nádherné víno s ohurujúcou ovocnosťou a komplexné po každej stránke.  Cuore je iné víno. Ovocnosť a komplexnosť, je na približne rovnakej úrovni, ako tomu bolo v prípade Cruoru, ale je tu aj niečo navyše. V elegancii a ušľachtilosti prekonáva Cuore svojho predchodcu celkom jednoznačne. Je to víno, ktoré je dospelejšie a ktoré v plnej miere dokážu oceniť zanietení milovníci vín, ktorí majú skúsenosti s niektorým z veľkých vín.

 Nie som síce Robert Parker mladší, ale tomuto vínu dávam bez váhania 95 bodíkov.

Po čase som sám začal pochybovať, či tých 95 bodov nie je tak trochu úlet. Veď predsa takéto bodové hodnotenia sú vyhradené skôr pre vína z Bordeaux. Víno som nechal v otvorenej fľaši ďalších 24 hodín. Po ochutnaní sa zvýraznila celková štruktúra vína. Výraznejšie sa prejavuje tanínová textúra, pribudla pôsobivá mineralita a aj charakter arómy sa čiastočne zmenil. Ovocnosť vína už nie je taká ohromujúca, zato sa objavili odtiene tabaku, ľahkého závanu aróm jesenného lístia, či grafitu. Pripomína vám popis vína z Bordeaux? Ide však o slovenské víno a aj keď ho neporovnávam so svetovými ikonami, bodové hodnotenie nemením.

Neodpustím si ešte jednu poznámku. Prvý deň hodnotenia ma stál pol fľaše vína. Na druhý deň som pochopil, že vypiť tú prvú polovicu fľaše bola chyba. Rada na záver: otvorte si fľašu vína,  ochutnajte najviac tak jedno deci a napriek tomu, že vás bude neuveriteľne lákať fľašu dopiť, zvyšok si odložte na ďalší deň. Neobanujete.

Najhoršie na tom je, že keď dopijete už predýchané a otvorené víno a budete si chcieť otvoriť ďalšiu fľašu, to práve otvorené vás neuspokojí a na jeho predýchanie budete musieť čakať niekoľko hodín.

Keď som pred pár rokmi písal o Svätovavrineckom z Vins winery, Richardovi som vyčítal použitie zátky, ktorá je určená pre vína do troch rokov. Richardovi som vtedy ukrivdil, pretože  nepoužil "dvojplošník", ako som nesprávne uviedol, ale "štvorplošník" čo je kvalitatívne veľmi veľký rozdiel. Teraz sa vraciam k téme zátky opäť a opäť s výčitkou. Po kvalitatívnej stránke použitej zátke nie je čo vytknúť. Je to plnohodnotná celokorková zátka s označením Vína z Vinosadov. Je chvályhodné, že chalani z Vinosadov spolupracujú na budovaní spoločnej značky aj takouto formou a rozhodne nechcem medzi nich vtĺkať klin, ale špeciálne toto víno by si zaslúžilo zátku s vlastným označením. Zátku s označením Cuore by som si odložil rovnako, ako mám odloženú zátku napr. zo Chateau Margaux.

Víno bolo hodnotené 17. novembra.