Svätovavrinecké na úrovni veľkej zlatej medaile
Silvestrovské ničnerobenie som využil na prechutnanie vín, ktoré som predtým z najrôznejších dôvodov obchádzal. Medzi nimi bol aj jeden Vavrinec. Nie je to moja preferovaná odroda, aspoň nie v červenom prevedení. Určitú zvedavosť vo mne vzbudzovala iba skutočnosť, že víno je od Richarda Tótha z Vins winery. Z navoňaných šampiónov výstav sa postupne stávajú vína ktoré majú štruktúru, harmóniu a eleganciu. Aký je teda tento Vavrinec, víno z odrody, ktorá poskytuje najčastejšie ľahké ovocné vína, bez potenciálu a elegancie.
Svätovavrinecké 2011, výber z hrozna, Vins winery
Tmavá, stredne intenzívna farba karmínovo červeného odtieňa.
Vôňa je výrazne ovocná, plné priehrštie červeného ovocia, ríbezlí či brusníc spolu s práve dozrievajúcimi ostružinami. Vôňa pôsobí veľmi šťavnato, ale zároveň ušľachtilo a vyzreto. Pôvodne som ani iné tóny neočakával, ale po krátkej chvíľke sa prejavila komplexnosť arómy a vôňa sa rozšírila o jemný dotyk aróm dreva, pričom ovocnosť trošku stmavla, ale nestratila nič zo svojej ušľachtilosti a príťažlivosti. 
Chuť je výrazne ovocná, v prvom momente to začne ostružinami a pokračuje celou plejádou ovocných aróm od stôp červených ríbezlí a nezrelých černíc cez výraznú čiernu ríbezľu až po modré a čierne ovocie v podobe sliviek, prezretých černíc a moruší. K tomu nádherne sladké taníny, výborná práca s drevom, ktoré obohacuje záver o jemný korenistý lignín, kávu, možno kúsok vanilky a dotvára tak komplexný a ušľachtilý vnem vína. Víno je hladké, alkoholicky plné, harmonické a dokonale vyvážené a to kyseliny kontra sladkosť a plnosť vína ako aj ovocnosť v pomere k celkovej komplexnosti vína.
Krásny Vavrinec, ktorý sa svojim prejavom nielen, že hlási k odrode, ale trúfnem si tvrdiť, že je jedným z jej najlepších predstaviteľov. Ako mi Richard prezradil, víno vyzrievalo v barikových sudoch, ale prejav dreva som prisudzoval skôr veľkému sudu. Aj to svedčí a extraktivite a komplexnosti vína. Na fľaši svietia dve zlaté etikety. Jedna je z prešovskej Muviny, ktorej osobne veľkú váhu neprikladám, ale tá druhá je z Viedne. Ak by niekoho zaujímalo koľko bodov by som dal tomuto vínu, prezradím, že v mojich súkromných poznámkach figuruje číslovka 94.
Post scriptum: Richarda Tótha pravdepodobne nepoteší tento článok, pretože časť tohto Svätovavrineckého je už vypredaná a tá druhá, ktorá nie je vypredaná, je odložená do Cruoru 2011. Tak toto zo mňa iste urobí schizofrenika. Neviem či mám od Richarda drankať ešte aspoň jednu fľašu Svätovavrineckého, alebo sa po minuloročnej skúsenosti radšej tešiť na budúci červený Cruor.
Post scriptum 2: Už som mal možnosť ochutnať biely Cruor, .........waw.
Jednej neodpustiteľnej chyby sa však Richard Tóth predsa len dopustil. Víno je uzatvorené tzv. dvojplošníkom. Zátkou, ktorá sa skladá s dvoch plôšok z celokorku a v strede zátky je aglomerovaný korkový granulát. Tento typ zátky sa síce bežne používa na vavrince, ale toto víno si rozhodne zasluhuje lepšiu zátku. V prípade archivácie je najslabším článkom reťaze práve životnosť zátky.