V predvečer aukcie

Horiace sviečky boli to prvé, čo som si predstavil, keď som sa dozvedel, že súčasťou programu mojej cesty do Francúzska bude návšteva 148. aukcie vín pre Hospices de Beaune. Francúzi vedia takúto udalosť znamenite využiť. Takmer každé Chateau zorganizovalo v predvečer aukcie nejaký event. My sme mali pozvánku na galavečeru, ktorá sa konala v Chateau de Chassagne - Montrachet. Niekedy okolo štvrtej popoludní začala prehliadka Chateau. Pred vchodom nás vítali dvaja anglicky hovoriaci mladí muži a uviedli nás do vstupnej haly. Predchádzajúca skupina návštevníkov už prehliadku začala a my sme čakali na ďalšiu. Mali sme tak dostatok času poprezerať si malú predajňu, halu a niektoré exponáty. Motorku na rozvoz vína, svietnik z vínových fliaš, ale najviac ma zaujala predajňa. Prehliadka vín z celej oblasti Bourgogne. Echezeaux, Corton, Volnay, Saint Aubin, ...

Keď sa zhromaždilo dostatok ľudí, začala sa samotná prehliadka. Úvod bol nádejný. Rozdali nám poháre a šli sme dolu schodmi do veľkoryso vybudovaných pivničných priestorov. Plná pivnica nových barikových 228 litrových sudov. Postupne sme ochutnávali mladé vína. Začali sme Pinotom noir. V niektorých sudoch už boli vína uhladené, v iných drsné a neharmonické a našli sa aj také, v ktorých ešte dobiehala malolaktická fermentácia. V priemere to však boli veľmi slušné vína. Výklad prebiehal výlučne vo francúzštine, takže som sa ani nesnažil tváriť, že počúvam a v kľude som si vína prechutnával. V jednej z pivníc som sa prepracoval k Chardonnay. Víno fermentované v bariku mi pripomínalo naše biele vína spred 20-tich rokov. Len s tým rozdielom, že to francúzske bolo oveľa lepšie, čistejšie a malo vlastný, identifikovateľný štýl. Na záver degustácie sme sa presunuli do haly s antikorovými tankami, kde sme prechutnali ďalšie vína, ale o rok staršie. Výhradne Pinot noir. Ako sa na záver každej degustácie patrí, zakončili sme to niekoľkými fľašami starších ročníkov vína Chateau de Chassagne Montrachet. Do večere ešte ostával nejaký čas a tak sme sa šli trochu popozerať po meste a vyvetrať si hlavy. Na večeru sme dorazili tak akurát vyhladnutí. Zaujal ma hneď úvod menu. V hale, spolu s welcome drinkom, podávali aj jednoduché jednohubky s údeným marinovaným lososom a s husacou masťou. Losos bol obalený v citrónovej želatíne. Nielenže výsledný chuťový vnem bol fantastický, ale vďaka želatíne sme nemali mastné ruky a už vôbec nepáchli rybacinou. V jednoduchosti je krása. Samotná večera - proste francúzska kuchyňa. Zaujímavé boli vína. Začali sme sviežim Chardonnay, pokračovali barikovaným a cez celú plejádu červených vín, ktorých kvalita neustále stúpala. Možno sa teraz pýtate, prečo v článku o najslávnejšej aukcii vín na svete píšem o nejakej večeri. Z dvoch dôvodov. Prvý dôvod: Hviezdou večera bolo víno Hospices de Beaune, ktoré na dražbe pred rokmi vydražili a nieslo ich vlastnú značku. Nebolo to iba ohúrenie slávnym menom. Víno bolo naozaj výborné. Vlastne najlepšie víno večera. Na tom sme sa zhodli všetci. Druhý dôvod: Degustácia mladých vín Chateau de Chassagne Montrachet a slávneho Hospices De Beaune ma dobre pripravila na degustáciu vín určených do dražby, ktorá sa konala na druhý deň.

Čo je Hospices de Beaune

Skôr ako virtuálne ochutnáme mladé vína, priblížme si históriu a význam aukcie. História aukcie sa začala písať 4. Augusta 1443, keď Nicolas Rolin, strážca pokladu kráľa Filipa Dobrotivého, dal postaviť Hotel Dieu, ktorý bol niečo medzi hotelom, starobincom a nemocnicou pre chudobných. V roku 1459 Jean Plampays spolu s manželkou darovali svoje vinohrady hospicu. V nasledujúcich šiestich storočiach ich príklad nasledovali mnohí. Hospic prekvital vďaka každoročnému predaju vína z takto získaných vinohradov. Presne o štyri storočia neskôr, v roku 1859, sa konala prvá aukcia vín. Jej výťažok, rovnako ako dnes, ide na prevádzku hospicu. Príjmy dnes znamenajú nemalú čiastku. Veď napríklad v roku 2008 výnos z aukcie predstavoval takmer 3 milióny eur. Okrem samotného výnosu je aukcia významná pre celý vinársky sektor v oblasti. Medziročný rast, alebo pokles cien na aukcii, je ukazovateľom kvality ročníka a tomu sa prispôsobuje cenotvorba vín v celej oblasti.

Degustácia dražených vín.

Degustácia sa konala v Cuverie Des Hospices de Beaune, čo je vlastne vinárstvo hospicu. Dlhý rad ľudí krútiaci sa pred vstupom do pivnice sa pohyboval našťastie dosť rýchlo. Dostanete do ruky katalóg, kúpite si jeden z dvoch typov pohárov - buď klasický afnor, alebo koňakovú napoleonku. Pôvodne som myslel, že tá napoleonka je nejaký omyl, alebo nedostatok správneho skla, ale zistil som, že tento typ pohárov na víno používajú bežne. Z nejakého dôvodu na degustačnom skle nie je logo Hospices de Beaune (znak strážcu pokladu Nicolasa Rolina), ale nápis Hospices Civils de Beaune a rok. To už však stojíte pri prvom sude a dievčina, prípadne mladík natiahne zo suda víno a naleje vám do pohára. Sudy sú zoradené presne tak, ako idú vína v katalógu. Ochutnáte víno, urobíte si poznámky a použijete výlevku, ktorá zároveň slúži na vypľúvanie vína a pomaly sa posúvate v rade k ďalšej zástavke. Vína sú to všetko mladé, v nových barikových sudoch. Musíte mať dosť skúseností, aby ste dokázali odhadnúť potenciál a kvalitu vína. Pokiaľ nepoznáte víno v jednotlivých jeho technologických štádiách, degustácia bude pre Vás sklamaním. Vína sú ešte drsné a majú pred sebou dlhú cestu, kým sa dostanú do fľaše. Práve v tomto momente som ocenil degustáciu, ktorú som absolvoval v Chateau Chassagne Montrachet. Sklamaný však môžete byť, aj pokiaľ sa vo výrobe vín vyznáte. Niektoré vzorky sú totiž zoxidované, iné naopak presírené. Niekde ešte beží malolaktická fermentácia a víno je doslova zasmradené, našla sa aj učebnicová „sirka“ (zápach po sirovodíku). Niektoré sú proste len kyslé, iné tenké, alebo drsné. Nachádzam však aj úžasné médiá so zamatovým tanínom, uhladené, ale pevné a mohutné. Takých vín je však iba zopár. Dokázal by som ich spočítať na prstoch jednej ruky. Ak by ste v tomto momente chceli odísť, nešlo by to. Ulička medzi sudmi je tak pre jeden a pol človeka, a tak sa prakticky nedá predbiehať. Musíte trpezlivo postupovať rýchlosťou radu. Červené vína končia a na konci pivnice máte na výber. Buď vojdete do ďalšej pivnice, alebo vyjdete von. Uvažujem, že zdrhnem. Kedy sa mi však podarí znovu sa dostať na aukciu Hospices de Beaune? Prechádzame teda do ďalšej pivnice a situácia sa otáča o 180°. Sú tu biele vína a mne sa celkom páčia. Z 12 sudov Chardonnay sú všetky na slušnej úrovni, niektoré by som označil za vynikajúce. Celkovo môžete ochutnať 32 druhov vína z odrody Pinot noir a 12 z odrody Chardonnay. Neviem, či sa mi Chardonnay viac páčilo preto, že som severan a inklinujem k sviežim vínam, alebo je naozaj také dobré. Pri rozhovore s Olivierom Zorelom, ktorý sa o nás vzorne stará a hlavne komunikuje anglicky, sa mi moje postrehy z doobedňajšej degustácie potvrdili. Ročník 2008 v tejto oblasti neprial červeným vínam. V priemere sú drsné, tenké, nevyzreté. Superlatívmi nešetrí pri bielych vínach. Sú vraj krásne, expresívne, svieže, ovocné. S týmto sa dá súhlasiť. Tesne pred začiatkom aukcie sa Olivier ešte pýta, či chceme aj dražiť. Ak áno, dostane nás tam. Neviem si to predstaviť a tak s vďakou odmietam. Vybavuje nám teda vstup do časti pre divákov. Ako neskôr zisťujem, aj to je veľké privilégium. Vlastnenie lístka však neznamená, že vás aj vpustia dnu. Vstupeniek predali oveľa viac, ako je vyhradená kapacita. Musíme počkať, kým sa uvoľní miesto. Námestie pred budovou, v ktorej prebieha dražba, je plné ľudí. Všetci sa tlačia k oblokom, aby sa aspoň takto zúčastnili na dražbe. Dnu sme sa dostali relatívne rýchlo, po zhruba 10 minútach čakania. Veľká sála je rozdelená na dve časti. Na malom pódiu sedí predsedníctvo aukcie, za rečníckym pultom s nápisom Christie´s stojí zamestnanec najznámejšej aukčnej spoločnosti na svete, ktorý má medzi dvomi stovkami dražiacich asi šiestich pomocníkov, ktorí všetko s prehľadom zvládajú. V druhej časti sedíme my. Pozerám, kde sú horiace sviece, ktoré sú na všetkých záberoch z aukcie. Žiadne nevidím. Miesto nich visia zo stropu svetelné panely, na ktorých je apelácia, názov cuvée, počet sudov a ceny v euro, švajčiarskych frankoch, dolároch, librách a jenoch. Suma predstavuje cenu za jeden sud. Lietajú tam rôzne čísla. Vyťahujem svoje poznámky a porovnávam konečnú cenu so svojím pohľadom na víno. Cena vín, ktoré sa mi páčili, sa zvyčajne pohybujú okolo 6 000 € za sud. Iné sa predávajú za 2 000 – 2 500 €. Niektoré vína, ktoré ma nenadchli, však vyleteli na 10 000, dokonca na 30 000 € za jediný sud. Zrazu sa niečo deje. Dražba je prerušená, vystupujú rôzni, mne neznámi ľudia s príhovormi, jediné čomu rozumiem je slovíčko „Prezident“. Sarkózyho tým však nemysleli. Ide o sud Prezidenta, ktorým, neviem či iba teraz, alebo vždy, je cuvée z apelácie Pommard, Dames de la Charite. Vidím, že zapaľujú sviečku, a začíma sa teda oná slávna ceremónia, ktorú som spomínal v úvode. Dražiť je možné len dovtedy, kým nezhoria tri malé sviečky schované v drevenom puzdre, bohužiaľ je to odo mňa tak ďaleko, že sa ani nesnažím to odfotiť. Začína sa licitovať. 5, 6, 10, 25 tisíc eur. Cena naďalej stúpa, psychologická hranica 50 000 eur je dosiahnutá, tam sa však už cena zastavuje. Na porovnanie, ostatných 23 sudov identického vína sa predalo v cenách od 4 800 € do 5 200 €. Cena bielych vín bola často násobkom ceny červených vín, aj najvyššiu reálnu cenu dosiahlo biele - Cuvée Bâtard-Montrachet Grand Cru, Cuvée Dames de Flandres, 42 000 €. To však nie je konečná suma. Treba si kúpiť sud, zaplatiť DPH (7 %) a zaplatiť poplatok za doškolenie vína. V tej lacnejšej verzii to vychádza na 47 060 €, ale teoreticky sa cena môže vyšplhať až na 58 000 €. Na aukcii sa udejú rôzne, pre mňa nepochopiteľné veci. S pobavením som sledoval párik Američanov, ktorí zásadne kupovali vína, ktoré by inak asi nikto nekúpil. Ak som mal v poznámkach sírovodík, výkričná cena bola 1800 €, nikto ani brvou nemihol, ale Amíci reagovali okamžite. Zrejme dobrý business. Neskôr mi ešte napadlo, že možno to boli nasadení kupci, aby sa nestalo, že o niektoré víno neprejaví nikto záujem, ale to je iba moja špekulácia.

Dojmy

Chceli sme sa poprechádzať ešte po mestečku Beaune, a tak sme z aukcie odišli predčasne. Veď myslím, že všetko podstatné sme videli. Beaune je stredoveké mestečko, s časťou opevnenia, starými domami a množstvom pivníc. V centre je v každom druhom dome nejaká vinotéka, múzeum, alebo reštaurácia. Na neveľkom námestí sú stánky so suvenírmi, nespočetnými druhmi syrov, vína, rozvoniava klobása, slanina, šunka. Všetky vinotéky, do ktorých sme vošli, doslova praskajú vo švíkoch. Všade sú ochutnávky, niektoré múzeá majú voľné vstupy. Do Beaune zavítali turisti z celého sveta. Určite ich prišlo zopár tisíc, pričom na aukciu sa ako divákom podarilo dostať tak maximálne 200-300 ľuďom. Keď si teraz spätne premietam zážitky a dojmy z degustácií, pokiaľ ide o kvalitu mladých červených vín, krajší zážitok som mal v Chateau de Chassagne Montrachet, a to vrátane fľašových vín. Hospices de Beaune v podaní Chateau de Chassagne Montrachet bolo skutočne skvostné víno. Bohužiaľ, mám primálo skúseností s burgundskými vínami, aby som dokázal z jedného dúška mladého vína určiť, či o pár rokov víno upadne do zabudnutia, alebo nad ním budú znalci uznanlivo prikyvovať hlavou. Účelom tohto článku nie je deglorifikovať najslávnejšiu aukciu vín sveta. Takto som ju proste vnímal a zároveň chcem ukázať, čo dokáže urobiť príbeh vína, aj keď ono samotné nie je žiadna sláva. Všade víno robia ľudia a aj im príroda občas praje a občas zase nie. Nesmieme sa pozerať na všetky svetové vína s obdivom a na naše s dešpektom. Žijeme v inej oblasti, máme iné vína, ale sú rovnako jedinečné, ako tie burgundské.

 článok bol uverejnený v časopise Vinotéka 1/2009