Selezione znamená výber a Sindaco je primátor, alebo starosta. Do súťaže sa neprihlasujú iba vína, ale aj mestá či obce. Pôvodne jednou z podmienok na prihlásenie vína bola aj účasť oblasti, z ktorej víno pochádza. Dnes už na tejto podmienke netrvajú. Organizátorom súťaže je talianska organizácia Cittá del Vino, Mesto vína a medzinárodná organizácia RECEVIN. RECEVIN združuje asi 100 miest vína po celej Európe.

Ak mám byť úprimný, nevedel som, čo si mám o súťaži myslieť, pozvanie som však prijal s radosťou. Selezione del Sindaco sa každý rok koná v inom talianskom regióne. Voľba padla na pre mňa atraktívnu Kalábriu. Priletel som až neskoro v noci takže som úvodný brífing nestihol. Na Selezione del Sindaco ma čakalo viacero prekvapení. Prvý z nich bol hodnotiaci hárok. Na jednom hárku sa hodnotilo 10 vzoriek. Každý deň bolo niekoľko sérií vín. Naša komisia mala v jednej sérii najviac 8 vzoriek, takže všetky sa vošli na jeden hárok. Spracovanie výsledkov prebiehalo pomocou skenovania, takže bolo treba dávať pozor a veľa neprepisovať. V jednej komisii sedelo sedem degustátorov, vrátane hodnotiaceho predsedu. Vedľa mňa sedel Maurízio zo Sicílie, pred nami domáci Kalábrijčan a Rumun. Predsedom bol Wiliam Nesto MW(Master of Wine) zo Spojených štátov. Bill bol veľmi otvorený a o všetkom chcel diskutovať, čo bolo na jednej strane fajn, ale my sme mali za deň urobiť asi 60 vzoriek. Billovým tempom by sme stihli asi tak 20. Bolo veľmi poučné sledovať ho ako sa za každú cenu snažil nájsť na víne niečo pekné. Mali sme jednu vzorku bieleho vína, ktoré bolo podľa môjho názoru zoxidované, aj keď to určite bola veľmi pekná prezretá surovina a víno s vysokým extraktom, pôsobilo neharmonicky, bolo horké, proste dostalo odo mňa niečo okolo 70 bodov. Prišiel Bill a začal rozprávať o tom, že možno ten vinár tak chcel, že jemu sa tam páči banánová aromatika, drevo, vlašské orechy..... Bill dal tomu vínu 94 bodov. Zvyšok komisie najviac 75. Takýchto názorových rozporov sme mali ešte niekoľko, ale Bill rešpektoval našu argumentáciu a my sme sa snažili rešpektovať tú jeho. Hodnotenie bolo veľmi príjemné po vypísaní hárku sme spolu diskutovali. Spomenutá štvorica, plus trojica sediaca vpredu. Bill jedna Talianka a Španiel. Iba ak prišlo naozaj niečo výnimočné, sme sa bavili všetci spolu. Niektoré série boli očarujúce, iné presne naopak. V prípade série Lambrusco, sme horko ťažko udelili jednu striebornú, ale boli aj prípady keď sme išli vysoko nad 90 bodov. Mali sme sériu krásnych vín z Portugalska, z Toskánska, Puglie,.. Toho dobrého bolo viac. Počas obeda nám podávali známe miestne víno nazvané Ciro(čítaj číro). Doteraz som o Cire nemal vysokú mienku a nebudem ju mať ani naďalej. Biele ani ružové nezaujalo a červené bolo povestným jednookým medzi slepými. Z tohto pohľadu Kalábria nie je to pravé orechové. Aspoň som si to myslel. Večer sme strávili vo vinárstve Serracavallo, ktoré bolo vzdialené bezmála 100 km, ale tá cesta stála to zato. Dokonale pripravený večer, zástupy someliérov, úžasná večera a očarujúce vína. Ochutnali sme miestne odrody, ktoré boli pre mňa novinkou. Najčastejšie v kombinácii s inými odrodami ako ja napr. Sangiovese, Chardonnay, ale aj Rizling rýnsky. Keď som spomenul, že Ciro ma neoslovilo, tieto vína bodovali u všetkých. Či už to bolo biele víno z autochtónnej odrody Pecorello, alebo ružové víno z Magliocco dolce, ktoré sme ochutnali aj v červenom prevedení. Vrcholom večera mala byť Terraccia, kupáž Magliocco a 10% Cabernet Sauvignon. Naozaj nádherné víno. Môj priateľ Erik Klein, Slovák žijúci v Taliansku však vedel, že vinárstvo má ešte jedno víno z čistého Magliocca. To víno sa nazýva Vigna Savuco, je do single vineyard a Erik požiadal someliéra o ochutnanie. Kým Terraccia pôsobila naozaj príťažlivo, Vigna Savuco je jednoznačne víno z kategórie veľkých, alebo ikonických vín. Dokonalá elegancia, jemnosť, zároveň komplexnosť, pevnosť a sila. Našťastie ďalší zo Slovákov, František Lipka, aktuálne veľvyslanec SR v Čiernej hore, uprednostnil Terracciu a tak som si s radosťou s ním vymenil pohár za Vignu Savuco.

Bol to naozaj veľkolepý večer po všetkých stránkach. Bohužiaľ nemám z neho žiadne fotky, nakoľko som si po degustácii nachvíľku zdriemol a zobudil som sa zopár minút po plánovanom odchode autobusu. Autobus som síce stihol, ale foťák ostal na izbe. 

Ďalší deň prebiehal navlas rovnako. Prišiel nás pozrieť rezortný minister, televízne štáby a pochopiteľne celá miestna honorácia. Po obede(opäť Ciro) sme navštívili mestečko Pizzo di Calabro na juhu zálivu Lamezia. V mestečku sa robí vraj najlepšia zmrzlina na svete. Volajú ju Tartufo chioccolato, prípadne Tartufo di Pizzo. Čokoládová hľuzovka, či hľuzovka z Pizza. Naozaj je to niečo delikátne. Kus čokoládovej zmrzliny z ktorej vyteká sladký hustý čokoládový krém.

Keď som sa čašníčky spýtal koľko to tartufo stojí, dostal som nečakanú odpoveď. Dokonca som uvažoval či správne pochopila moju taliančinu. Odpovedala mi totiž, že to ona nevie, to vie iba šéf. Ja som nechcel recept, chcel som vedieť iba cenu. Vzápätí sa objavil šéf a jeho odpoveď bola obšírnejšia. Vraj cena nie je pevná, je variabilná a je závislá od viacerých faktorov. Koľko to však je, neviem doteraz. Moji priatelia Taliani sa smiali, vraj pre Kalábrijca je to 1 €, pre Taliana 5 € a pre cudzinca 10 €. Aj keď to povedali ako vtip, ďaleko od pravdy asi nebudú.

Vzhľadom na skutočnosť, že niektorí degustátori mali odlet plánový tesne po degustácii, slávnostná galavečera sa nekonala na tretí deň degustácie, ale na druhý deň.  Hostiteľom večera bola jedna zo starých šľachtických rodín Kalábrie, rodina a rovnomerné vinárstvo Statti. Veľkolepo riešené predovšetkým skladovacie a prezentačné priestory schopné bez problémov pojať stovku či dve hostí. Počas prehliadky pivníc sme prechutnali niekoľko vín, ochutnali sme niekoľko veľmi zaujímavých jedál. Mne zachutili rôzne variácie na tému baklažán. Príjemný večer, dobré víno, chutné jedlo, všetko ako má byť. Slávnostná večera pokračovala v inej časti rozľahlého vinárstva. Spomínam si na cestoviny so sladkým drievkom. Na môj vkus tam to drievko bolo nevýrazné, ale dôležité je, že prezentovali predovšetkým typické jedlá regiónu. Príjemný večer sme trávili na záhrade medzi rozvoniavajúcimi citrusmi, a kto mal záujem mohol si prechutnať ďalšie vína či sekty. Zoznámil som sa s odrodami ako Mantonico, Gaglioppo(z neho sa vyrába Ciro), Greco, Malvasia, Greco nero a Nerello cappuccio.

Posledný, tretí deň degustácie prebehol v pokoji a vzhľadom na o niečo menší počet vzoriek aj relatívne rýchlo. Ako som už uviedol degustátori sa postupne vytrácali na svoje lety a tí čo ostali poobedie trávili zväčša na pláži. Začiatkom mája bola voda v mori neuveriteľne ľadová. Do vody sa odvážilo iba zopár ľudí, napr. Svetlana z Petrohradu, ale aj legendárny John Salvi, Brit žijúci v Bordeaux. K tomu som sa vlastne chcel po celý čas dostať. Selezione del Sindaco je súťaž, ktorá má excelentné obsadenie. Doslova ľudia z celého sveta. Doyen svetových súťaží John Salvi MW, ktorý oslávil 75 narodeniny, ale aj u nás známy Ralf Anselmann z Nemecka, degustátori zo Spojených štátov, Ruska, prakticky celej Európy, nevynímajúc strednú Európu a Balkán a nesmiem zabudnúť ani na Áziu. Selezione del Sindaco je vlastne štandardná svetová súťaž vďaka ktorej sa vytvárajú vzťahy aj medzi mestami ktoré vínom naozaj žijú. Len tak mimochodom, členom RECEVIN-u zatiaľ nie je žiadne slovenské mesto a na súťaži nebolo zatiaľ žiadne slovenské víno. Je to naozaj škoda pretože aj toto je jedna z ciest ako sa zapísať do povedomia milovníkov vína po celom svete ako krajina krásnych vín.