Zámocké vinárstvo, bez ohľadu na okolnosti a pozadie tohto projektu, je pre mňa predovšetkým Roman Janoušek. Len tak narýchlo si spomínam na jeho Rizling rýnsky 2002, šampióna zo slovinskej Ľubľany vo farbách vtedajšej Vinohradníckej spoločnosti Modra. Víno sa vtedy predávalo za šialených (a kvalitou určite nepodložených) rádovo 3.000 Sk. V dnešných reáliách by to predstavovalo asi 150 - 200 eur. Bolo to víno postavené na primárnej aromatike a aj pomerne rýchlo odišlo. Niečo obdobné bol aj Rizling vlašský z rovnakej stajne, (nespomínam si už na ročník), ktorý sa stal posledným slovenským šampiónom súťaže Valtické vinné trhy.  Hneď po Romanovom víťazstve, pre istotu zmenili štatút súťaže. Vráťme sa však do dnešných dní. Veltlínske zelené 2017, neskorý zber, Sur lie. Víno, ktoré nie je hračkou prírody, ale majstrovským dielom. Viem, že sa opakujem, ale je to proste tak. Respektíve ja to tak vnímam.   

Farba vína je skôr zlatistá ako zelená a na stene kalicha sa víno prejavuje zreteľnou viskozitou.

Vôňa je intenzívna, jej živosť a sviežosť až pošteklí v nose. Vôňa pôsobí jednoliato, ale dá sa v nej nájsť pevná mineralita, sladká žltá aj zelená vinohradnícka broskyňa, prezretá dula, jemná krémovosť a na pozadí aj guľôčky zeleného korenia a aj závan citrusových plodov. Celkovo pôsobí vôňa veľmi komplexne a hlavne príťažlivo. Pre mňa je najočarujúcejší pevný minerálny vnem, pripomínajúci kameň po daždi. Predstavujem si niečo medzi kremeňom a bridlicou.

V ústach je víno neuveriteľne bohaté, plné, šťavnaté s výraznou minerálnou štruktúrou, celá škála ovocia, od dule, cez sušené marhule, citrusy, dokonca žlté lúčne kvety, prejav krémovosti sa zvyšuje so stúpajúcou teplotou vína. Záver patrí buketujúcemu priehrštiu ovocia z ktorého vystupuje sušený ananás a najmä pevnej minerálnej štruktúre, ktorá dodáva vínu rozmer elegancie. Čím viac času víno strávi v kalichu, tým viac ananásu v ňom nájdete. Víno vyzrievalo v dreve, čo sa prejaví tak asi až po hodinke predýchavania. Dovtedy sa prejavuje iba ovocnosť, krém a ak máte trénovanú senzorickú pamäť tak možno, aj kúsok vanilky.  

Víno ostáva v ústach nekonečne dlho....

Body 94+ 

Víno vo mne zanechalo hlboký dojem. Keď z času na čas ochutnám víno rovnakej ligy niekde v zahraničí je mi ľúto, že niečo podobné sa nenájde u nás doma. Vínu som dal 94+ a ani na čo i len krátku chvíľku nepochybujem o tom, že v takom napr. Rakúsku by mu bez váhania udelili 97 bodov. To plus za číslicou 94 je tak trochu ospravedlnením mojej zbabelosti dať vínu viac ako 95 bodov.

Víno som chutnal 06. septembra 2019.

Toto víno sa nestalo "Svetovým šampiónom" a ani titul šampióna z Valtíc už nikdy nezíska", napriek tomu je to jedno z najlepších vín, aké som od Romana Janouška chutnal. Ak ho chcete ochutnať aj vy, prípadne spolu s ďalšími zaujímavými vínami, dobrou voľbou je Národný salón vín.