Botris je tak trochu zvláštne víno. Je a zároveň aj nie je tokajským vínom. Víno vďačí za svoj vznik tak trochu nepochopeniu. Neskorý zber a Late Harvest, napriek tomu, že na prvý pohľad sú oba výrazy identické,  sémanticky sú predsa len odlišné.
Keď pred niekoľkými rokmi Jaro Macik ponúkal svoje vína do reštaurácií ocenených Michelinovou hviezdou, v Holandsku a Belgicku, okrem klasických výberov, viaceré z nich prejavili záujem aj o víno typu Late Harvest.  Náš neskorý zber do tejto kategórie vôbec nepatrí a náhradu vo forme prívlastku bobuľový prípadne cibébový výber odmietli. Vraj to u nich nikto nepozná. Macikovci sa teda rozhodli vytvoriť víno, ktoré by spadalo do kategórie Late Harvest, z hľadiska obsahu cukru by patrilo do kategórie sladké, ale nie priveľmi a vzhľadom na posilnenie spojenia so značkou Tokaj, musí byť botrytické. Na svet prišiel Botris. Je to prvé víno deklarované ako Late Harvest, vyrobené na slovenskej strane vinohradníckej oblasti Tokaj. Na maďarskej strane sa tieto vína robia už dlhšie a majú tendenciu postupne nahrádzať samorodné sladké. U nás je zatriedené ako akostné značkové víno aj keď hrozno bolo zatriedené ako cibébový výber. Botris 2013 vyzrieval po celý čas v reduktívnom prostredí antikorového tanku a v štýle vzdialene pripomína čisto reduktívne tokajské výbery zo začiatku 90tych rokov.
Víno je zložené z rovnakých podielov odrôd Lipovina a Furmint, pričom obe dosiahli cukornatosť na úrovni 28 °NM a podiel cibéb dosahoval 50%. Predpokladám, že to viete, ale pre istotu vysvetlím, že cibéby sa tvoria pôsobením ušľachtilej formy plesne Botrytic cinerea, skrátene Botrytídy, z čoho je odvodený aj názov vína, Botris.
Jaro Macik prezradil o víne, že keď bolo mladé bolo veľmi rozhádzané až takmer nepitné. Nuž dnes je to úplne iné víno.

Botris 2013, Late Harvest

Víno má sýtu krásne zlatožltú farbu, ktorá ladí a zároveň kontrastuje s bielou etiketou a zlatým nápisom.
Vôňa podchladeného vína je síce diskrétna, ale ako sa víno dostáva do optimálnej teploty otvára sa veľmi príjemná a aj ťažko popísateľná aróma, v ktorej nájdete arómy medu, ale nepôsobí príkro sladko, v ktorej nájdete arómy sušených kvetov, ale pôsobí aj sviežo a ovocne(šťavnaté žlté ovocie broskyne a mango) a ktorá pôsobí uhladene a zároveň živo aj keď v nej nenájdete prejav kyselín. No a to čo v nej nájdete celkom určite je excelentný minerálny prejav, aký môžete nájsť iba v Tokaji a ktorý mi pripomína vulkanické vína., ale s iným rozmerom ušľachtilosti.
Chuť vína je rovnako zaujímavá ako vôňa. Žltá ovocnosť, med, hrozienka, figy, náznak včelieho vosku a snáď až dokonalý súzvuk medzi prejavom cukru, ovocnosti, kyselín a tufovej minerality, ktorá pufruje prejav kyselín a tie zase tlmia cukor a tak dookola. V dochuti je víno hladké, plné, s dokonale hladkou minerálnou textúrou, ktorá prechádza až do slaného vnemu, ale iba ak ho hľadáte. Ďalší dúšok prináša v sebe záplavu ovocných aróm a teraz aj podstatne výraznejší prejav slovenského tufu. Víno pôsobí neuveriteľne vyvážene a ušľachtilo. Pritom je stále na začiatku svojej cesty. Vďaka jeho komplexnosti a vnútornej štruktúre sa botritída ukáže iba tomu kto ju hľadá a vôbec nie je prvoplánová. Skôr by som povedal, že je tak trošku v štýle vín zo Sauternes.

Víno je ročník 2013, stále pôsobí mladistvo s výrazným potenciálom ďalšieho rozvoja. Svoj pôvodný zámer, vyrobiť príjemné pitné víno niekde v rozmedzí 70-80 gramov zvyškového cukru, Jaro Macik prekonal o desať konských dĺžok.

Víno bolo prvýkrát vyrobené v ročníku 2011 a potom až 2013.

Body: 93

analytické hodnoty a pôvod hrozna