Bol si dobrý chlapček?
Ak by Mikuláš, parafrázoval Mrázika, možno by mi položil podobnú otázku. Mandarínky sú dnes už všedné, arašidy tiež a Milku nemám rád. Zastúpil som teda Mikuláša a obdaroval som sa čímsi mimoriadnym. Veď som bol predsa po celý rok dobrý chlapček. Či?
Keď som sa začal prehrabávať vo svojom archíve, ešte som nevedel čo si otvorím. Minulý týždeň sme sa s Majkou Macikovou bavili o starých tokajských vínach. Mám jednu fľašu úžasného Tokajského 4 putňového výberu ročníka 1976. Je to víno, ktoré nemá páru a ja ho mám uložené v tom najtmavšom kúte. Popravde, vôbec netuším pri akej príležitosti ho otvorím, ale Majka ma nahovára aby som neotáľal, veď žijeme len raz. Keď som hľadel na poukladané fľaše, padli mi do oka práve tie tokajské.
Víno ročníka 1976 som nechal odpočívať v archíve naďalej, ale otvoril som si niečo nemenej zaujímavé. Tokajský výber 3 putňový 1993 z vinárstva Tokaj vin. Že také nepoznáte? Pod touto značkou v tom čase plnili vína vo vinárstve, ktoré dnes poznáme ako Tokaj Macik winery.
Tokajský výber 3 putňový 1993
Farba stredne tmavého jantáru
Vôňa pôsobí ušľachtilo a toho kto si pamätá vôňu a chuť pôvodného tokajského, okamžite vráti o 20 rokov naspäť. Krásna svieža a pritom rafinovaná vôňa chlebovinky, zmesi včelieho vosku a propolisu, sušených marhúľ, hrozienok a snáď aj žltých kvetov, v ušľachtilom oxidatívnom prevedení. Rafinovanosť vôni dodáva hrdá kyselinka, ktorá vôňu udržuje sviežou . V závere sa však predsa len dostáva do popredia exoticky korenistá vôňa čerstvo upečenej chlebovej kôrky.
Napriek tomu, že v kalichu je 3 putňový Tokajský výber, ktorý musí mať viac ako 60 gramov zvyškového cukru, v ústach ho vôbec necítiť. Víno je pevné, svieže, s peknou pikantnou kyselinkou, ktorá neguje cukor a cukor zase ju. Víno má pevnú minerálnu kostru, ktorá dotvára aromatiku vína. Opäť sušené marhule, kvety, hrozienka, samozrejme chlieb s prevahou kôrky, ale aj zelený vlašský orech na pozadí, ktorý je tak typický pre klasický oxidatívny štýl.
Celkový prejav vína najlepšie ilustruje skutočnosť, že pollitrová fľaša s ktorou sa niekedy dokážem hrať aj dva dni, bola tak do 20 minút prázdna. 23 ročné víno, bolo plne vyzreté, rozvinutú do hĺbky aj šírky, s excelentnou kyselinkou a arómami, ktoré ma vrátili naspäť do čias keď sa robili krásne oxidatívne tokajské vína.
Postupom času sme si zvykli na modernejší prejav takajského. Doteraz si pamätám aj na dnes už neexistujúci, čisto reduktívny tokajský výber, dnešné semireduktívne až semioxidatívne vína, ale spomenul som si aj na starú oxidatívnu školu. Už som aj zabudol ako fakt dobrý oxidatívny tokaj chutí. Vďaka snahe niektorých vinárov, oxidovať veľa a rýchlo, bez ohľadu na extrakt a komplexnosť vína, som sa tomuto štýlu zďaleka vyhýbal. No keď je víno urobené s citom, je to krásne médium, ktoré má svoje nezastupiteľné miesto v repertoári tokajských výberov.
Body: 92