Fenomén víno je čoraz populárnejší. Zaujímajú sa oň nielen študenti stredných a vysokých škôl, ale je nevyhnutným objektom poznania aj pre širokú skupinu obchodníkov pôsobiacich v distribúcii nápojov, v gastronómii i laických priaznivcov. Preto som s potešením uvítal myšlienku autora vydať učebnicu „Vinárstvo & somelierstvo“.

Autorom publikácie je známy odborník s priamymi viacročnými skúsenosťami s výrobou vína, manažmentom kvality, riadením spoločnosti na výrobu vína, so somelierstvom i tvorbou vinohradnícko - vinárskej legislatívy, môj dobrý priateľ, Ing. Štefan Ailer, PhD.

V úvodných troch kapitolách autor predstavuje historickú a súčasnú pozíciu vína a someliera u nás i vo svete, čím pútavo uvádza čitateľa do tematiky. Pozitívne hodnotím najnovšie informácie o kvalitatívnych kategóriách vín v Európe, ktoré prešli v ostatnom období významnými zmenami. Vyzdvihnuté sú pozitívne účinky umiernenej konzumácie vína na ľudský organizmus, ale aj patologické dôsledky nadmernej konzumácie alkoholických nápojov.

Nosná kapitola č. 4 „Technológia výroby vína“ je spracovaná chronologicky, v logickom slede a uvádza najnovšie informácie, vrátane inovatívnych technológií. Autor sa vyhýba nadmernému množstvu alternatívnych údajov vo forme tabuliek a vzorcom, ktoré nemusí enológ ovládať spamäti. Základné znalosti v oblasti biochémie, mikrobiológie, a laboratórna zručnosť sú však nevyhnutným predpokladom pre tvorbu bezchybného vína. Enológ i someliér musia pochopiť ušľachtilosť kvasinky, užitočnosť i zákernosť baktérií, biochemický proces prerodu cukrov na etanol, oxidačno – redukčné procesy a princípy koloidnej rovnováhy. Tieto informácie sú v učebnici uvedené v dostatočnom rozsahu.

Téma použitia oxidu siričitého je popísaná v kap. 5. Autor jej venuje primeraný priestor, popisuje chemizmus, zdôrazňuje nevyhnutnosť sírenia, pričom uvádza metódy, ako znížiť obsah tohto alergénu na minimálnu možnú mieru.

Kapitola 6 vhodne, v nutnom rozsahu popisuje chemické zloženie vína. Autor uvádza aj prehľad fyzikálno – chemických metód hodnotenia hrozna a vína.

Choroby a chyby vína sú v kapitole 7 spracované v prehľadnej, dostatočne obsiahlej forme. Enológ by mal mať čo najpodrobnejšie znalosti hlavne o ich prevencii.

V kapitole 8 sa autor venuje významu a pravidlám gastronómie, somelierskym rituálom, prezentácii a kultúre podávania vína. Uvádza pravidlá servírovania, slovník degustácie vína, dôraz kladie na pestrú a pútavú rétoriku prezentátora. Je to veľmi dôležitá súčasť textu, pretože zvládať prezentáciu pred publikom je prinajmenšom rovnako náročné ako samotná výroba vína.

Kapitola 9 popisuje pravidlá označovania vína. Je to veľmi zložitá problematika. Uvedené texty sú dobrým fundamentom pre pochopenie týchto zásad.

Enogastronómii sa venuje ucelená kapitola č. 10, ktorá ilustračne prezentuje zásady správnych kombinácií jedla a vína. Snúbenie pokrmov a vín prezentuje autor na pútavých príkladoch. Vítam, že pri voľbe jedál sa sústredil na národnú kuchyňu.

V závere nechýbajú pravidlá, zásady, systémy i úskalia zmyslového hodnotenia vína a požiadavky na získanie osvedčenia posudzovateľa pre víno a vinárske výrobky.

Dielo má ambíciu stať sa jedinečným sprievodcom poznaním vína. Komplexná publikácia o úlohe vína v kultúrnom dedičstve národa, jeho výrobe, zložení, servírovaní a úlohe v gastronómii doposiaľ u nás chýbala. Veľmi pozitívne hodnotím, že publikácia obsahuje kapitoly, podľa ktorých je možné prakticky vyrobiť kvalitné víno a následne ho dôstojne odprezentovať i vychutnať.

V Rúbani, dňa 21.1.2016    Ing. Ondrej Korpás, CSc.