Týždeň prežitý v Languedocu
A hneď na úvod sa žiada dodať aj v Roussillone. Proste na juhu Francúzska. Oficiálny názov každoročne organizovaného podujatia, určeného pre wine-writerov je Terroirs & Millésimes, ale každý ho pozná skôr pod názvom Languedoc week. Podujatie každoročne organizuje CIVL, čo je oficiálne združenie vinárov Languedocu a v tomto roku sa pridal aj CIVR, kde to "R" znamená Roussillon.
Začnime pekne po poriadku. Pozvánka, ktorú som dostal tento rok začínala o deň skôr. O jeden úžasný deň skôr. Po prílete sme sa presunuli do hotela Château L'Hospitalet, v blízkosti mesta Narbone, ktorý vlastní vinárska ikona Languedocu, Gérard Bertrand. Večer sme však strávili vo vinárstve Domaine Sarrat de Goundy, kde sme okrem výbornej grilovanej jahňaciny ochutnali celý rad vín prémiovej apelácie La Clape. Mám rád minerálne a elegantné vína a La Clape je jedným z mojich favoritov, ale toto bol skôr spoločenský večer ako degustácia. Takže som si len tak na úvod pobytu užíval krásne vína.
Druhý deň, bol trochu akčnejší. V neveľkom prístave, kde ústi rieka L´Aude do mora, sme nasadli na elektrokolobežky(áno, je to neuveriteľné ale jedna sa našla aj pre mňa) a presunuli sa do asi 6 km vzdialeného vinárstva Château La Négly. Po miestami trochu dobrodružnej jazde a navyše v krásnom prostredí dobre padol orosený pohár rosé . Verte či nie, v tej chvíli to bolo najlepšie rosé na svete. Naozajstné Château, s vinárstvom k tomu, kde nás príjemná a milá Marion, previedla celou produkciou vinárstva. Od bielych vín z odrôd ako Bourboulenc, Malvoisie, Clairette, Roussanne, alebo Marsanne či Chardonnay , cez ružové variácie na tému Grenache, Syrah, Cinsault a Mourvédren až po seriózne červené z identických odrôd, plus Carignan. Vrcholom ponuky sú vína z línie Les Trésors - poklady, ktoré sme mali možnosť ochutnať aj priamo zo suda. Po návrate do prístavu sme mali pripravené čosi ako voľnú ochutnávku skvelých vín a darov mora. Morský vánok prinášal vôňa jódu, ktorá sa miešala s arómou vína v kalichu, vôňou syra, kreviet možnosť, mušlí, do toho krásne slniečko..... Krásne popoludnie a vlastne úžasný celý deň.
Čakal nás presun do možno najkrajšieho mesta južného Francúzska, do Carcassonnu. Oficiálne Languedoc week začínal až teraz. Ďalší zoznamovací večer, tentoraz pre všetkých hostí, zahájili páni
Xavier de Volontat, predseda CIVL a môj starý známy Jérôme Villaret, výkonný riaditeľ CIVL. Keďže to bolo spoločné podujatie Languedocu a Roussillonu, okrem vín z Languedocu bolo prítomných aj zopár vinárstiev z Roussillonu a ako sme sa zhodli, tie vína boli prekvapivým osviežením pre každého.
Ďalšie dni sa vždy v priebehu dňa konala voľná degustácia vín z konkrétnej oblasti a popri tom prebiehali rôzne semináre a masterclasses, prípadne výlety do okolia. Program bol pripravený dokonale. Možno až priveľmi. Hneď v prvý deň som sa musel rozhodovať medzi dvomi seminármi. Názov prvého “AOC Minervois from a food perspective” snáď netreba prekladať a druhý bol o nových rezistentných krížencoch, spolu s ochutnávkou vín. Rozhodol som sa pre druhý z nich, ktorý bol po odbornej stránke na vysokej úrovni. Vraj aj ten s jedlom a vínami z Minervois bol fantastický.
Versailles Languedocu
Na ďalší deň sme navštívili Versailles Languedocu, ako volajú Château de Pennautier zo začiatku 17. storočia. Nádherné miesto s krásnou veľkou záhradou, ktorej súčasťou je aj vinič a kone, sme si užívali s kalichom Crémant de Limoux od Sieur D´Arques v prevedení Brut. Vo veľkej sále Château de Pennautier sme absolvovali večeru, ktorej súčasťou bolo finále o najlepšieho someliéra južného Francúzska. Bol som jedným z porotcov, ale nakoľko je moja francúzština nulová, hodnotenie som úplne školácky odpísal od svojej kolegyne, ktorá francúzštinu ovláda veľmi dobre.
Na ďalší deň bola na programe pre mňa osobne asi najvzrušujúcejšia oblasť, Limoux AOC. Miesto kde sa zrodili šumivé vína. Po potulke po vinohradoch sme na kolóne historických áut vyrazili z rozprávkovo malebného Château Flandry a zamierili do Abbaye de Saint-Hilaire. Tu údajne žil, pracoval a najmä spoznával tajomstvá šumivého vína mních, ktorého pre jeho nie práve najtriezvejší životný štýl po čase vykázali a poslali do iného kláštora na severe Francúzska. Volal sa Dom Perignon. Myslím, že je to známe, ale pre istotu doplním, že šumivé víno neobjavil / nevymyslel Dom Perignon, ale preukázateľne sa vyrábalo už 100 rokov pred ním v oblasti Limoux. No a tam zase akoby len tak mimochodom spomenuli, že sa ho naučili robiť od Starých Rimanov. Môže to byť pravda? Naozaj netuším, ale faktom je, že úroveň poznania a schopností Starých Rimanov je doslova zarážajúca ešte aj dnes.
Prehliadku moderných aj pôvodných štýlov, sme neabsolvovali v Abbaye de Saint-Hilaire, ale znovu sme si užívali jazdu historickými autíčkami po krajine a namierili sme si to do Saint - Polycarpe. Vinári sa prezentovali rôznymi štýlmi, klasický Crémant, od ľahšieho až po vyzrievané ročníkové kúsky, ďalej Blanquette a Blanquette Ancestral method. Osobne dávam prednosť čo možno najsuchším bublinkám a Blanquette Ancestral method má pomerne vysoký prirodzený zvyškový cukor, ale na druhej strane vína v prevedení Brut či už Crémant, alebo Blanquette de Limoux patria medzi skutočné skvosty.
Pred sebou sme mali ešte niekoľko dní, ale v Languedocu už len jeden. Strávili sme ho v apelácii Menervois - La Liviniere. La Liviniere patrí medzi Premier cru Langudocu a každoročne vyberajú tzv. La Lavinage. Je to výber tých najlepších vín zostavený komisiou someliérov, novinárov a enológov. Vždy ke´d sme navštívili La Liviniere, ochutnali sme práve tieto vína. Tentoraz sme mali možnosť prezrieť si vinárstvo Clos Centeilles, ktoré v komisii vinárskych žurnalistov skončilo na prvom mieste. Clos Centeilles je malebná usadlosť uprostred ničoho kde vládne ospalá atmosféra, oživená sviežim vánkom a zvedavým prítulným psom. Vinárstvo Clos Centeilles vedú ženy. Patricia Domerque so svojou dcérou Cécile a ešte aj pozíciu enológa vo vinárstve zastáva milé žieňa. Počas návštevy som viac komunikoval s Cécile . Otvorená milá a na nič sa nehrala. Víno Clos Centeilles 2011 sa naozaj vydarilo. Jemné svieže, plné komplexné, s peknou kyselinkou a dokonale jemnými tanínmi, ale hneď na rovinu priznala, že nie každý ročník sa takto vydarí a občas má problém s animalitou. Takéto informácie sa bežne zdieľajú s enológmi pretože tým je to jasné, ale nie s novinármi. O to viac som si jej úprimnosť cenil. A hneď aj priniesla víno v ktorom bolo trošku animálne, ale drvivá väčšina mojich kolegov to ešte viac ocenila.