V polovici augusta sa v maďarskej dedinke Erdőbénye, konal festival Bór, mámor, Bénye 2016. Neviem, kto bol úplne prvým autorom myšlienky, usporiadať spoločnú prezentáciu tokajských vín práve na tomto festivale, ale na organizácii sa za slovenskú stranu podieľali hlavne dvaja ľudia. Jara Macika hádam netreba predstavovať a tým druhým bol Peter Drotár. Profesne sa venuje niečomu úplne inému, ale je veľkým  milovníkom tokajských vín a neváha venovať svoj voľný čas a prostriedky v prospech propagácie oblasti. Asi najväčšiu zásluhu však treba pripísať Danielovi Ercseyovi.

Daniel je náš spoločný priateľ, degustátor, novinár a svojim spôsobom aj renesančný človek. Jeho myslenie je otvorené, uvedomuje si, že hrať sa v oblasti strednej Európy na čistokrvného Maďara, Slováka, Rakúšana,...(doplňte si podľa ľubovôle) je naozaj smiešne. Rovnaký je aj jeho pohľad na víno. Daniel sa venuje vinárskej histórii celej oblasti strednej Európy a navštívil už desiatky slovenských vinárstiev o ktorých písal.

Daniel Ercsey sa na svoju prednášku dokonale pripravil, v archívoch našiel pôvodné mapy tokajskej oblasti, vrátane maďarských názvov slovenských obcí a už dávnejšie na svojom webe publikoval mapu tokajskej oblasti, ktorej súčasťou je aj slovenská časť. Odmenou za jeho iniciatívu bolo trestné oznámenie, ktoré naňho podal istý István M(rovnaké priezvisko ako chlapík čo vyšľachtil odrodu Rivaner). Nikto mi nevedel povedať za čo presne, ale pravdepodobne v tom bolo čosi ako vlastizrada. István M. sa rozhodol maďarské záujmy chrániť aj za cenu posledných zvyškov zdravého rozumu. V úplnom protiklade s postojom pána I. M., bol názor azda všetkých ostatných maďarských vinárov z Erdőbénye, ktorí pomohli prezentáciu zorganizovať a to vrátane výberu vín.

Možno viete, možno nie, v maďarskej časti tokajskej oblasti robia ďaleko viac suchých vín, predovšetkým Furmintu ako u nás. Svetovo preslávený István Szepsy robí asi 10 suchých vín, predovšetkým Furmint z jednotlivých viníc, napr. Nyúlászó, Urágya, Szent Tamás,  a pod. Okrem toho robí aj jedno samorodné sladké a jeden tokajský výber. U nás je dôraz skôr na sladkých vínach.

Súčasťou seminára bola slepá degustácia slovenských a maďarských vín. Úlohou prítomných bolo určiť či víno pochádza z Maďarska, alebo zo Slovenska. Začínali sme štyrmi vínami z  odrody Furmint. Dve maďarské, dve slovenské vína.

Furmint

Prvé víno bolo veľmi pekne urobené, krásne čisté médium, rozhodne dobrý vinár. Môže byť rovnako z Maďarska ako aj zo Slovenska, avšak vzhľadom na to, že slovenský Furmint s obdobným výrazom som u nás zatiaľ nenašiel, vínu prisudzujem maďarský pôvod. Pre lepšiu orientáciu hneď uvediem o aké víno v skutočnosti išlo: Tokaji Furmint 2012, Illes pince, Maďarsko.

Druhý Furmint bol zjavne od menšieho vinára. Drobné materské znamienka krásy mu však na piteľnosti vôbec neubrali. Aj toto víno môže byť rovnako maďarské ako slovenské. Rozhodnúť sa, je ako hodiť si mincou. Padá juh. Furmint 2015, Víno Vdovjak, Slovensko.

Tretie víno by malo byť už štatisticky slovenské. Prvé privoňanie ku kalichu a mal som pravdu. Dôverne známe arómy, krásne botrytické, veľmi pekné a čisté víno. Jednoznačne Macik winery a tým pádom slovenské víno. V skutočnosti jeden z najväčších mojich omylov. Palandor 2013, Furmint z vinárstva Karádi Berger, Maďarsko.

Posledný, štvrtý Furmint. V tomto víne som zacítil závan barikových aróm, tak typický pre maďarské vína. Víno je však zároveň krásne svieže s peknou kyselinkou, ktorú by som prisúdil skôr slovenským vínam. Slovenská časť Tokajskej oblasti, leží predsa len severnejšie. Víno je výrazne minerálne a ja váham. Nakoniec sa predsa len o chĺpok prikláňam na maďarskú stranu. Vécsey Furmint 2012, Chateau Vecsey, Slovensko

Tokajské samorodné suché

Prvé zo samorodných vín má peknú ovocnú vôňu, v chuti je príjemné, ale jednoduchšie, cítiť v ňom najmä čerstvé nevypálené drevo. V štýle je to jednoznačne maďarské víno. Tokaji szamorodni száraz 2010, Karádi Berger.

Druhé samorodné je veľmi elegantné a pekné víno. Pôsobí mimoriadne harmonicky a ušľachtilo, disponuje výraznou mineralitou. Ak by som mal víno zaradiť medzi SK alebo HU, asi by som si znovu vybral HU. Pritom toto víno poznám a viem, že ide o slovenské samorodné. Ak som ho však pil samostatne, nedokázal som doceniť jeho úroveň. Až v línii medzi ostatnými vínami zisťujem, že je to naozaj skvelé víno. Tokajské samorodné suché, Tokaj classic, Tokaj Macik winery, Slovensko

Tokajský výber

Siedme víno v poradí už patrí medzi tokajské výbery. Krásna vôňa, ušľachtilý podmaz vanilky, cédrového dreva, marhuľové a ananásové arómy vo forme sušeného ovocia a opäť výrazná a ušľachtilá mineralita. Krásny tokajský výber, ktorý bez váhania posielam do Maďarska.Fľaša nebola označená. Illes pince, Maďarsko.

Posledné víno už muselo byť štatisticky slovenské. Dôverne známa vôňa slovenského tokajského výberu, plná botrytickej chlebovinky. Víno pôsobí ušľachtilo a šťavnato, je komplexné s výraznou štruktúrou a stále pôsobí mlado. Veľmi sľubné víno na začiatku svojej cesty. Slovenským pôvodom som si istý. Tokajský výber 5 putňový  2012, Chateau Vecsey, Slovensko.

Odhalenie prišlo až na záver a ja zisťujem, kde všade som sa mýlil a kde som trafil.
Najväčšiu chybu som urobil pri tretej vzorke, ktorou som si bol istý a prisúdil som ju vinárstvu Tokaj Macik winery. V skutočnosti to však bol single vineyard Furmint z vinice Palandor z vinárstva Karádi - Berger. Štvrtým vínom som si nebol jednoznačne istý, niečo ma posielalo do Maďarska, niečo zase poukazovalo na Slovensko. Nakoniec sa ukázalo, že pravda je niekde uprostred. Hrozno je zo Slovenska, vinárstvo tiež, ale na víne je podpis maďarského enológa(Chateau Vécsey). So svojim hodnotením som nakoniec viac menej spokojný.

Ako dopadli ostatní?

Treba najprv povedať, že väčšinu osadenstva tvorili Maďari a to ľudia, ktorí sú s vínom nejako spojení a je predpoklad, že maďarské vína dôverne poznajú. Celkové skóre v skupine Furmintov bolo pre mňa preto prekvapením. Počet ľudí, ktorí správne priradili k vínu jeho “národnosť” dosiahol 33%. Vzhľadom na skutočnosť, že Furminty sú ich doménou je tento výsledok pre mňa až šokujúci. Spomedzi dvoch samorodných vín, správne zvolili národnosť rovná polovica prítomných. Aký taký štatistický úspech sa podaril zaznamenať iba v kategórii tokajských výberov. V tejto kategórii bola úspešnosť 55%.
Všetkých nás veľmi zaujímalo, ako dopadol István, horlivý obhajca nedostižnej kvality maďarských vín. Jeho celková úspešnosť bola na úrovni 15%. Rád by som vedel ako sa asi cítil.

Ako výsledky interpretovať?

Pomer maďarských a slovenských vín bol 1:1. To znamená, že pravdepodobná úspešnosť správnej identifikácie ľuďmi, ktorí vína nepoznajú je 50%. Celková priemerná úspešnosť však dosiahla 43%, čo je menej ako keby ste tipovali všetko rovnako. Vzhľadom na zloženie návštevníkov sa však nedá počítať s neznalosťou. Pre mňa je výsledok jednoznačný. Štatisticky je nemožné spoľahlivo identifikovať víno z ktorej strany hranice pochádza. Iste sa dajú nájsť nuansy, ktoré pomôžu, no rozdiel medzi priemerným vínom z maďarskej a slovenskej časti Tokajskej oblasti je menší, ako sú rozdiely medzi jednotlivými štýlmi a jednotlivými vinárstvami. Nakoniec najlepšie sa to dalo pozorovať na potulkách festivalom. Rozdiely v štýle, ale aj v kvalite boli medzi susedmi často značné.

Festival Bór, mámor, Bénye bol pre mňa novinkou. Nebol to festival iba o víne. Prakticky v každom vinárstve mala svoje pôsobisko niektorá z vyhlásených maďarských reštaurácií a ja by som to nazval skôr rodinným piknikom, alebo záhradnou slávnosťou, ako festivalom vín. Ľudia sedeli na dekách na tráve, deti šantili, mimochodom, na žiadnej vinárskej akcii som nevidel toľko detí ako práve tu. Proste všade bola pohoda, rozvoniavalo jedlo a ochutnávali sa vína.

Spolu s Peťom Drotárom, Danielom a ďalšími priateľmi sme uličkami Erdőbénye blúdili až do večera. Tesne po prednáške sme zažili  aj “takmer incident” s novinárom z Budapešti, ktorému sa nepáčilo, že Macik vyrába aj ružové víno. Toto bol však jediný a navyše rýchlo zabudnutý mráčik, na inak jasnej slnečnej oblohe. Môj pocit z celej akcie bol veľmi príjemný. Všade vládla pohoda, radosť zo života a ochutnali sme veľa dobrých vín v kruhu skvelých ľudí. Čo viac od života chcieť.

Myslím, že rovnako sme to vnímali všetci, ale najväčšiu radosť z výsledku porovnávania mal asi Daniel. Uzavrel to krásnou vetou: Hodnoť víno, nie jeho národnosť. A Jaro Macik by k tomu asi dodal, Tokaj je len jeden.

Takže páni, ako by ľubozvučnou slovenčinou povedal Daniel, Ďakujem pekne(za pozvanie).