Vo východných Pyrenejách  sa pestuje vinič a dorába víno už takmer 3.000 rokov. Prvé vinice tu rovnako ako na juhu Talianska vysádzali Gréci a po nich  ich rozšírili Rimania. Vládne tu ideálna stredomorská klíma s údajne najlepšími priemernými hodnotami teplôt. Celkovo je púovolených 23 odrôd, z toho 15 pre vína s chráneným označením pôvodu(AOC, najnovšie AOP). Oproti ostatným francúzskym oblastiam tu dosahujú veľmi nízke priemerné úrody, z čoho potom pramení kvalita vína. Kým v oblastiach Champagne, Alsasko, Burgundsko, či Loira prekračujú 60 hl/ha, v Roussillone je to iba 28 hl/ha. V Roussillone je vysadených 21.400 ha pričom 80% je v nadmorskej výške viac ako 600 m nm. V celoštátnom meradle produkujú 2% objemu francúzskeho vína, ale  viac ako 80% prírodne sladkých vín.

Pre výrobu suchých vín je vyhradených 9 apelácií AOP

Collioure

Côtes du Roussillon

Côtes du Roussillon-Villages

Côtes du Roussillon-Villages Les Aspres

Côtes du Roussillon-Villages Caramany

Côtes du Roussillon-Villages Lesquerde

Côtes du Roussillon-Villages Latour de France

Côtes du Roussillon-Villages Tautavel

Maury sec (vznik 2011)

Pre prírodne sladké vína je vyhradených až 5 apelácií AOP

Banyuls Grand Cru

Banyuls

Maury  doux

Muscat de Rivesaltes

Rivesaltes

Oblasť Roussillonu tvorí akýsi amfiteáter. Nížina je z troch strán obklopená horami a zo štvrtej je ohraničená morom. Pretekajú ňou tri rieky, L´Agly, Le Tét a Le Tech.

Cesta z La Laviniére do Perpignanu bola dosť dlhá a ku koncu som si trochu pospal. Keď som otvoril oči, okamžite som vedel kde sme. V Barcelone na ulici Rambla.  Presne tak vyzeralo centrum mesta Perpignan. Francúzsku architektúru nahradila katalánska. Vlastne na tabuliach sa aj francúzsky Perpignan zmenil na katalánku Perpinya.

V programe sme na večerný program mali uvedené Katalánske tapas. O víne tam nebolo nič. V reštaurácii Maison Rouge sme mali ochutnávku výborných tapas, ale najväčším prekvapením boli vína. Krásne ružové, o málo sýtejšie ako naše ale farebne veľmi vzdialené od takmer červených španielskych rosé, pritom svieže, ovocné a poniektoré aj minerálne. V závislosti od druhu tapas, ktoré práve podávali sa menila aj skladba vína. Najprv pribudli biele, neskôr aj červené, ale ja som ostal pri ružových.

Po vzore Languedocu aj Roussillončania pripravili degustáciu v mestskej citadele. Znovu som sa ocitol v bode nula, ako pred rokmi v Languedocu. Dnes už viem čo od ktorej apelácie čakať, pri niektorých viem ako to tam vyzerá, koľko skál je vo vinici, ako to tam vonia, ale Ruossillon je pre mňa veľkou neznámou.  

Zopakoval som si teda ružové vína aby som sa uistil, že to včera večer nebola iba náhoda a veru nebola. Krásne vína a často aj s inšpiratívnou etiketou. Kým som sa však prepracoval k ďalším vínam, bol čas na nástup do autobusa. Prihlásil som sa na prehliadku viníc v údolí rieky Agly. Rozdelili sme sa do menších skupín a nastúpili do ťažkých terénnych áut. Pomaly sme sa štverali na horský hrebeň nad údolím rieky Agly. Vinič bol vysadený v pomerne vysokej nadmorskej výške, ale my sme pokračovali vysoko nad túto hranicu. Odmenou nám bol krásny výhľad, jeden defekt pneumatiky a omlátené všetky končatiny zo síce pomalej ale predsa len dobrodružnej jazdy. Náš sprievodca nám vysvetlil kde je more, odkiaľ prichádza aký vzduch, odkiaľ mračná, aký sklon majú vinohrady, aké sú tam teploty, aké podložie, druhy hornín, kde sa darí akej odrode, atď. Naozaj poučná a vyčerpávajúca prehliadka a v prípade, že nemáte problémy s chrbticou, tak aj pohodová.

Blížil sa čas obeda a miestni vinári pre nás pripravili katalánsku grilovačku uprostred viníc. Toľko slimákov som nikdy po hromade nevidel. Žiadne maslo, žiadny cesnak. Ugrilovaní nad ohňom, podávané s chrumkavou bagetou a majonézovou aioly. Nasledovali ďalšie chody v podobe grilovaného syra typu Brie a grilovanej jahňaciny. Viete, aké víno bolo k tomu najlepšie? Úplne každé. Bolo to asi tou úžasnou atmosférou.

Po ceste do Perpignanu sme sa ešte zastavili v mestečku s typicky francúzskym menom Baixas. Navštívili sme vinárstvo Dom Brial. Je to družstvo založené zopár vinármi v medzivojnovom období. Dnes má asi 250 členov a viac 2.100 ha. Slovo družstvo u nás nie je práve sexi, ale toto Dom Brial je potvrdením synergického efektu. Technologické vybavenie bolo snáď na najvyššej možnej úrovni. Pivnica doslova voňala čistotou, vína boli dokonale technologicky spracované, pritom elegantné a extraktívne. V pivnici mali dokonca malé baríkové sudy opatrené malými dvierkami, pretože niektoré vína nechávajú kvasiť na šupkách v malých barikoch. Perfektne vybavená predajňa, investície do marketingu. Toto by si žiadny s tých 250 členov nemohol dovoliť individuálne.

Večer bola na programe degustácia najlepších suchých vín z Roussillonu, ale tú som musel vynechať, pretože som musel zoradiť vzorky a rozdeliť ich do komisií na Víno Tirnavia.

Záverečný deň sme toho zažili toľko, že by to stačilo na samostatnú cestu. Ráno sme absolvovali seminár na tému apelácia Maury. Úžasné vína či už suché, alebo v prevedení Vin du naturel. Kým apelácia Maury je na severe Roussillonu, na programe bola návšteva najjužnejšieho možného bodu. Ďalej je už len Španielsko. Autobusom sme sa prepravili do prístavného mesta Collioure, odkiaľ sme loďou pokračovali až do  Banyuls sur Mer. Dokonale obrobené vinohrady akoby posadené na skale, tiahnuce sa od mora až hore do Pyrenejí.

Jediná apelácia Grand Cru v celom Roussillone sa nachádza práve tu. Je ňou Banyuls Grand Cru. Platia pre ňu prísnejšie pravidlá ako pre Banyuls AOC a je vyhradená pre fortifikované vína. K tým sa však  dostaneme neskôr.

Keď sme v Collioure nasadali na loď, sprievodca rozprával o sardelách, ktoré miestni spracovávajú už najmenej 100 rokov a sú najlepšie na svete. Na vyhliadke nad mestom sme mali možnosť ochutnať miestne sardely. Bolo to niečo úplne iné ako poznáme u nás a boli to naozaj najlepšie sardely aké som kedy ochutnal. Či už biele alebo ružové vína boli ideálnym partnerom k jemnej rybacinke. Tie vína si poradili aj s citrónom, aj so soľou, aj s olejom, kaparami... Pritom to boli skôr ľahké a svieže vína, generickej apelácie Roussillon.  To ešte len malo prísť.

Presunuli sme sa do malého lesíka, kde sme boli predsa len trošku lepšie chránení pre páliacim slnkom korunami korkových dubov. Biele a červené vína z apelácie Banyuls sme degustovali v čistej podobe, bez párovania s jedlom, ale o kúsok ďalej rozvoniavali slimáky, ktoré pripravoval michelinový chef Pascal Borrell. Po Pascalovej exhibícii na nás čakal vrchol ochutnávky fortifikované vína Banyul Grand Cru. Celá plejáda vín, ktoré boli neuveriteľne bohaté, komplexné a harmonické vrátane nečakanej sviežosti. Našli sa aj, ako to povedať,... menej vydarené vína, nakoniec tak ako všade.

Definitívnou bodkou za úžasným pobytom na juhu Francúzska bola galavečera, pri ktorej boli podávané tie najlepšie vína z Roussillonu, vrátane úžasných prírodne sladkých vín z tých najlepších apelácií Roussillonu. Muscat de Rivesaltes 1980, Maury 1977, Banyuls Grand Cru 1982, Rivesaltes ambre 1978 a podobne. Napriek pokročilému veku boli vína v top kondícii a to sa ešte hostitelia vyhrali s enogastronómiou.

Po dvoch dňoch v Roussillone som odchádzal zorientovaný o niečo lepšie ako po prvýkrát z Languedocu, ale napriek tomu sa tam určite veľmi rád vrátim spoznávať túto jedinečnú oblasť opäť o čosi lepšie. Stojí za to.