Rusi zvažujú zákaz dovozu vína z EU
Svet obletela najnovšia správa z Ruska. Putinova administratíva, spolu s inými komoditami, zvažuje zákaz dovozu vína z Európskej únie. Zaujímavé je že ruská odpoveď na európske sankcie sa nikdy netýkala alkoholu aj keď je pravda že Rusi sa v minulosti nezdráhali využívať víno na stupňovanie nátlaku na Gruzínsko či Moldavsko. Teraz ich k tomu motivuje aj postoj vinárov z ostrova Krym, ktorí nemôžu vyvážať víno do EU, od ruskej anexie ostrova. Je však prípadný zákaz dovozu vína z EU tak vážny? Je ruský trh tak dôležitý, prípadne je víno dôležité pre Rusov?
Ani samotní vinári z Krymu nie sú jednotní v tom, či dovoz európskych vín treba zakázať, alebo nie. Janina Pavlenko, šéfka krymského Úradu pre hrozno a víno, tvrdo žiada vládu v Moskve aby zaviedla zákaz dovozu európskych vín už od budúceho týždňa. Od anexie Krymu sa do EU nesmú dovážať vína od najvýznamnejších producentov, konkrétne z Azov Distillery, Magarach, Massandra, a Novy Svet. Počuť však aj hlasy ktoré žiadajú podporu domáceho vinohradníctva, ale nie formou zákazu importu vín.
Otázka znie, či je Rusko naozaj taký dôležitý partner a či prípadný zákaz dovozu predstavuje pre európskych vinárov zásadný problém.
autor: Dmitry Azovtsev
Dôležitosť ruského trhu je často preceňovaná.
Historicky bolo víno výsadou šľachty a ak o Stalinovi(mimochodom bol to Gruzínec) možno povedať niečo dobré, tak je to jeho snaha sprístupniť víno všetkým. Vinice Sovietskeho zväzu boli v Arménsku, Azerbajdžane, Gruzínsku, Moldavsku, na Ukrajine. Prišiel rok 1985 a Gorbačovov boj s alkoholizmom, za obeť ktorému padli obrovské plochy viníc. Zaujímavosťou je, že už vtedy na v Gorbačovovom okolí našli ľudia, ktorí sa ho snažili presvedčiť aby svoje úsilie nasmeroval na zmenu návykov obyvateľstva. Vysoko koncentrované alkoholické nápoje, ako je neodmysliteľná a v Rusku všadeprítomná Vodka, mali nahradiť nápoje s nižšou koncentráciou alkoholu ako je víno a pivo. Napriek odporúčaniu WHO(svetová zdravotnícka organizácia) sa Gorbačov rozhodol tak ako sa rozhodol a približne 50% viníc bolo vyklčovaných.
Dnes je výmera viníc v Rusku 62 tisíc ha. Je to približne rovnaké číslo ako v susednom Maďarsku. Kým Maďari ročne vyrobia od 1,7 do 3 mil. hl a spotreba je na úrovni 1,9 mil. hl, Rusko uvádza ročnú produkciu na úrovni 6,7 mil. hl a spotrebu na úrovni 10 mil. hl.
Rusko doviezlo v roku 2013, 4,90 milióna hl v hodnote 911 miliónov Eur. Na porovnanie je to asi taká hodnota ako ročne dovezie Belgicko, Holandsko, alebo Švajčiarsko(každé z nich samé o sebe). Štruktúra je však úplne iná. Kým liter vína dovezený do Švajčiarska má hodnotu viac ako 5 Eur, liter dovezený do Ruska má hodnotu 1,85 Eura. Čísla z roku 2014 hovoria o 5% prepade importu a to v objeme aj v hodnote. Rusko je dôležitým trhom pre Francúzov a Španielov, ktorí v kategórii lacných vín nemajú konkurenciu. Klasické ruské víno je polosladké až sladké, často dosladené zahusteným muštom. Ak sú správne údaje o výmere viníc a produkcii vína v Rusku, potom priemerný výnos na jeden hektár dosahuje 11.000 litrov vína(cca 15 ton hrozna) čo nedáva žiadny priestor na výrobu naozaj kvalitného vína.
Aj napriek deklarovanému vlastenectvu sa mnohí Rusi nechcú vzdať výborných talianskych a francúzskych vín. Navyše v Rusku je víno zaťažené spotrebnou daňou a v súčasnej ekonomickej situácii, keď Moskva musí počítať každý rubeľ, je prepad výnosu spotrebnej dane to posledné čo by si mohla želať. Názorne to ukazuje príklad z roku 2013, keď Moskva chcela zastaviť import moldavského vína, rýchlo uvoľnila cestu gruzínskemu vínu.
Z tohto pohľadu je nepravdepodobné, že by Putinova administratíva pristúpila k takémuto kroku a ak tak iba na krátku dobu.