Oblasť v ktorej sa vyrába Prosecco je značne veľká. S výnimkou Álp, kde vinič nerastie je to celá oblasť Friuli Venezia Giulia a severovýchod oblasti Veneto čo je viac ako 20.000 ha. V tejto oblasti má Prosecco štatút D.O.C., ale vzhľadom na široko koncipovanú oblasť, kombajnový zber či vinice vysadené v Pádskej nížine, sa zákonite objavujú aj veľmi podpriemerné produkty. Menšiu oblasť tvorí apelácia Treviso D.O.C., kde je situácia o málo lepšia, ale skutočne dobré Prosecco treba hľadať v oblasti Conegliano – Valdobbiadene. Štatút D.O.C.G., je tu ešte stále zárukou kvality. Conegliano leží na východe a kopce sú tam mierne, Valdobbiadene leží na západe a vinohrady ležia na strmých kopcoch. Aj keď je to oficiálne jedna oblasť, Valdobbiadene je predsa len o niečo prestížnejšie. Aspoň z môjho pohľadu. Iba čo by z Valdobbiadene kameňom dohodil, leží oblasť Cartizze, kde sa rodia tie najlepšie a najprestížnejšie vína. Toľko základné členenie, ktoré myslím pozná každý kto o Prosecco aspoň nechtiac zavadil. Ďalším označením s ktorým sa môžete stretnúť je označenie Rive. Slovo Rive v miestnom dialekte predstavuje vinohrady, ktoré sú na strmých úbočiach. Zjednodušene môžeme povedať, že je to niečo ako francúzske Cru. Niekedy to môže byť aj jeden jediný vinohrad, ale častejšie sa označenie Cru viaže na niektorú z dedín. Síce to tak nikto nevolá, ale svojim spôsobom je Rive aj oblasť Cartizze.

História oblasti je úzko naviazaná na odrodu Gléra, ktorá je v oblasti známa ako Prosecco. Prvýkrát sa s názvom Prosecho(čítaj: proseko) stretávame v 16. storočí. Vo Friuli sa vyrábali vína z odrody Ribolla(aj dnes poznáme vína z odrody Ribola gialla)a aby sa vinári v okolí Terstu odlíšili od rovnako pomenovaných vín z okolia Gorície, nechali sa inšpirovať slávnou históriou Vinum Pucinum a miesto kde sa za čias Rimanov víno pestovalo sa v 16. storočí nazývalo Prosecho. Po ňom pomenovali aj svoje víno. Ako sa z Ribolly stala Gléra to už pramene neuvádzajú. Navyše je ľahko možné, že dnešná Gléra nemá s Ribollou zo 16. storočia už nič spoločné, aj keď vylúčiť sa nedá ani to.

Šumivé vína sa v oblasti vyrábali rovnako ako všade vo svete. Klasickou metódou druhotného kvasenia vo fľaši. Víno sa spočiatku predávalo spolu s usadeninou, neskôr sa kaly odstreľovali rovnako ako v Champagni. Na konci 19. storočia, sa Talian, Federico Martinotti, venoval problematike kvasenia šumivých vín a rozpracoval metódu sekundárneho kvasenia vína v tanku pod tlakom, čo nie je nič iné ako charmatova metóda ako ju poznáme dnes. Francúz Charmat však prišiel s touto metódou až o 15 rokov neskôr. Metóda sa z oblasti Asti v Piemonte, rýchlo rozšírila aj do oblasti kde sa vyrába Prosecco a miestni vinári si ju veľmi rýchlo osvojili. Je to metóda rýchlejšia, jednoduchšia a lacnejšia, ale hlavným benefitom bola skutočnosť, že pre odrodu Gléra je táto metóda rozhodne vhodnejšia ako kvasenie vo fľaši, ktoré predsa len lepšie sadne pinotom. Víno si zachováva viac sviežosti, kvetinkových a ovocných aróm. Neskôr v Piemonte ďalej pracovali na Martinottiho metóde až vypracovali metódu Asti, čo je rovnako ako pri klasickej martinottiho metóde kvasenie v tanku, avšak s tým rozdielom, že nejde o sekundárnu fermentáciu vína, ale o primárnu fermentáciu muštu, vďaka čomu sa v šumivom víne zachová veľa aromatických látok. Pravidlá pre výrobu Prosecca dovoľujú použitie "schválených enologických postupov", čo umožňuje použiť ktorúkoľvek z metód. A to vrátane predaja s kalmi vo fľaši. 

Štatút D.O.C. oblasť získala v roku 1969, ale názov odrody Gléra sa dostal do povedomia až v roku 2009, keď Conegliano - Valdobbiadene získalo štatút DOCG. V ostatných oblastiach Talianska, kde sa do vtedy pestovalo Prosecco, sa z neho akoby šibnutím čarovného prútika stala Gléra, pretože výraz Prosecco už viac nesmeli používať. Ak by som mal Gléru k niečomu prirovnať bol by to pravdepodobne Rizling vlašský. Je schopná poskytovať vysoké úrody, má dostatok kyselín a vína sú skôr neutrálne s ovocne kvetinkovou aromatikou.