Príbehy z Kampánie, víno z horiacich polí
V predchádzajúcej časti Príbehov z Kampánie, sme si zbežne predstavili oblasť a navštívili sme vinárstvo La Guardiense z oblasti Sannio. V tejto časti ochutnáme vína z Flegreiských polí, západne od Neapola.
Ďalší deň bol v znamení zmien. Namiesto troch vinárstiev ostali v programe dve a aj to úplne iné. To hlavné sa však nezmenilo - vinohradnícka oblasť, Campi Flegrei. Preklad z taliančiny je flegreiské polia, ale pôvodne grécky výraz znamená horiace polia. Už som spomenul, že takmer celá Kampánia je prakticky jeden veľký vulkán. Campi Flegrei je oblasť medzi morom a západným okrajom Neapola. Geológovia tu napočítali 24 kráterov a vyrátali, že cca pred 40.000 rokmi nastala supererupcia pri ktorej sa uvoľnilo 500 km3 vulkanickej masy. Len na porovnanie, Vezuv si v roku 79, pri pochovávaní Pompeí a ďalších piatich miest, vystačil s 15 km3.
Spolu s dvomi talianskymi novinármi, z ktorých jeden bol môj priateľ António di Spirito, sme sa vydali do vinárstva Astroni, ktoré sa nachádza asi tak 100-150 metrov od okraja krátera rovnomennej sopky. Cantinu Astroni som nepoznal a priznám sa, netešila ma zmena programu. No keď sa tam vybral António, upokojil som sa. Skôr ako sme ochutnali vína, majiteľ vinárstva Gerardo Vernazzaro, nás previedol po svojich viniciach.
Začali sme priamo na krátere, kde má malú vinicu a pokračovali sme na protiľahlom kopci, ktorý bol vlastne tiež jedným z kráterov. Gerardo sa sústreďuje na dve odrody. Na Falanghinu a na Piedi rosso. Vzhľadom na prakticky čistý žltý neapolský tuf, si môže dovoliť experimentovať s pravokorenným viničom, bez naštepenia na podpníku a používa očká zo starých, ešte predfyloxérových viníc. Na Gerardovi bolo vidieť, že s vinohradom doslova žije. Okrem iného si všimol, že pravokorenný vinič je výrazne odolnejší voči perenospóre a čiastočne aj proti múčnatke. Dokonale obrobený každý jeden ker a Gerardo dokáže porozprávať príbeh snáď každého jedného kra vo vinici. V jeho prístupe bol doslova fanatizmus. Na jednej vinici mal vysadenú Falanghinu a každý jeden ker mal priviazaný k vysokému drevenému kolu, aj keď to nebolo technologicky potrebné. Falanghina dostala svoje meno práve podľa toho, že vysoké koly, ku ktorým bola priviazaná, pripomínali v tej dobe sofistikovaný, grécky vojenský tvar kopijníkov, tzv. falangu. Vo vinici, či presnejšie viniciach, sme strávili pomerne veľa času a vôbec sa mi to nezdalo dlho. Úžasný výhľad a úžasné rozprávanie.
Prišiel čas na vína. Vrátili sme sa kráter Astroni, kde má Gerardovo vinárstvo sídlo. Gerard celý čas rozprával o výnimočnosti odrody Falangina na Flegrejských poliach, že som sa nevedel dočkať vína. Neskôr som sa dočítal, že na Campi Flegrei sa časom vyvinul samostatný klon odrody Falanghina, nazvaný ako inak Campi Flegrei. Faanghina má uznané iba dva klony. Ten druhý nesie názov Benevento a možno ho nájsť všade okrem Campi Flegrei. Gerardo na uvítanie otvoril, ako inak Falanghinu. Konkrétne Colle Imperatrice, Falanghina Campi Flegrei. Príjemne svieže víno, minerálne, ovocné. Veľmi pekný začiatok. Po ňom nasledovalo víno nazvané Vigna Astroni. Bola to opäť Falanghina Campi Flegrei v kategóriu cru. Gerard tvrdil, že víno kvasilo na vlastných kvasinkách. Na to pôsobilo neobyčajne čisto. Nechcelo sa mi tejto story uveriť. Keď Gerard videl moje pochybnosti, vysvetlil, že časť muštu nechá spontánne rozkvasiť a neskôr tým zakvasí celý objem. Šikovný chlapík. Pre istotu si dal kvasinky izolovať aj z vinice, ak by náhodou čosi zlyhalo. Zlý ročník, nutnosť postrekov a podobne. Plné, živé a komplexné víno. Tretím vínom bolo Strione IGT. Pre zmenu odroda... Falanghina. Hrozno sa urodilo priamo na svahoch krátera Astroni, takže pokojne mohlo niesť apelačné označenie Cru, ale Gerard trošku zmenil postup. Víno nechal macerovať týždeň na šupkách, čím sa vybral smerom k oranžovým vínam a následne ho nechal vyzrievať na kvasničných kaloch. Použitie autochtónnych kvasiniek asi nemusím zdôrazňovať. Víno potom vyzrievalo v dreve a následne vo fľaši. Celkovo dva roky. Víno bolo skôr žlté ako oranžové, komplexné, výrazne štruktúrované s dlhou a koncentrovanou dochuťou.
Nevedel som sa dočkať červených vín. S Piedirosso som sa dôvernejšie zoznámil na minuloročnej dovolenke a fakt sa mi páčilo. A to bola možno chyba. Gerard nemal tie červené vína zlé, či nečisté, ale veľmi, veľmi mladé. Pôsobili až zadusene, ako niektoré mladé červené vína začiatkom novembra. Škoda.
Campi Flegrei však ukázala svoj potenciál. Ako som neskôr zistil, Gerard tie červené vína tak robil preto, že je to pre túto oblasť typické a Neapolčania si ich doslova žiadajú. Aj ďalšie červené vína, ktoré som v oblasti Campri Flegrei ochutnal, kládli dôraz na primárnu ovocnosť a drevo bolo pre ne tabu. Nešlo o štruktúru či komplexnosť. Dôležitá bola ovocnosť a basta. Zdá sa, že potomkovia Normanov, ktorí tu zanechali výraznú genetickú stopu, preferujú čisté, severské ovocné arómy.