Vezuv však nie je jedinou sopkou v Kampánii. Vlastne je veľký problém nájsť tam kopec, alebo horu, ktorá by nebola v minulosti sopkou, či aspoň neobsahovala dominantný podiel sopečných hornín. Všadeprítomný tuf či už biely žltý, červený, hnedý, čierny, fialový..., je dnes požehnaním pre celú oblasť. Spomínam si na svoje prekvapenie pri prvej návšteve Kampánie. Napriek tomu, že Kampánia leží na juhu, je neuveriteľne svieža, zelená, plná vegetácie. Darí sa tu azda všetkému. Olivy, ovocie, vinič, lesné plody, divá špargľa. Azda aj preto sa tu vinič pestuje už takmer 3.000 rokov. Grécki kolonisti priniesli vinič do tejto oblasti v časoch Veľkého Grécka. Pred niekoľkými rokmi boli v celej Kampánii iba tri apelácie s najvyšším štatútom DOCG. Fiano di Avelino, Greco di Tufo a Aglianico del Taurasi. Fiano a Greco sú biele odrody a jedinou modrou odrodou je Aglianico s vysokým obsahom tanínov. Rozšírená je aj ďalšia biela odroda, Falanghina. Všetky uvedené odrody majú priamu spojitosť s Gréckom. To však zďaleka nie je všetko.  Počas môjho týždňového pobytu na podujatí Campania stories som mal možnosť dôvernejšie sa zoznámiť s týmto jedinečným a pre nás možno stále neobjaveným regiónom.

Kampánia je z pohľadu objemu vyrobeného vína niekde v strede talianskej scény. Za ostatnú dekádu sa pohybuje medzi 8. - 10. miestom medzi 23 talianskymi regiónmi. Celkovo vyrobia asi 4% talianskej produkcie a majú asi dvojpercentný podiel medzi apelačnými vínami.

Posledné dostupné dáta z ročníku 2013 hovoria o 1,64 miliónoch hektolitrov vína. Väčšina z toho je však víno, ktoré by sme v minulosti označili ako stolové. Vinohrady sa rozprestierajú na 29.000 hektároch, čo je však až o 30 percent menej ako v roku 2000. Produkcia bielych vín dosahuje 46% a červených 54%. Priemerná produkcia na hektár predstavuje asi 9 ton a nájdete tu asi 400 vinárstiev ktoré víno fľašujú, ale až cez 20.000 pestovateľov hrozna. K základným dátam treba už iba dodať, že ročný výnos sektoru vína v Kampánii dosahuje 72 miliónov Euro.

Najviac vinohradov (viac ako polovica)leží v provincii Benevento, nasleduje Avelino, Salerno, Neapol a na poslednom mieste je Caserta. 

Celkovo je v Kampánii 19 apelácií z toho 4 najvyššie klasifikované D.O.C.G. K trom spomenutým, najnovšie patrí aj Aglianico del Taburno D.O.C.G.

Vyberte si ročník...

Popísať jednotlivé ročníky v Kampánii nie je vôbec jednoduché. Je to doslova ťažké. Od severu po juh je približne 300 km. Len na ilustráciu: zo Štúrova je po Liptovský  Mikuláš asi 160 km a viete aké rozdielne klimatické podmienky sú pre obe mestá typické. Teraz tú vzdialenosť zdvojnásobte, pripočítajte vplyv mora a na opačnej strane Apenín.

Ročník 2015

Zima bola chladnejšia ako v predchádzajúcich rokoch, ale našťastie bez mrazov. Začiatkom roka napadlo veľa snehu, objavovali sa však aj teplé periódy. Jar bola mierna s priemernými zrážkami. Leto bolo ovplyvnené africkou anticyklónou, ktorá priniesla extrémne horúce dni, ktoré schladil občasný dážď. Krupobitie ohrozovalo celú Kampániu približne od konca júna až do začiatku septembra. Jeseň bola vlhká so širokým rozpätím denných a nočných teplôt. V októbri prišli silné dažde ktoré dokonca spôsobili zničujúce záplavy. Našťastie počasie sa umúdrilo a od polovice októbra nastúpili príjemne teplé dni vďaka ktorým hrozno dozrelo do ideálneho stavu, keď nebolo prezreté či dokonca zosušené. Čo sa týka množstva, ročník treba označiť ako výrazne podpriemerný, pretože značnú redukciu úrody spôsobilo krupobitie a záplavy.

Hodnotenie ročníkov

Potulky po Kampánii.

Základňou sa nám stalo mesto Benevento, čo v preklade znamená dobrý vietor. Pôvodný názov mesta bol Malevento - zlý vietor, ale po jednej z víťazných bitiek rímskych légií mesto premenovali na „Dobrý vietor.“ Miestni by ho po minuloročných záplavách možno najradšej opäť premenovali na Malevento, pretože prívalové dažde spôsobili vyliatie riek a zničili rozsiahle plochy viníc, sadov, domov a dokonca si vyžiadali aj ľudské životy. Campania stories, edícia 2016 sa práve z tohto dôvodu konala v Benevente.

Program bol kombináciou individuálnej návštevy, organizovaných degustácií a spoločných večerí s vinármi. Dopoludnia sme mali tematické degustácie vín z jednotlivých oblastí a po obede návštevy vinárstiev, prípadne niektoré dni sme mali na programe iba vinárstva. Už v predstihu mi organizátori poslali zoznam vinárstiev, ktoré by som chcel navštíviť. Zo siedmych desiatok vinárstiev som ich poznal iba zopár a tak som o pomoc požiadal svojich talianskych priateľov aby mi nejaké odporučili.

La Guardiense

Prvé na zozname sa ocitlo vinárstvo La Guardiense. Je to vlastne veľké vinárske družstvo. V spojení s týmto družstvom však treba rýchlo zabudnúť na naše chápanie slova družstvo. V roku 1960 ho založili 33 vinohradníkov aby spoločne čelili cenovému tlaku nákupcov vína z Neapola. Dnes má asi 1.000 členov, obhospodaruje viac ako 1.500 ha viníc a produkuje 20.000 ton hrozna. La Guardiense je najväčším producentom odrody Falanghina v oblasti Benevento a tým aj na svete. Keď som počúval všetky tieto čísla počas prehliadky „závodu“, začínal som sa trochu obávať o kvalitu vína. Spozornel som pri vyslovení mena Riccardo Cotarella. Prezident talianskych enológov, držiteľ najrôznejších ocenení a čestných doktorátov, jedným slovom(vlastne dvoma) žijúca legenda.  Riccardo Cotarella pôsobí ako enológ a konzultant pre desiatky vinárstiev a tie sa tým nikdy nezabudnú pochváliť. Cotarellova škola vyznáva eleganciu vína. Moje obavy vystriedala nedočkavosť. 

Začali sme bublinkami z odrody Falanghina v prevedení Brut a lepšie sa ani začať nedalo. Krásne čisté svieže, kvetinkové médium, metóda Martinotti, alebo ak chcete tanková metoda. Cinquantenario, bolo spumante kvasené vo fľaši, pôsobilo vyzretejšie a elegantne zároveň. Zo základnej línie som ochutnal Falanghinu, Fiano aj Greco, pričom vždy išlo o veľmi príjemné štandardné vína. Vyššia línia Janare(bosorka v neapolskom dialekte) Cru začala Falanghinou, ktorá má doslova očarila. Svieža, minerálna, uhladená s ľahučkým závanom krémovosti.  Vraj bolo iba v antikore. Pre istotu si to overili u enológa a ten potvrdil, že maličká časť vína kvasila v dreve.  Fiano z rovnakej línie bolo príjemné medovo voskového charakteru, Greco zase typicky rustikálnejšie.

Čakala ma séria červených vín. Začali sme jednoduchým Aglianicom, ktoré bolo jednoduché až priveľmi. S odrodou Piedirosso som sa zoznámil na minuloročnej dovolenke, ale víno ktoré som ochutnal v La Guardiense ma veľmi neočarilo.  Podstatne zaujímavejšie bolo víno zložené zo Sangiovese a Aglianica. Pekné nazreté elegantné k tomu. Ostávali ešte dve vína, obe Aglianico, ale tie už presiahli bodovú hranicu 90 bodov. Prvé z nich ročník 2013, jeden rok v dreve, krásne štruktúrované, ovocné, plné, minerálne elegantné s čiernou ovocnosťou a pritom šťavnaté. Druhé z nich, ročník 2011, strávilo dva roky v bariku malo úžasnú vôňu typickú pre Aglianico pôsobilo  mladšie a nazretejšie, drievko, tabakové listy, krásna štruktúra, moruše a čierne čerešne.

Pri prehliadke vinárstva som videl barikové sudy s vypáleným logom I Mille per l´ Aglianico. Môj sprievodca mi vysvetlil, že je to ich vlajková loď, v ktorej je požité to najlepšie hrozno od tisícky pestovateľov. Nadmorská výška v rozmedzí 300-350 m nm, vek vinohradov cca 20 rokov, dosušenie hrozna, následne 20 dní fermentácia so šupkou a malolaktická fermentácia v barikoch z Allier a Tronçais, v ktorých víno následne vyzrieva 18 mesiacov. Vzhľadom na veľkosť vinárstva ročne vyrobia zanedbateľných 3.000 fliaš. Víno však dokáže zaujať svojou eleganciou, hladkosťou, enormnou štruktúrou a v prípade ročníka 2011, ktorý sme chutnali aj dokonale jemnými a zároveň mohutnými tanínmi.  Jedno z najlepších vín Aglianico celkovo.

V ten deň som mal na programe ešte dve vinárstva. Prvé z nich ma vôbec nezaujalo. Lepšie povedané nezaujali ma vína. Druhé z nich Iannella, bolo už na pohľad moderné vinárstvo, kde sa však ešte pohybovali stavební robotníci a navyše pre krátkosť času sme si otvorili iba fľašu spumante a ostatné vína mi pribalili aby som ich ochutnal neskôr v hoteli.

Ďalšie dni, ďalšie vinárstva a ďalšie vzrušujúce vína si predstavíme na budúce.