Podľa účastníkov demonštrácie, ktorú zorganizovalo združenie pestovateľov hrozna, dovoz lacných talianskych vín spôsobuje ekonomické problémy vinárom z najväčšej maďarskej oblasti Kunság, pretože nie sú schopní cenovo konkurovať lacným talianskym vínam. László Budavari, jeden z asi dvoch stoviek protestujúcich vinárov z maďarskej podunajskej nížiny, povedal že víno ktoré sa predáva do Maďarska na 24 centov, nie je možné vyrobiť, ak nie je falšované.

Víno, ktoré prichádza do Maďarska z Talianska je vraj chemický výrobok, pretože je nemožné vyrábať skutočné víno za tak nízku cenu. Cena na uvedenej úrovni nepokryje ani náklady na dopestovanie hrozna. Budavari ďalej vyzval Tamása Tornaia, šéfa Národnej rady vinárskych obcí, aby odstúpil preto, že nedostatočne chráni záujmy maďarských vinárov. Požiadal tiež maďarskú vládu aby postavila "múr" okolo Maďarska, ktorý bude chrániť domáce produkty, vrátane vína a zabráni falšovanému tovaru zo zahraničia vstúpiť na maďarský trh.

Demonštranti odovzdali petíciu talianskemu veľvyslancovi v Budapešti osobne. Dokument vyzýva taliansku vládu, aby v súlade s európskymi normami  zabránila falšovaniu vína.

Predstaviteľ strany Jobbik Zoltán Magyar, vyjadril podporu Jobbik-u, požiadavke vinárov. Uviedol, že jeho strana už upozornila na problém zlyhania krajiny, ktorá nedokáže zabrániť dovozu záplavy lacného vína zo zahraničia.

Toľko voľný preklad článku. Je pravda, že Taliansko spolu so Španielskom dokážu naozaj predávať sudové vína až za podozrivo nízke ceny. V Taliansku zaznamenali viacero prípadov falšovania vína, ale nešlo o pridávanie vody, alebo niečo podobné, ale lacné vína z juhu Talianska fľašovali ako toskánske a predávali ich predovšetkým do Nemecka za podstatne vyššie ceny.

V oblasti Veneto, v mimoriadne úrodnej pádskej nížine dokážu Taliani vyprodukovať neuveriteľných 30 až 35 ton hrozna na hektár. Jeden ker má v priemere 6 ťažňov po 10-12 očiek. Síce som nedokázal rozoznať Chardonnay od Pinot gris a ten zase od Rizlingu vlašského, ale ak k tomu prirátame kombajnový zber, dostatok vody a živín v pôde, či objem produkcie jedného vinárstva prevyšujúci ročnú produkciu celého Slovenska, ekonomika takéhoto vinárstva sa zrazu ukazuje v celkom inom svetle.

Nemám žiadne ilúzie o tom, že sa nenájde Talian, ktorý „ekonomizuje“ svoje víno prilievaním vody. No na mieste pána Budavariho by som bol vo svojich vyjadreniach opatrnejší. To, že si nevie predstaviť výrobu vína v cene do 15-20 centov, ešte neznamená, že víno je falšované. Nakoniec prídavok vody sa dnes dá už celkom ľahko preukázať, ale v správe sa neuvádza, že by boli niečo podobné odhalili. Iste by si to nenechali iba pre seba.
V tejto súvislosti sa mi žiada spomenúť prípad z roku 2011, keď česká inšpekcia zachytila víno s obsahom 66% prídavku vody a nedovolených farbív. Čuduj sa svete, to víno pochádzalo z Maďarska. Podľa vysvetlenia maďarskej strany voda sa dostala do vína nedopatrením, keď v bubne ostala voda, ktorá sa dostala do systému pri fľašovaní. Nuž 36.000 litrov vína, z toho 66% vody,  to musel byť naozaj veľký bubon. Navyše toto vyjadrenie absolútne nevysvetľuje ako sa do bubna okrem vody dostal aj azorubín, tartrazin, kyselina citrónová a pritom zázračne obsah alkoholu neklesol na logické cca 4%. Cena tohto vína bola cca 10 centov za liter a to už balené v PET fľašiach. Možno mali vtedy moravskí vinári demonštrovať a doručiť petíciu maďarskému veľvyslancovi aby vláda zabránila falšovaniu vína.

Preháňam? Iste. Na svete sú približne 4% ľudí, ktorí majú IQ viac ako 130, 4% ľudí, ktorí majú IQ menej ako 70, 4% homosexuálov a žiada sa mi dodať 4% ľudí, ktorým nerobí problém víno ekonomizovať. Dúfam, že v poslednom prípade som sa v tom percente riadne sekol smerom nahor, ale faktom je že štatisticky takých vinárov nájdeme v Taliansku, Maďarsku na Morave a aj u nás. Rovnako ako vinárov, ktorí by si radšej nechali odťať ruku akoby do vína mali naliať vodu.

Je na vine iba ten kto víno falšuje? Na príklade z ČR je jasne vidieť, že na vinníkov je viac. Moravská spoločnosť LIVI, ktorá nakoniec na celý škandál doplatila, produkuje aj prémiové vína, spomínam si napr. na výborný Hibernal, takže sa nemôžu vyhovárať, že si nedokázali  domyslieť (a rozoznať) o aké víno ide. Nuž, ale prečo také víno vôbec kupovali. Pravdepodobne preto, že je po víne tejto kategórie dopyt a to predovšetkým zo strany retailu a tam zase zo strany cenovo senzitívnych zákazníkov. Nákupcov vína v retaili zrejme viac ako kvalita vína zaujíma každá desatina percenta ktorú dokážu vytrieskať z neboráka dodávateľa, no a zákazník kupujúci vína v najnižšom cenovom segmente radšej ani nemyslí na to čo pije, hlavne že je dobrý pomer dunenie hlavy lomeno cena.

Je teda riešením stavanie nejakého múru, ako to navrhuje pán Budavari? Nakoniec v podmienkach EU to ani nie je možné aj keby chceli. Teda pokiaľ Maďarsko nevystúpi z EU. V takom prípade by mohli zakázať dovoz akéhokoľvek vína bez výnimky a maďarskí vinári by mali raj na Zemi(Ani neviem akého smajlíka by som mal za túto vetu dať. Možno zhuleného.). Situáciu s falšovaním vína by to však nevyriešilo. Ako ukazujú skúsenosti maďarskí falšovatelia vína sú tým talianskym viac ako dôstojným súperom.

Má zmysel apelovať na zákazníkov aby pili len kvalitné víno? Nemyslím. Ideálna krajina kde všetci pijú iba kvalitné vína je utópiou. Púšťať sa do konkurenčného boja s lacnými vínami z Talianska a Španielska je zase hlúposťou a bojovať o svoje miesto na výslní prémiových vín je zase náročné a pre niekoho až nemožné. Nuž ale aj o tom je teória evolúcie.

V článku som si všimol ešte dve drobnosti. Protestujúci požadujú aj „vytvorenie nového subjektu zastupujúceho maďarských vinohradníkov“ a svoju politickú polievočku si okamžite prihrial aj Jobbik. Nuž jeden subjekt by sme potrebovali aj my. Zjednotenie Zväzov nepochopiteľne uviazlo na mŕtvom bode(už zase) a štát ani ministerstvo a ani žiadna politická strana sa ani len nepretvarujú že by ich problémy vinárov zaujímali. Aj keď postup maďarských vinárov z hľadiska deklarovaného cieľa považujem za infantilný a nepatriaci ani do Európy ani do tretieho tisícročia, predsa len im závidím schopnosť spojiť sa, výjsť na ulicu a strhnúť na seba pozornosť politikov a médií.

Použité zdroje:

Hungarytoday.hu

Hodoninsky.denik.cz