Prvýkrát som sa stretol s modrým vínom ešte niekedy koncom osemdesiatych rokov, minulého storočia. Dokonca to bolo „modré šampanské“. Šampanským sme vtedy nazývali všetko, čo malo bublinky a nepatrilo to do kategórie pivo alebo kofola. Dokonca si pamätám, ako to víno chutilo. Malo výraznú príchuť farbiva metylthymolová modrá a po prvom dúšku som oň stratil záujem.  Vôbec mi to nechutilo. Keď sa pred niekoľkými týždňami objavili v médiách senzačné správy o novom modrom víne, tušil ako to s tou modrou bude. Mladí Španieli, ktorí s tým prišli ako s biznis nápadom, najprv rozprávali o tom, že víno je zafarbené antokyánmi prirodzene sa vyskytujúcimi v hrozne. S tými antokyánmi je to pravda, len čo sa týka prirodzenosti výskytu. Všetci vieme, že červené víno je červené práve vďaka antokyánom, pretože pri bežnom pH bieleho vína v rozmedzí 3 - 3,5 majú antokyány od modrého sfarbenia ešte riadne ďaleko. Ešte pri pH okolo 5 je sfarbenie purpurovo červené. Verte mi, že také víno by ste naozaj nechceli piť. Modrá sa objavuje až v neutrálnom pH a to je v prípade vína ďaleko za hranicou piteľnosti. Nie je jedovaté, ale s tak nízkym obsahom kyselín je neuveriteľne mdlé a unavené. Mení sa aj výraz aróm. Ak mi neveríte, skúste si doma do pohára dobrého vína nasypať trochu sódy bikarbóny. Nakoniec sa objavila aj informácia o tom, že víno je zafarbené prírodným indigom. To mi dávalo zmysel a viac som sa touto témou už nezaoberal.

Nedávno som však modrý zázrak objavil v predajni Metro. Pre niekoho krásna modrá farba, pre mňa skôr jedovato modrá (áno som zaujatý) ma prinútila pozrieť si fľašu lepšie. Opäť story o čisto prírodnom antokyáne mi nedala pokoj, a tak som investoval vzhľadom na kategóriu vína šialených 12 Eur a jedna fľaša putovala do labáku. Výsledok? Prítomnosť syntetického farbiva indigotín, čo je sodná soľ kyseliny disulfón indigovej. Čisté indigo je síce prírodný produkt, ale vzhľadom na zlú rozpustnosť vo vode a samozrejme aj cenu sa pripravuje synteticky vo forme uvedenej soli. Možno si poviete je tam toho, veď toto farbivo je v potravinách povolené ako E 132. To je síce pravda, ale pridávanie farbiva nepatrí medzi povolené enologické postupy a tak výsledný produkt nie je vínom. Férovo musím uznať, že to výrobca ani netvrdí a na fľaši je v slovenskej dolepke uvedené "alkoholický nápoj na báze révového vína". Vymanenie sa spod kategórie víno navyše umožňuje výrobcovi " správať sa technologicky voľnejšie". Len pre zaujímavosť, laboratórne zistené pH tohto produktu je predpokladaných 3,5.
Problém vidím v tom, že na fľaši je uvedený nápis Chardonnay, čo priamo napovedá, že produkt je vínom a hrozí teda nebezpečenstvo zámeny s vínom (a aj k nej často dochádza!). Z môjho pohľadu je takéto označenie podvodom aj keď možno nie v zmysle zákona, tak minimálne v morálnej rovine.

Nakoniec som sa odhodlal toto víno, modré čudo (aby nedochádzalo k zámene s vínom, budem ďalej používať výraz čudo), ochutnať.

Ako náhle som si nalial čudo do kalicha, okamžite som si spomenul na hodiny chémie a roztok pentahydrátu síranu meďnatého, modrej skalice. Moje odhodlanie víno čudo ochutnať, bolo opäť o niečo menšie.
Už vôňa prezrádzala prítomnosť cudzorodých - umelo pôsobiacich aróm.
Chuť je číra hrôza. Predstavte si to najlacnejšie nevydarené sudové víno, drsná nepríjemná unavená chuť, ale na druhej strane čisté a pre niekoho aj príjemné, ale rozhodne cudzorodé - umelo pôsobiace arómy, ktoré sa s pôvodnou arómou "révového Chardonnay" vôbec nestihli spojiť. Čudo som okamžite vypľul a v ústach mi ostala nepríjemná pachuť. Tušil, ba dokonca som vedel, že to nebude bohviečo, ale skutočnosť bola ďaleko, ďaleko horšia.

Zaujímavosťou je, že niektoré eshopy s vínom toto modré čudo doslova ponúkajú ako víno, čím sa dopúšťajú podvodu, nehovoriac o cene, ktorá atakuje až 20 eur, čo je vzhľadom na kvalitu vína doslova zlodejina a to podľa mňa platí aj pre najnižšiu cenu, spomenutých 12 eur.
Ak by som mal určiť cenu tohto vína (pardon stále sa mýlim) čuda, vzhľadom na jeho kvalitu v ponímaní ako vína, cena by v žiadnom prípade nepresiahla 1 euro. Nie, nezabudol som dopísať nulu. Slovom jedno euro. Čistá, nie práve vydarená sudovka.

Neuveriteľne pritom vyznievajú niektoré recenzie čuda, ktoré si ho pochvaľujú. Buď ide o robotov, zaplatených diskutérov, alebo tí ľudia majú jednoducho "plechovú hubu*".
Až pri písaní článku som si všimol aj originálnu španielsku definíciu čuda. Bebida aromatizada a base de vino. Správny slovenský preklad by teda mal znieť, aromatizovaný nápoj na báze vína. Lenže to už neznie tak sexi. Tým sa vlastne potvrdilo moje tvrdenie o cudzorodých arómach.
Po právnej stránke je zo strany výrobcu všetko v poriadku, dokonca aj použitie názvu Chardonnay. Iné je to už s obchodníkmi, ponúkajúcimi toto čudo ako víno, čím jednoznačne dochádza ku klamaniu spotrebiteľa a teda k podvodu. Mohli by sme sa rýpať v detailoch o nesprávnom označení. Napr. kde v preklade sa stratil výraz aromatizované, prípadne prečo nie je uvedené zloženie. To znamená aj zoznam prídavných, v tomto prípade výrobcom priznaných, aróm a samostatnou kapitolou je modré syntetické farbivo.

Ak niekto chce predávať modrý nápoj, prosím nech tak robí úplne pokojne. Teda ak to niekto bude kupovať a bude mu to dokonca chutiť. Len to prosím nevolajte víno.

Čo povedať na záver. Nuž človek sa učí na vlastných chybách a niektorí z nás sú nepoučiteľní. Senzácia sa nekoná a budeme si musieť vystačiť s bielym ružovým a červeným vínom. Štvrtá, modrá farba vo víne jednoducho nejestvuje. Vlastne aj jestvuje lenže nie je modrá a je to úplne iná téma.
Len tak pre srandu by ma zaujímalo, koľkí z vás sa nechali oklamať a kúpili si "modré víno"?

* Plechová huba je výraz pre človeka, ktorý má mizerné až nulové senzorické schopnosti.