Pobrežie Toskánska, talianske Bordó.
Milovníkom a znalcom talianskych vín
určite netreba predstavovať Toskánsko. Notoricky známa oblasť Chianti so svojimi
podoblasťami, či vlajková loď Brunello di Montalcino. Stále hovoríme o odrode
Sangiovese. No ak zídeme dole k pobrežiu, nájdeme aj odrody ako Cabernet
Sauvignon a Merlot. Práve tieto odrody stoja za zrodom vín známych ako
SuperTuscan. Nepochybne najznámejšie(od 1994 D.O.C.), je Bolgheri a Bolgheri
Sassicaia. Ceny vín z Tenuta dell´Ornellaia či Tenuta San Guido nielenže atakujú
psychologickú hranicu 100€, ale ju aj nezriedka prekonávajú. Toskánske pobrežie
sa ukázalo ako veľmi vhodné na pestovanie bordó odrôd.
V júni 2006 vzniklo nové D.O.C., Terratico di Bibbona. Viem, že nikomu z Vás to nič nehovorí. Ani mne to nič nehovorilo a to aj napriek tomu, že túto oblasť a mestečko Bibbona som už predtým navštívil. Pri letnej ceste po Taliansku mi slovenský dovozca, spoločnosť Italian Product Sales, naplánovala zastávku aj v mestečku Bibbona. Potešil som sa, pretože je tam čistá pláž, pekný píniový lesík a dokonca viem kde parkovať. Ale až na mieste som si uvedomil, že do Bolgheri je to vzdušnou čiarou niečo pod 4 km. A keďže sa tu nenachádza žiadna gombíková diera či iná geologická anomália dá sa usúdiť, že terroir je tu takmer identický.
Návštevu som mal naplánovanú u Massima Ciarcia(čarča) v Bibbone. Jeho Aziendu agricolu som našiel ľahko. Sympatický a stále usmiaty chlapík. Prvá cesta viedla do vinohradov. Massimove vinohrady sú vzdialené približne 5 km od mora v nadmorskej výške okolo 70 m n.m. Dominuje Sangiovese, na druhom mieste je Cabernet Sauvignon spolu s Merlotom. Z bielych odrôd Vermentino a Trebiano. Massimo pozná a využíva všetky moderné poznatky z agrotechniky. Maximalizácia zelenej steny spolu s minimalizáciou úrody, dávajú fantastickú surovinu na výrobu výnimočných vín. Na 10 očiek je jeden strapec hrozna. Pri vyfarbovaní ide polovica strapcov dole. Z jedného kríka je výnos asi 1 kg hrozna.
Po príchode k Massimovi sme sa bližšie pozreli na jeho vína. Bol júl a tak už všetko červené víno z poslednej úrody odpočívalo v barikoch. Zopár nádherných čisto odrodových vín. Sangiovese 2004 bolo veľmi pekné, vo farbe tmavé víno, máličko živočíšne, s vynikajúcou textúrou, plné, guľaté a glycerolovo hladké. Taníny sú zamatovo jemné a spôsobujúce jemne adstringentnú dochuť. Nasledoval Cabernet Sauvignon 2005. Vysoká tmavá farba. Čierne bobuľové ovocie, najmä ríbezle a herbálna chuť, vyšší alkohol. Intenzita chuti je v ústach doslova explozívna. Mierne nasladlá dochuť s kakaovými tónmi. Víno je už možné fľašovať. Posledným z monovarietálnych vín bol panenský Merlot 2005. Mohutné víno ešte trochu mladé, ovocné, s vysokým glycerolom a obrovským potenciálom. Ak som pri predchádzajúcom víne použil termín explozívne, v prípade Merlotu to platí dvojnásobne. Víno je štruktúrované pekným výraznejším tanínom, ktorý prevláda v dochuti a vytvára pocit kakaa a mliečnej čokolády. Massimova značka Poggio Regio je kupážou Sangiovese a Cabernet Sauvignon. Predpokladal som preto, že Merlot a najmä tak výnimočný bude fľašovať samostatne. Už som sa videl ako si kúpim do zásoby a budem ním ohurovať známych. Massimo sa však nechystá Merlot predávať samostatne. Je Talian a ako taký uprednostňuje Sangiovese. Ak niečím môže vylepšiť Sangiovese, rád to urobí. Uvedomil som si, že má pravdu a jeho postoj je nielen patriotický ale aj jedine správny. Ak by sme všetci pestovali iba Merlot, aj keď vysokej kvality, svet by zovšednel. Jeho prémiovú značku Poggio Regio to opäť trochu posunie dopredu. Pri týchto úvahách sme sa dostali k nafľašovaným vínam. Z dvoch ročníkov Poggio Regio 2003 a 2004, bol zákonite lepší ten starší. Lepší možno nie je najlepší výraz. Vhodnejšie by bolo povedať vyzretejší. Obe vína možno charakterizovať ako plné, s čiernym ovocím, zamatovým tanínom, minimálne 14% alkoholu a empireumatickými tónmi. Je to kupáž 50% Sangiovese a 50% Cabernet Sauvignon. Až teraz sme zistili, že sme pozabudli na biele vína. No po tak výrazných červených vínach sa už biele chutnať nedalo. Našiel na to pekný výraz: moje ústa sú crazy. Massimo si vedel poradiť aj teraz. Ochutnáme pri večeri. Keď som pri mori a mám si vybrať medzi mäsom a rybou, voľba je jednoznačná. Aj primo, aj secondo piatto som si vybral morské potvorky. La Cappela je kupáž Trebbiana a Vermentina. Pekné víno dostatočne svieže a ovocné(na Toskánske pomery) a minerálne. Podávalo sa vychladené a musím uznať, že v danej chvíli a na danom mieste nemohlo byť iné víno vhodnejšie. Mal som so sebou aj slovenské vína a rozmýšľal som ktoré z nich by bolo vhodným partnerom k chobotnici v cukinovej omáčke, ale vhodnejšieho partnera ako La Cappellu bianco som si predstaviť nevedel.
Massimo Ciarcia je sympatický chlapík, ktorý svoje vína vyrába už vo vinohrade a následne dokáže prvotriednu surovinu pretaviť do prvotriedneho vína. Škoda, že meno talianskych vín utrpelo vďaka dovozcom podradných a predražených vín. Spoločnosť Italian Product Sales vedie Talian a vína vyberá Talian.