Oficiálne číslo hovorí o 21 vzorkách, v skutočnosti ich bolo ešte o jednu viac, pretože vďaka ústretovosti organizátorov sa nám podarilo jedno víno prihlásiť až po uzávierke. 

Vrátim sa k bodovému nastaveniu súťaže. Na zisk platinovej medaile bolo potrebné dosiahnuť 94 bodov, na zisk zlatej 90 a čokoľvek čo malo menej ako 88 bodov už nedosiahlo na striebro. Bronz bol od 86 bodov. U nás obvyklé 4-5 bodové rozhranie sa tak scvrklo na 2 body. Je to pomerne prísne, ale aj bronz má v tomto prípade svoju hodnotu. 
Z úspechu našich vinárov mám úprimnú radosť a taktiež vzdávam hold umeniu moravských vinárov. Dovolím si tvrdiť, že pod Pálavou nájdeme najlepšie vlašáky na svete.

Post scriptum: Od pozvaných hostí sa akosi očakáva, že na záver poďakujú za pozvanie, vyslovia slová chváli všetkým možným aj nemožným, ocenia najdokonalejšie zorganizovaný event na svete atď.  Keď si teraz v duchu premietnem priebeh tohtoročného GROW du Monde vidím ďaleko viac ako iba tie 3 či 4 dni. Ešte pred súťažou pri prihlasovaní vín som absolvoval príjemnú a ústretovú komunikáciu s dievčatami z Národního vinařského centra. Doslova rodinnú atmosféru od začiatku až do konca vytvorili manželia Hanka a Petr Marcinčákovi , v ktorých hoteli sme boli ubytovaní a kde prebiehala aj súťaž. Ďalej vinárov z Pavlova, nemôžem opomenúť Vinařství Volařík, kde sme trošku zmenili program a prechutnali sme prakticky všetky vlašáky  vinárstva, ktoré sa na vlašáky zameriava a to vrátane Železné a Ořechové hory. Vidím chlapcov zo združenia Dunajovské kopce, ktorí pripravili úžasné popoludnie a večer, Michala Šetku, ktorý okrem toho že súťaž viedol, sa snažil predovšetkým striktne dodržiavať harmonogram, čo je pri podobných podujatiach často nemožné, a ďalšíl často neviditeľných ľudí ako nalievači, vodiči, hetelový personál, ... . 
Predovšetkým však treba oceniť desaťročia práce na kvalite a jedinečnom štýle moravského vlašáku spod Pálavy, súdržnosť moravských vinárov. Úspech na GROW du Monde je z tohto pohľadu iba čerešničkou  na torte.