Pardubický festival vína sa odohráva v priestoroch Pardubického zámku. Podobné podujatie ako býva u nás. Taštička na pohár, pohár a mešec s dukátmi, ktoré slúžia ako platidlo za vzorky. Spolu s pánom Kilárskym sme sa vybrali priamo do slovenskej expozície. Naši vinári boli na prvom poschodí v jednej z miestností a môj prvý pocit bol, že sú tak trochu bokom od hlavného diania. No miestnosť bola plná ľudí vo výbornej nálade. Víno sa ochutnávalo, o víne sa diskutovalo. Naši vinári boli v jednom kole, tak som si urobil zopár fotiek a šiel som sa pozrieť po zámku. Podľa zoznamu svoje vína vystavovalo spolu 58 vinárstiev, z toho 14 vinárov z Rakúska a 8 zo Slovenska. Zvyšok boli predovšetkým moravské vinárstva, ale videl som aj český stánok kde distribútor prezentoval maďarské Tokaje a v inom stánku zase vína z Čile. Vrátil som sa späť k našim a prechutnal som si zopár vín. Chalani sotva stíhali odpovedať na pozdrav. Spýtal som sa náhodne vytipovaných návštevníkov na ich názor na slovenské vína. Pre drvivú väčšinu z nich boli naše vína veľkým prekvapením. Očakávali, že budú viac podobné moravským vínam a ako výstižne poznamenal jeden z návštevníkov, možnože prvý krát v živote ochutnal naozaj suché víno. O tom že to neboli len zdvorilostné slová svedčil počet zakúpených fliaš. Niektoré vína sa dokonca vypredali. Chateau Topoľčianky prezentovali slamovú Frankovku, Rulandské modré – šampióna NSV, Neronet Cabernet Sauvignon, bobuľovú Pálavu a už tradične úspešné ružové vína. Michal Petrík prezentoval vína Mrva & Stanko. Chardonnay, Tramín červený, Rulandské šedé, Rizling rýnsky, Rulandské modré , Cabernet Sauvignon a sladký Devín, ktorý doslova zmizol zo stolíka. Český zástupca spoločnosti Vinidi neustále dopĺňal Rizling vlašský a chlapci z Karpatskej Perly 4 živly. Richard Tóth z Vins winery zaujal bielymi vínami Fedor Malík ml, zase červenými. Proste každý mal niečo čo pritiahlo pozornosť.

Pardubický festival pokračoval večerou pre pozvaných hostí, ochutnávkou súťažných vín, ale šampióna Rizling vlašský od Romana Janouška som medzi nimi nenašiel. Príjemný večer, príjemná noc.

Okrem prezentácie niekoľkých slovenských vín a predaja niekoľkých fliaš mal pardubický festival jedno podľa mňa významné prvenstvo.

Okrem zopár viac – menej individuálnych akcií a niekoľkých spoločných prezentácií vinárov zo Zväzu výrobcov hrozna a vína na Slovensku, to bolo vlastne prvé spoločné vystúpenie slovenských vinárov v zahraničí. Poďakovanie za to patrí Štefanovi Kilárskemu zo spoločnosti Purgina ktorý dokázal vytvoriť priestor a pritiahnuť slovenských vinárov, ktorí sa zvyčajne pozerajú na podobné prezentácie skepticky. Neviem či Štefan Kilársky nakazil svojim optimizmom aj vinárov, ale tí s ktorými som sa rozprával boli so svojou účasťou veľmi spokojní, v niektorých prípadoch nadviazali dokonca obchodné kontakty. Všetci do jedného sľúbili, že o rok sa určite vrátia. To hovorí za všetko.

Viem ako na marketingu a komunikácii svojho vinárstva pracujú v Rakúsku či Taliansku, kde majú podporu zo strany štátu. Zdá sa, že spoločnosť Purgina dokáže efektívnejšie zorganizovať prezentáciu našich vinárov ako ktokoľvek iný. Teraz už iba zostáva aby Purgina zorganizovala niekoľko desiatok prezentácií na spotrebiteľských trhoch v Nemecku, Škandinávii, štátoch Beneluxu a potom sa vybrať do Ruska a Ázie. Spojené štáty môžu ostať nakoniec. Zdá sa vám to pritiahnuté za vlasy? Takto aktívne však pracujú naši juhozápadný susedia a podstatne ďalej sú aj moravskí vinári s Vinařským fondom. Stačí sa pozrieť na Svatomartinské víno. Možno sa teraz niekto zamyslí, či máme dostatok vína na zodpovedajúcej úrovni. Nuž kríza je dobrá aj v tom, že bude nútiť našich vinárov poobzerať sa aj po iných trhoch. Zatiaľ je to všetko hudba budúcnosti, no našťastie sú tu ľudia ako Štefan Kilársky s aktivitami ktorými dovolím si tvrdiť že nezištne pomáha našim vinárom.