Určite nemožno tvrdiť, že napr. Öküzgözü z Turecka čoskoro nahradí váš obľúbený Cabernet, ale môže to znamenať že čoskoro budete mať viac príležitostí Öküzgözü ochutnať. Dnešný milovníci vína nedbajú na konvencie tak ako to bolo povedzme pre desaťročím, či dvomi.  Klasifikované vína z Bordeaux a Burgundska strácajú svoju príťažlivosť a záujem milovníkov vína smeruje k novým, dosiaľ nepoznaným vínam ako sú gruzínske vína z Kvevri, či Rizling z new-yorkského  Finger Lakes.

Dôvody sú samozrejme rôzne. Svoj vplyv majú narastajúce ceny známych vín v porovnaní s vínami novej vlny, ktoré sú cenovo podstatne výhodnejšie, ale aj väčšia snaha vinohradníkov a vinárov rešpektovať prírodné danosti a vyzdvihnúť terroir. Netreba zabúdať ani na vzrušenie z objavovania nepoznaného a skúmanie týchto menej známych vinárskych oblastí.

Zatiaľ čo sa veľa obchodníkov správa nanajvýš opatrne v prípade vína z regiónov, ktoré aby sa ukázali v plnej kráse budú potrebovať ešte veľa investícií, vína z týchto regiónov sa tešia čoraz väčšej popularite aj vďaka svojim ambasádorom, ktorí sa starajú o to aby sa tieto vína dali aj reálne ochutnať. Možno je najvyšší čas venovať svoju pozornosť vínam ktoré nestoja v centre diania, je čas venovať pozornosť regiónov, ktoré nás majú čo naučiť o rozmanitosti  a krásy vín. Je načase venovať pozornosť regiónom, ktoré sme si doteraz nevšímali, regiónom ktoré sa rýchlo môžu stať rešpektovanými oblasťami v ktorých sa rodia veľké vína.

Uvádzam zopár oblastí, o ktorých ešte budem počuť.

Turecko

Nepočuli ste ešte o tureckom víne? Nedivím sa, aj keď by som sa možno mal, pretože korene vinárstva v Turecku siahajú zopár tisíc rokov dozadu. Nápoj známy ako víno vyrábali už v období 4000-3000 pred Kristom.  Turecko sa nasledujúcich rokoch môže stať jedným z dôležitých hráčov  na trhu s vínom. Už dnes je jedným z najväčších producentov hrozna na svete. S výnosmi 4 milióny ton ton sa zaraďuje na 6. priečku na svete. Turecko je skôr známe pre produkciu stolového hrozna a sušených hrozienok, ale to sa pomaly mení.

Tajomstvo pestovania hrozna v Turecku.                                        autor fotografie: Pierre Javelle & Akiko Ida

Zhruna 28 miliónov litrov vína, čo je priemerná ročná produkcia Turecka, predstavuje približne polovicu celkového potenciálu v súčasnosti vysadených viníc. Už samé o sebe impozantné číslo sa môže zdvojnásobiť práve v čase keď kvalita tureckých vín zaznamenáva pôsobivý nárast Priemerná cena tureckých vín vzrástla z 1.36 U$D v roku 2006 na 3.25 U$D v roku 2011. To znamená že Turecko je skutočne pripravené vstúpiť na trh prémiových vín. To je niečo čo si ešte pred desiatimi rokmi vedel predstaviť iba málokto.

Öküzgözü. Práve táto odroda môže byť tureckou nohou do dverí svetového trhu.  Medzi desiatkami pôvodných tureckých odrôd práve, je práve Öküzgözü odrodou ktorá dosahuje jedinečnú rovnováhu medzi jedinečným charakterom a "piteľnosťou". Pripomína odrodu Dolcetto ktorá poskytuje svieže a ovocné vína s čistým charakterom. 

Asi pred dvomi rokmi som mal možnosť v priebehu súťaže AWC Vienna ochutnať viacero tureckých vín. Spolu s organizátorom súťaže Michaelom Edelmoserom sme sa zhodli na tom, že vína sa ponášajú na vína zo Slovenska z prelomu tisícročí. V tom čase boli naše vína asi o 10-15 rokov popredu.

Čína

Zatiaľ čo Turecko má impozantnú vinársku históriu a skvelé vinohradníctvo, Čína práve vstupuje do sveta vína, ale ako to už v Číne chodí, ak sa do niečoho pustia, urobia to vo veľkom. Výsadba viníc z 300.000 ha v roku 2000, narástla na dnešných 600.000 ha.

Produkcia hrozna v Číne rastie neuveriteľným tempom, výroba vína však rastie oveľa pomalšie(našťastie). Mohutné investície spoločností ako je Domaines Barons de Rothschild,   prípadne LVMH(Moët Hennessy • Louis Vuitton) sú zárukou, že štúdium miestneho terroir a zavedenie moderných výrobných postupov budú na úrovni najvyšších medzinárodných štandardov.

Kým Turecko má kvantum svojich vlastných autochtónnych odrôd, Čína musí importovať klonový materiál podľa požiadaviek miestneho trhu a s ohľadom na miestny terroir. Neuveriteľných 60% vysadených odrôd predstavuje....... Cabernet Sauvignon!   

Je otázne či svet potrebuje ďalšie obrovské zdroje vína z odrody Cabernet Sauvignon, ale je to príležitosť ako zistiť aký potenciál majú čínske vinohrady v porovnaní s európskou a novosvetskou produkciou.
Niet pochýb že pri takých investíciách a tak obrovskej krajine sa skôr či neskôr objavia vína, ktoré budú konkurovať tým najlepším na svete. Priznajte, ni eje vzrušujúce sledovať to od počiatku?

Mal som možnosť ochutnať niektoré čínske vína, konkrétne Cabernet Sauvignon a musím priznať, že neboli zlé, aj keď zatiaľ majú od ikonických vín ďalej ako tie naše.

New York, Finger Lakes

Región dlhodobo známy svojimi Rizlingami, je miestom medzinárodných investícií. Paul Hobbs a Johannes Selbach vytvorili spoločný podnik na necelých 30 hektároch juhovýchodného brehu Seneca Lake. Aj keď toto nie je prvá investícia, je najvyššia a najviac sledovaná médiami, čo pomáha objaviť skrytý potenciál oblasti.

Gruzínsko

Krajina môže ťažiť z rastúceho záujmu o takzvané oranžové vína kvasené v amforách. Gruzínsko sa konečne stáva známym vďaka ich kvevri vínam. Tradičné vína z Gruzínska, fermentované v týchto hlinených amforách zvaných kvevri, sú historickým odkazom, ktorý spája dnešný pohľad na tieto vína s ich historickými koreňmi. Aj keď kvevri vína určite nie sú pre každého, môžu byť fascinujúce z pohľadu histórie doposiaľ neznámych regiónov.

ProWein 2015
ProWein 2015 bude jedným z veľkých príbehov roku 2015. Je to pravdepodobne jediné miesto na svete, kde by ste mali byť schopní ochutnať všetky z najväčších vín z týchto rozvíjajúcich sa oblastí. ProWein, medzinárodný veľtrh vín a alkoholických nápojov v Düsseldorfe, umožní v priebehu troch dní (15. marca - 17., 2015), spoznať najväčšie vína a producentov z dosiaľ neobjavených oblastí a porovnať ich so zavedenými európskymi vínami.

Autorom tohto článku je Gregory Dal Piaz, ktorý je v súčasnosti v pozícia šéfredaktora portálu Snooth.com.

Verím, že o výnimočnosti slovenských vín nepochybuje nikto, no napriek tomu sa slovenské vína v článku nespomínajú. Že by bola chyba na strane Gregoryho?