Za 30 rokov svojej existencie dosiahla spoločnosť Castello Banfi významné postavenie na vrchole kvalitatívnej pyramídy. No cesta na vrchol trvala podstatne dlhšie a viedla cez dva kontinenty.

V roku 1922 po zvolení nového pápeža Piusa XI. sa jeho domácou stala Teodolinda Banfi, ako prvá žena vôbec. Pracovala u neho ešte predtým, v čase keď bol iba kardinál. Tešila sa veľkej úcte aj ako znalec vína. Mala synovca, rodeného Američana Johna Marianniho, ktorý ako dieťa strávil istý čas v Taliansku. Keď neskôr v USA zakladal obchodnú spoločnosť s vínom, z úcty k tete ju pomenoval Banfi. Spoločnosť Banfi dovážala do USA víno z celého sveta, ale najviac z Taliansko a Čile. V roku 1978 sa rodina Marianni rozhodla investovať v Taliansku. Kúpa stredovekej usadlosti Poggio alle Mura sa ukázala ako veľmi šťastná. Majetok premenovali na Castello Banfi a začala sa druhá najvýznamnejšia etapa v histórii Brunella. Kým vznik Brunella je navždy spojený s rodinou Biondi – Santi, o jeho popularitu najmä v Spojených štátoch sa pričinila značka Castello Banfi. Vďačí za to moderným enologickým postupom, americkému marketingu a dôrazu na kvalitu v každom detaile.

Jedným z prvých krokov, ktoré v Castello Banfi urobili bol výskum jednotlivých klonov odrody Sangiovese. Neuveriteľných 650 rôznych klonov jednej odrody stálo na začiatku cesty k výberu absolútnej elity. Výskum viedol k registrácii troch nových klonov, ktorých názov začína BF(podľa Banfi). Castello Banfi zaradilo do výsadby celkovo 15 rôznych klonov, pričom najviac využíva tri. Každý dáva víno určitej charakteristiky. Odlišujú sa v štruktúre, farebnosti, ovocnosti, tanínoch a v schopnosti dlhodobého vyzrievania. Vhodnou  kombináciou jednotlivých klonov dokážu vytvoriť komplexné vína, ktoré sú dokonale harmonické a vyvážené. Castello Banfi dokáže produkovať špičkové vína aj v ročníkoch, keď niektorí producenti Brunello ani nevyrobia.

Castello Banfi je dnes nepochybne najlepšie vybaveným producentom v Montalcine. Či už to beriete z hľadiska technológie, ľudských zdrojov, marketingu, výskumu, ale aj takých „maličkostí“ ako je vlastná reštaurácia ocenená Michelinovou hviezdičkou, či luxusný hotel Il Borgo.

Vedomý si tohto všetkého som stál pred bránou ich nového výrobného závodu a zazvonil na zvonček videovrátnika. V tom momente som, ako v dobrom gagu zo skrytej kamery, dostal  riadnu, studenú sprchu z automatického zavlažovania. Na úvod malí šok, ale v júlových horúčavách to bolo nakoniec celkom príjemné. Nuž, dobré načasovanie.

Privítala ma Lorella Carresi, PR manažérka Castella Banfi. Prehliadku výroby sme začali pri triediacom stole kde v čase spracovania hrozna 4 ženy ručne preberajú strapce, ktoré následne idú do šetrne pracujúceho odstopkovača. Odstopkované hrozno znovu preberajú ďalšie ženy, aby im neprekĺzla jediná chybná bobuľka hrozna. Tento systém som zatiaľ nevidel u žiadneho výrobcu. Hrozno pokračuje do mlynčeka a ďalej do špeciálnych kvasných nádob, ktoré má Castello Banfi patentované. Ide o vysoké kvasné nádoby ktorých spodná časť je antikorová a na nej je akoby postavená druhá, pre zmenu drevená nádoba. Technológ môže počas 18-20 dňovej fermentácie plynule meniť podiel rmutu ktorý kvasí v antikore a v dreve.

Prehliadka pokračovala v pivnici kde sú uložené veľké drevené sudy v ktorých víno vyzrieva. Priestory sú zjavne prispôsobené častým návštevám. Pekne nasvietené sudy s vyrezaným logom spoločnosti atď. Lorella takýchto návštev zažila už neúrekom a tak jej výklad bol profesionálny, ale na môj vkus trochu oficiálny. Ja som sa rovnako oficiálne tváril, že niečo podobné počujem po prvýkrát a sem tam som zdržoval fotením detailov, až sme prešli do barikovej pivnice, kde mi Lorrela oznámila, že majú pre mňa pripravené malé prekvapenie. Tým prekvapením bol hlavný technológ spoločnosti Gabriele Pazzaglia, ktorý niesol so sebou poháre. Vždy som dával prednosť technológom pred ľuďmi z marketingu a tak som sa úprimne potešil, pravdu povediac aj tým pohárom.

Gabriele vysvetlil, že v pivnici majú vyše 7.000 barikových sudoch, ktoré pre nich vyrába vlastná dcérska spoločnosť. Drevo vozia z Francúzska a vyzrieva v Toskánsku na majetku Banfi. O pár rokov z neho vyrobia sudy s presne definovaným stupňom vypálenia. Castello Banfi spracováva hrozno z každého klonu Sangiovese zvlášť. Víno aj samostatne vyzrieva v barikoch a kupážovanie je jedna z posledných operácií. Gabriele vysvetľoval ako si dávajú veľký pozor najmä na divé kvasinky rodu Bretanomyces, ktoré bývajú častým problémom v teplých oblastiach. Každý deň kontrolujú sudy senzoricky aj laboratórne. Gabriele ďalej zdôraznil, že pri vyzrievaní vína pracujú s oxidom siričitým na najnižšej možnej úrovni(max. 25mg). Takéto víno je vhodné aj pre ľudí trpiacich na alergiu na siričitany, ale hlavným dôvodom je kvalitnejšia a komplexnejšia aróma vína. Popri tom všetkom sme ochutnávali víno z jednotlivých sudov. Budúce Rosso, Brunello, Poggio. Pri každom uviedol z akého klonu pochádza, z ktorého vinohradu, pri niektorých klonoch vysvetlil ich typický aromatický profil. Neskôr mi Lorella povedala, že návštevníci majú možnosť ochutnať víno priamo v pivnici iba výnimočne, o to viac som si to vážil. Tým bola prehliadka výrobného závodu prakticky ukončená. Napriek zopár pohárom vína sme všetci nasadli do áut a presunuli sme sa o pár kilometrov ďalej, priamo do Castella Banfi. „In Italia é no problemo.“

Mal som pocit, že sme navštívili pútnické miesto. Parkovisko bolo plné ešpézetiek z celej Európy, vrátane Česka a Slovenska. Stretol som starého známeho Alessandra Raise. V decembri v Bratislave prezentoval vína Castello Banfi. Pripravil pre nás degustáciu odrodových vín spoločnosti Castello Banfi.  Pinot grigio, Chardonnay a Sauvignon blanc boli nečakane živé, svieže vína. Najmä Sauvignon mohol byť pokojne zo Slovenska. Z červených vín sme ochutnali Mandrielle (Merlot – držiteľ uznávaného ocenenia Tre bicchierre Gamberro rosso), Gabrieleho favorita Colvecchio (Syrah), Tavernelle (Cabernet Sauvignon), Rosso di Montalcino a Brunello di Montalcino 2003. Gabriele opäť pri každom víne uviedol postup výroby, čo bolo v bariku, čo vo veľkých sudoch, ako dlho, kedy robil batonáž, kde bežala jablčno – mliečna fermentácia, ďalšie detaily. Keď máte v ruke pohár s vínom a niekto vám vysvetľuje technológiu, nájdete vo víne stopy jednotlivých úkonov, ktoré by ste inak nemali šancu objaviť. Preto dávam prednosť výkladom enológov.

Gabrielle sa musel rozlúčiť a Lorella nás pozvala na prehliadku Enotéky. Tu majú návštevníci možnosť ochutnať rôzne vína z Toskánska, ale aj z Piemontu. My sme ochutnali ružový sekt Rosa Regale, vyrábaný technológiou ASTI. Castello Banfi totiž vlastní aj majetok Vigne Regali, v Piemonte. Bol to vhodný aperitív, pretože prišiel medzi nás riaditeľ spoločnosti Castello Banfi, Enrico Viglierchio, ktorý nás pozval na malý obed do Taverny. Toskánska kuchyňa je skvelá. Castello Banfi má kuchyňu podriadenú svojim vínam. K výberu fantastických toskánskych salám podávajú bielu Principessu di Gavi, k cestovinám s údeninou Vám dajú ochutnať Collepino 2007 (Sangiovese a Merlot) a porovnať ho s Rosso di Montalcino 2006. Fantastický roastbeef so zemiakmi na rozmaríne ideálne ladí s nemenej skvelým Chianti classico reserva 2005. Taverna bola plná do posledného miestečka, kuchyňa skvelá a aj ceny boli prijateľné.

Kávu sme už pili u Enrica v kancelárii. Bavili sme sa o Montalcine o Brunelle a nevyhli sme sa ani téme „Brunellogate“. Brunello musí byť 100% Sangiovese, podľa niektorých indícií to tak však nie je vždy. Podozrivé je práve Castello Banfi. Jeho odpovede boli úprimné a pre mňa veľmi zaujímavé

Popoludnie sme strávili prehliadkou stredovekého Montalcina. Napriek tomu, že celý svet obleteli správy o zabavení Brunella di Montalcino, ročníka 2003, vína tohto ročníka ste mohli pokojne kúpiť v každej vinotéke. Deň však ešte zďaleka nekončil. Lorella nás pozvala na večeru do reštaurácie Castello Banfi. Je to prvá a jediná reštaurácia v Európe, ktorá je vo vlastníctve vinárskeho podniku, ktorá získala Michelinovu hviezdičku.

Prostredie a starostlivosť obsluhy dávali tušiť s akou reštauráciou máme tú česť. Matteo vo funkcii hlavného sa o nás staral po celý večer. Menu sme mali zostavené, preto ma trochu prekvapilo keď priniesol „jedálny“ lístok. Nebolo v ňom však jedlo, ale iba asi 50 druhov rôznych minerálnych vôd. Kým sme sa prepracovali k prvému chodu uvedenému na menu večera, bol som už takmer najedený. Niečo o varení už viem, ale pri viacerých chodoch som nedokázal pochopiť ako je možné pripraviť tak fantastické jedlo. Ku každému chodu bolo jedno až dve vína. Ak v taverne podriaďujú kuchyňu vínu, tak v reštaurácii to platí 100 násobne. Dokonalá harmónia je jediný vhodný výraz.

S Lorellou a Alessandrom sme sa lúčili neskoro po polnoci pod hviezdnatou toskánskou oblohou, ktorej dominovala nasvietená veža Castella Banfi. Vo mne rezonovali zážitky z celého dňa, najmä však z večere, ktorá spolu so skutočne veľkými vínami, v mojom podvedomí vytvorila novú definíciu slovného spojenia zážitková gastronómia. Ak chceli na mňa urobiť dojem, rozhodne sa im to podarilo.