Lisabon s vôňou Sauvignonu
Concours Mondial du Sauvignon je putovnou súťažou. V priebehu rokov sa súťaž konala v severotalianskom Friuli, v španielskej Ruede, francúzkom Bordeaux a v Turaine, v rakúskom Štajersku a v tomto roku zavítala do Portugalska, presnejšie do Lisabonu, ešte presnejšie do Torres Vedras.
Keď sa povie portugalské vína, zvyčajne si všetci predstavíme svetoznáme fortifikované portské. Nakoniec v Lisabone naň narazíte na každom kroku a nechýba na žiadnej prezentácii vín. Lisabon je jednou z najpríťažlivejších európskych metropol, kde sa stretávajú návštevníci z celého sveta, takže prezentácie a ochutnávky vín sú na dennom poriadku. Mimochodom, ak sem niekedy zablúdite budete mať čo robiť celý týždeň. Môj priateľ Andre Ribeirinho mi poslal siahodlhý zoznam čo robiť, čo vidieť, čo ochutnať a hlavne kde a čo piť v Lisabone. Za štyri dni som stihol tak tretinu. Spomedzi tých notoricky známych vecí, by som sa určite vrátil do Belemu na koláčiky v Pastéis de Belém, vrátil by som sa do veže v Beleme, určite by som sa druhýkrát netrepal žltou električkou č. 28, asi by som vynechal aj tie turistické vyhliadky, ale určite by som sa vrátil do Taberna da Rua das Flores, aj keď miesto pri stole sa nedá rezervovať a treba tam byť tak cca 20-30 min. pred otvorením a celkom určite by som nechal viac času len tak sa flákať po uličkách.
Portugalsko je asi dvakrát väčšie ako Slovensko, dvakrát ľudnatejšie, ale výmerou viníc nás asi 20 krát presahuje. Len samotná oblasť Lisabonu má vyše 6.000 ha, pričom vinohradníckych oblastí je celkovo 11.
V tejto oblasti je pomerne vysoké zastúpenie bielych vín, miestne brancos dosahujú 34% podiel, rosés 7% a klasické červené tintos 59%. Z bielych odrôd má najvýraznejšie zastúpenie odroda Fernao Pires, známa aj ako Mária Gomes, nasleduje Loureiro, Arinto, Síria a Alvarinho. Modrým odrodám dominuje Aragonez, Touriga Frnaca, Touriga Nacional, Castelao a Trincadeira. Toto sú štatistiky za celé Portugalsko, ale ak by som mal vypichnúť dve odrody, ktoré som ochutnal v oblasti Lisboa, z bielych vyberám Fernao Pires, poskytujúcu jemne korenisté vína, pekne vyzreté so žltou ovocnosťou a príjemnou sviežosťou, z modrých odrôd, je to odroda mimo uvedeného zoznamu a je ňou odroda Alicante Bouschet. Ak neviete čo je to za odrodu, napoviem, že je jedným z rodičov ukrajinskej odrody Alibernet. Po prvom dúšku bolo nad slnko jasnejšie, ktorá z odrôd odovzdala Alibernetu dominantné gény. Alicante Boschet je ovocný, trochu divoký, trochu tanický a má výraznú farebnosť, proste taký trošku iný Alibernet. Pekná skúsenosť.
Nevysloviteľné Torres Vedras.
Torres Vedras je mestečko severne od Lisabonu a zároveň je centrom vinohradníckeho rajónu. Na základe toho ako dokážete vysloviť Torres Vedras vraj okamžite dokážu rozlíšiť rodeného Portugalčana a tých ostatných. Ak tam niekedy zablúdite, stačí ak viete, že je vhodné vysloviť to toreš vedraš. Miestni však použijú nereprodukovateľný hrdelný zvuk zložený z H, R a Ž, niečo ako tohŕž védhŕž.Torres Vedras sa stalo na necelý týždeň miestom hodnotenia Concours Mondial du Sauvignon.
Priebeh súťaže bol na vlas rovnaký ako po predchádzajúce roky. Večer nás čakala zaujímavá prednáška o oblasti Lisbon a jednotlivých DOC. Nasledovala spoločenská večera a ochutnávka miestnych vín, kde zoznámili s Alicante Bouschet.
Na druhý deň nasledovalo hodnotenie ktoré prebiehalo rovnako ako po minulé roky. Zloženie jury bolo vyvážené, Francúz Henri Chapon, Rakúšan Stefan Potzinger, Manuel Negrete z ďalekého Mexika a domáci José Miguel Dentinho, príjemná spolupráca. Pekné vína sa striedali s ešte krajšími, spomínam si na pekné flighty z Južnej Afriky, Štajerska, Loiry. Obzvlášť tá Južná Afrika ma zaujala, keď som sa o tom zmienil Carien Coetzee, povedala, že vraj ostatné ročníky sú veľmi úspešné a našťastie aj vypredané.
Poobedie patrilo návšteve dvoch vinárstiev. Prvým z nich bolo vinárstvo AdegaMae. Krásne moderné vinárstvo, ktoré ponúka všetko, od vína cez reštauráciu až po ubytovanie. Po prvej návšteva Portugalska som si povedal, že tej ich Bacalhao(sušenej tresky) mám dosť na celý život. Počas prvých pár dní v Lisabone som sa na nič čo by čo i len vzdialene zaváňalo treskou ani nepozrel. Nie že by nebola dobrá, ale predstavte si, že cudzinec strávi týždeň na Slovensku, dostane všade kam príde bryndzové halušky. V AdegaMae sme mali aj obed a na obed Bacalhao. Je to vlastne sušená treska, ktorá sa rehydratuje a potom sa pečie s olivovým olejom. Verte alebo nie, bola fantastická. K treske sme ochutnali niekoľko vín, najmä biele, ale aj ružové a červené vína. Ak sa mám vyjadriť k vínam, všetky boli korektné, príjemné, žiadne víno neurazilo, ale ak mám byť úprimný ani mimoriadne nenadchlo. Podľa zoznamu vín na webe sme sa zoznamovali s maximálne strednou kategóriou.
Nasledoval presun do ďalšieho vinárstva, tentokrát Quinta da Boa Esperanca. V porovnaní s AdegaMae vyzerala Quinta da Boa Esperanca skôr ako rodinné vinárstvo, prešli sme sa po vinici, pri bazéne sme si užívali slniečko a ochutnávali vína. Táto degustácia bola naozaj poučná, pretože sme mohli ochutnať doslova všetko. Od základných vín, ktoré boli spojením Fernao Pires a Arinto, po monovariatálne Arinto, Fernao Pires a Sauvignon blanc v dreve aj bez dreva a to isté v červenom prevedení. Monovarietálne vína a kupáže odrôd Alicante Bouschet, Syrah, Touriga Nacional a v jednom prípade aj Aragonez a Castelao. Zaujali aj ružové vína, rôzne spojenie Touriga Nacional, Syrah a Castelao. Jedno z nich ako, ani neviem aký výraz použiť...., dajme tomu remeselné, ale s viac ako 7g kyselín a krásne čisté.
Záver dňa patril večeri s výhľadom na oceán a pohárom vína v ruke.
Druhý deň opäť patril hodnoteniu, opäť sme mali šťastie na skôr pekné ako slabšie vína a po obede sme sa vybrali spoznávať ďalšie vinárstva.
Ako Švédi robia víno.
V poradí tretie vinárstvo, ktoré sme navštívili by si zaslúžilo samostatný príbeh. Quinta da Fologorosa. Vznik majetku je datovaný do roku 1711 a už od vtedy bol určený predovšetkým na produkciu vína. Presne o 99 rokov neskôr si tu vytvoril základňu Vojvoda z Wellingtonu, ktorý neskôr porazil Napoleona a bol veľkým milovníkom portugalského vína. Prvé fľašované víno však z majetku putovalo až v roku 1980. V roku 2019 prešiel majetok do vlastníctva ďalšieho z milovníkov portugalských vín, pôvodom Švéda Thomasa Lindeborga. Prívlastkom jeho spoločnosti Lindeborg wines, je Authentic estate wines, pričom autentický v jeho chápaní znamená: "Rešpekt a používanie tradičných metód a moderných techník, v spojení so šetrným prístupom pri produkcii vín s typickým charakterom portugalských vín." Do portfólia Lindeborg wines patria štyri vinárstva s celkovou produkciou viac ako milión fliaš. No nič, na tomto mieste nie je dostatok priestoru sa rozpisovať, uvediem len, že Thomas na mňa pôsobil veľmi príjemne, vlastne v celom vinárstve vládla tak trochu iná atmosféra a vína boli veľmi pekné. Vinice v nadmorskej výške 200-300 m nm, k tomu 25 km vzdialený oceán, takže vinice sú zdravé, takmer bez postrekov(od budúceho roku by mali byť certifikované ako BIO), poskytujú svieže minerálne vína, pričom ja osobne som ocenil možnosť porovnať jednotlivé odrody a vinice a taktiež mám veľmi rád pevnosť a minerálny prejav.Záver dňa a vlastne aj záver konkurzu sa konal v moderne nadizajnovanom vinárstve Quinta da Almiara. Bol to už čisto spoločenský večer so širokou škálou vín, skvelou večerou, umeleckým vystúpením a zábavou.
Po návrate som zistil, že slovenským Sauvignonom sa ušli dve strieborné medaile. Je to veľa, málo? Ochutnal som jeden z nich a ak môžem spätne porovnávať, treba priznať, že je to možno skôr otázka naladenia konkrétnej komisie. Viem, že tie vína prešli cez komisiu v ktorej sedel môj priateľ Benjamin z Francúzska a Carien Coetzee z JAR. Obzvlášť Carien ich chválila, vo výsledku je z toho "iba" striebro aj keď od zlata ich delili možno iba desatinky bodu. Viem, že sme namlsaní zlatého lesku z iných súťaží, ale v tomto prípade si treba vážim aj striebro.
Sauvignon 2021, Víno Matyšák
Svetlá farba s prevahou zeleného odtieňa, mikrobublinky CO2
Vôňa je intenzívna, ale nie je to ten zelený typ Sauvignonu. Nájdete v nej skôr bazový kvet, letné jablko, vinohradnícku broskyňu, možno závan bylín, či prísľub minerality.
Vôňa pôsobí veľmi príjemne až podmanivo, máte nutkanie si privoňať znovu a znovu.
V ústach je víno dobre štruktúrované, aromaticky nasleduje vôňu, výraznejšie sa však prejavuje broskyňa aj žltá aj vinohradnícka, pribudol zelený banán a nájdete aj medový tón. Vo víne sa prejavuje aj príjemná vápenatá textúra. Záver patrí na prvý pohľad nenápadnej kyselinke, ktorá však aromatický profil posúva smerom k citrusom, dominuje príťažlivá limetka, ktorú po predýchaaní objavíte aj vo vôni.
Po dlhom predýchaní sa niekde na pozadí objavuje krémovosť.
Ako bonus si predstavíme aj víťaza kategórie barikových Sauvignonov, ktorý pochádza z rakúskeho Štajerska a ktorý vďaka Stefanovi Potzingerovi a Markusovi Skoffovi, doputoval až ku mne domov, spolu s celou vertikálou z vinice Kranachberg.