Prvou zastávkou bolo moderné vinárstvo Hillinger v spomenutej malebnej dedinke Jois. Z terasy vinárstva bol krásny výhľad na úbočia Leithabergu a prémiovú vinicu Altenberg. 

Začali sme prehliadkou vinárstva. Pre laikov to zvyčajne nie je nič iné, iba prehliadka nič nehovoriaceho zástupu antikorových tankov, nádob a trubiek. Napriek práve dobiehajúcej kampani, bola v pivnici dokonalá čistota a čo sa týka technologického vybavenia, k videniu boli naozaj zaujímavé kúsky. Spracovanie hrozna v uzavretom a inertnom režime, najmodernejšie vinifikátory, či fermentačná krivka uvedená na barikovom sude. V tejto chvíli som začal byť veľmi zvedavý na vína, pretože po stránke technologickej je Hillinger vybavený naozaj špičkovo. V miestnosti ktorá bola predajňou a degustačkou s krásnym výhľadom na  Leithaberg, nás privítal zástupca vinárstva, Georg Schweitzer, ktorý nás previedol degustáciou výberu vín z rôznych línií Hillinger.

Pri istej miere zjednodušenia možno vína rozdeliť do dvoch základných kategórií. Monovarietálne vína sú vyrábané s dôrazom na sviežosť, ovocnosť a prejav odrody. Z diaľky ich rozoznáte podľa toho, že na fľaši je uvedený názov vinárstva v plnom znení Hillinger.

Z uvedenej kategórie sme ochutnali nasledovné vína:

Sauvignon blanc 2018, aromaticky egreše, baza, jednoduchý minerálny štýl. Spočiatku akoby jemne reduktívny, ale pekný. Víno celkovo pevné a svieže, čisté. Klasicky ovocný štýl.

Pinot gris 2017, organické, single vineyard, pekný ovocný prejav, exotické ovocie, akoby trošku flintstonu, 4 mesiace batonage,  v chuti pevné, čisté, Aj keď nie som zanieteným fanúšikom odrody, takýto Pinot gris by som pokojne pil. Víno bolo koncipované pre trh v U.S.A., ale keďže sme nemali možnosť ochutnať ten pre domáci trh, neviem čo to znamená.

Grunner Veltliner 2018, víno z apelácie DAC Leithaberg. 6 mesiacov na jemných kaloch, plus chvíľku aj na hrubých. Podmanivá vôňa, závan nového dreva, veľmi elegantné, v chuti trošku korenisté, krásne harmonické.

 Hill 2 2016. Zloženie Chardonnay 70% a Sauvignon blanc  30%. Nové francúzske drevo, čiastočne použité. Vo vôni tropický typ Chardonnay v elegantnom prevedení, v Chardonnay prebehla parciálna mlf, Sauvignon je skôr svieži. Víno je neuveriteľne svieže a živé, dobre sa predáva v USA . Závan francúzskeho dreva.

 

Frankovka modrá  2017. Víno zo základnej línie. Výrazne aromatické a ovocné. Prejavuje sa  slivka, cassis, aj tažké kvety. 10% vo francúzskom dreve. V chuti výrazne ovocné s výraznou pozitívnou pelargóniou, čisté svieže až trošku chladne pôsobiace. Pochádza z troch rôznych viníc. Andau cukor, Rust taniny  a Leithaberg sviežosť.

Frankovka modrá 2015 terroir. Výrazná ovocnosť  so závanom dreva, dobrého dreva, korenistý barik, 2 kg na ker,  dobrá tanínová štruktúra, dlhá, veľmi dlhá jemná dochuť.

 

Hill 1, 2015. Zloženie Merlot 50, Zweigeltrebe 25, Frankovka modrá 25

Výrazné drevo, 24 mesiacov v novom francúzskom bariku. Taníny sú dokonale jemné, zamatovo -  hodvábne, plné čierneho ovocia a korenia.

 

Hill 3 2015. Klasické TBA, plné hrozienok, pražené mandle, rok v dreve, kopec sušeného ovocia, marhule, broskyne, pomarančový kvet, jemná krémovosť,  med,  ale aj živá kyselina už vo vôni.

Leo Hillinger je veľmi dobrý businessman. Investoval v Južnej Afrike, prevádzkuje sieť značkových predajní, zo svojho priezviska vytvoril značku pod ktorou nájdete aj sódu, kozmetiku, futbalový tím, televízne relácie, a neviem čo všetko ešte. Jedným z jeho marketingových projektov je aj víno ICON HILL 2013. Víno je v špeciálnej fľaši, ktorú designovala Zaha Hadid. Aj keď jej architektonické diela sú pastvou pre oči, nemohol som sa ubrániť dojmu, že v tomto prípade sa nechala inšpirovať obyčajnou PET fľašou na vodu akú používajú v Taliansku. Celkovo bolo naplnených 999 fliaš, odrodové zloženie vína je tajomstvom, ale podľa Georga senzoricky je v ňom Merlot, Frankovka modrá, Cabernet Sauvignon, možno Syrah. Cenovka na úrovni 150  eur. Vôbec mi nebolo ľúto, že sme to víno neochutnali. Až keď som sa neskôr dozvedel, že je vyrobené zo super redukovaného hrozna, jeden kmeň, jeden strapec, prebudila sa moja zvedavosť.

Celkový dojem z vinárstva Hillinger bol veľmi dobrý. To čo sľubovala technologická úroveň vinárstva, to bolo aj vo fľaši. Neviem či sa niekedy nájde príležitosť, ale rozhodne by som sa rád zoznámil s jeho vinárstvom a vínami dôvernejšie.

Cestou do nasledujúceho vinárstva sme sa zastavili v Gutsgasthause  zum Herztropferl. Keďže bola sezóna husí, rovnako ako u nás či v susednom Maďarsku, na obed sme mali okrem poctivej do chrumkava vypečenej husičky aj husacie variácie  v podobe paštéty, nárezu a neodmysliteľnej vykŕmenej pečene. Vrátim sa však k hlavnému chodu. Krásny dôkaz toho, že keď dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté. V červenej kapuste bolo cítiť trošku pomarančovej kôry a v omáčke z výpeku a mám pocit, že aj z demi glace som zase objavil dotyk badiánu. Všetko iba drobnosti, ale jedlo posunuli na novú úroveň. No a keďže Gasthaus má aj vlastné vinárstvo, nemohla chýbať ochutnávka vín, od ľahkého muškátu až po apelačné single vineyards Frankovky. Jedna z vinice Marienthal a druhá z vinice Altenberg. Ja som sa nerád lúčil s tou z Altenbergu. 

Ďalšou zastávkou bolo mestečko Rust. Napočítate v ňom menej ako dve tisícky duší, ale štatút mesta má už od roku 1681, keď sa mešťania vykúpili vďaka vínu a aj vínom a stali sa tak slobodným kráľovským mestom. Na tomto mieste mi nedá nespomenúť, že Trnava bola prvým slobodným kráľovským mestom na území dnešného Slovenska už v roku 1238 a tiež za to vďačí vínu. Privítal nás Günter Triebaumer, žoviálny chlapík, ktorý sa na nič nehrá a robí poctivé vína. Klasický vinohradnícky dom, ktorého pivnica siaha až k susedom. Žiadne moderné haly vybavené najmodernejšou technológiou, skôr poctivé rodinné a pokojne povedzme, že aj sedliacke vinárstvo. U Güntera Triebaumera sme ochutnali niekoľko vín. Ako prvé ho musím pochváliť za čistú, ale originálnu a rozpoznateľnú etiketu a ako druhé za vína. Za všetky vína. Začali sme muškátom, ktorému sa skôr vyhýbam, ale jeho Gelber Muskateller bolo veľmi príjemné čisté a citrusové médium. Veľmi som bol zvedavý na Furmint. Podľa Güntera Triebaumera je to veľmi sľubná odroda aj pre Ruster Ausbruch, pretože je citlivý na ušľachtilú pleseň Botrytis cinerea. Podľa starých záznamov ho už v oblasti pestovali, ale časom sa vytratil. 

Teraz zažíva svoj návrat. Tomu sa dá veľmi ľahko uveriť, pretože až do príchodu fyloxéry na prelome 19. a 20. storočia bol Furmint rozšírený aj v račianskych a jurských vinohradoch. Günterov Furmint bol urobený ako suché, ovocné víno. Veľmi príjemný, ale ak by som nevedel, že ochutnávam Furmint, nespoznal by som to. Tie z Mádu či Tŕne proste chutia inak. Ochutnali sme aj zopár ďalších vín, ale Rust je predovšetkým Ausbruch. Sladké botrytické víno. Tých sme ochutnali hneď niekoľko, pričom vyvrcholením bola jedna z fliaš z rodinnej reservy. Original Ruster Qualitatswein, Weissburgunder ročníka 1981, deklarované ako Auslese. Pod vínom je podpísaný Paul Triebaumer, Günterov otec. Keď sa toto víno urodilo boli sme obaja ešte chlapci. Nádherne vyzreté a očarujúce víno. Od budúceho roku 2020 bude mať Rust svoje vlastné apelačné označenie Ruster Ausbruch D.A.C..

Deň sa chýlil ku koncu. Z Rustu sme sa preplavili cez Neziderské jazero  na východný breh do Podersdorfu am See. Pred večerou sme sa ešte zoznámili s apelačnými vínami nesúcimi meno jazera. Východná strana jazera a špeciálne obec Andau je najteplejším miestom v Rakúsku. Nie je teda prekvapením, že Neusiedlersee D.A.C. je zasvätené červeným vínam z odrody Zweigelt. Odroda bola vyšľachtená v roku 1920 v Klosterneuburgu, pánom menom Fritz Zweigelt. On sám ju pomenoval Rotburger, ale na jeho počesť ju neskôr premenovali na Zweigelt. Slobodne zmýšľajúci Rakúšania však vravia, že lepší by bol pôvodný názov odrody, pretože sám Zweigelt bol horlivým stúpencom fašistickej NSDAP a informátorom Gestapa a zvažujú jej premenovanie. Nech už to s pomenovaním odrody dopadne akokoľvek, faktom je, že poskytuje krásne vína a nenadarmo je najrozšírenejšou modrou odrodou v Rakúsku. 

Zoznámenie sa s Neusiedlersee D.A.C. sa udialo prostredníctvom šiestich vín. Tri z nich boli klasické Neusiedlersee D.A.C., z toho dve ročníka 2018 a jedno 2017. Už prvé víno nasadilo latku pomerne vysoko. Akoby aj nie, veď bolo z produkcie vinárstva Ericha Scheibelhofera z Andau. Bol to síce ľahší ovocný štýl, ale na vysokej úrovni. Pritom nasledujúce vína boli ešte vždy o stupienok vyššie. Ten kto zoraďoval vína, ich musel dôverne poznať. Nasledovali tri vína z kategórie Neusiedlersee D.A.C. Reserve, všetky ročníka 2017, pričom posledné v rade bolo od Keringera(8x najlepšie rakúske vinárstvo, atď.). Víno kvasilo a vyzrievalo na šupkách rovných 100 dní. A bolo to aj poznať. Neuveriteľne komplexné, plné, hebké...., superlatívov by som našiel ešte veľa, ale nechcem vyvolať dojem, že ostatné vína zaostávali. Pri večeri sme dopili všetky fľaše. To snáď hovorí za všetko...

Ďalší deň nás čakal masterclass Burgenlandu, návšteva u Scheibelhofera, obed so Szigetym, jedna slepá degustácia a putovanie po pivniciach v Golse, ale o tom nabudúce.