Zvítanie sa so známymi, zoznámenie s neznámymi. Nasledovala návšteva tufovej pivnice jednej z najväčších v oblasti. Zhodou okolností v nej boli uložené vzorky výstavy. Bol som veľmi, veľmi zvedavý, čo nás čaká. Slovenských producentov som si príliš nevšímal(tých poznám), skôr som sledoval etikety maďarských vín. Oremus, Tokaj Kereskedohas, Disnoko, Dobogo a dokonca aj rukou písaná etiketa nesúca meno István Sepsy.
Nevedel som čo mám od výstavy vo Viničkách čakať. Predpokladal som, že z maďarskej strany tu budú skôr malí výrobcovia. Ale napochodovala maďarská prvá liga, na čele s producentami so zahraničnou účasťou a domácou špičkou. Takmer 120 vzoriek tokajských vín, z toho 2/3 maďarských.
Nekonečné diskusie na tému oxidatívnych a reduktívnych tokajov, sú prerušované ochutnávkou tokajských vín z produkcie SOUP Viničky. Mňa uchvacuje školský Muškát žltý. Nádherná, plná, intenzívna vôňa marhúľ a čerstvej jablkovej šupky. Víno v chuti rovnako pekné, len ten sud. V dochuti sa dosť výrazne prejavuje drevo. Nemôžem si pomôcť, ale mne takáto kombinácia nesedí aj keď je to v duchu tradícií. Pokračujeme putňovými výbermi. Vyšší extrakt znesie aj viac kyslíka. Neviem či je to náhoda, ale zdá sa mi, že s oxidáciou narábajú už opatrnejšie. Uvidíme zajtra.

Ráno sa zostavujú komisie a ja sa dostávam na tokajské vína. Tokajské vína začínajú nultou vzorkou, odrodovým Furmintom. Je mi jasné, že na kritériá, ktoré som uplatňoval na výstavách doteraz musím zabudnúť. Intenzita farby a odtieň sú úplne mimo. Odtieň síce pokladám za vadný, ale rád sa nechám od odborníkov na Tokajské poučiť. V rámci snahy o diskusiu je jeden z maďarských degustátorov ústretový a snaží sa prekladať do slovenčiny. Slovnému spojeniu „farba bolí, is krank“, našťastie rozumiem. Tá farba naozaj bolí. Ku každej vzorke sa uvádza ročník, odroda a ak predseda zváži aj ďalšie doplnkové informácie, napr. cibébový výber. V sérii Furmintov a Lipovín sa nachádzajú pekné, aj menej pekné vína. Veľmi častá vada(z môjho pohľadu) je sudovina vo víne. Niekedy je cítiť čerstvé drevo inokedy starý(a boľavý) sud. Druhá najrozšírenejšia vada sú drsné triesloviny v dochuti, z nešetrného spracovania. Pokiaľ ide o mieru oxidácie, vzorky sú reduktívne až semioxidatívne. Nájde sa aj nejaká oxidatívna vzorka, ale to je skôr zlomené víno ako snaha o oxidatívny typ. Poslednou vzorkou pred prestávkou je odroda Zéta. Veľmi pekné víno. Moderné vo farbe, pekná vôňa, v chuti výraznejšie kyseliny, ale znovu sud. Keď kritizujem použitie suda, napodiv všetci prítomní súhlasia. Víno dostáva v priemere 86,29 bodu. S tým sa dá súhlasiť, už menej sa mi páči, že podľa štatútu dostáva zlato. Po prestávke prichádza zopár Muškátov žltých. Nič mimoriadne sa medzi nimi nenachádza. Jedno pekné víno je označené ako cibébový výber. Nepoznám maďarskú legislatívu a neviem či je to naše či maďarské víno. To je jedno. Vínu chýba aj vo vôni aj v chuti výraznešia botritída. Tú by cibébový výber mal mať. Necelých 84 bodov je iba 2 body pod zlato. Nasledujú samorodné suché a po nich aj sledké vína. V niektorých prípadoch ešte pretrváva dochuť suda, vadí mi to však menej. V zopár prípadoch sa začína objavovať mierne štiplavá dochuť železa. Pôvodne som si myslel že slovenské tokaje od maďarských odlíšim podľa farby, stupňa oxidácie. Nie je to tak jednoduché. Počnúc samorodnými vínami, som nenašiel žiadne preoxidované. Oxidatívny typ vína majú aj Maďari. Záver degustácie patrí tokajským výberom. Trojky, štvorky, päťky a šestky. Aj kvalita vín rastie v tomto poradí. Zopár vzoriek stráca body na vysokom obsahu kovov, nižšej intenzite aromatiky, ale to je všetko. Žiadna preoxidovanosť, neharmónia, alebo čosi podobné, tam nie je. Sem tam sa objavujú prchavky, ale tie sa v tomto type vín tolerujú. Ak ich nie je priveľa. Skutočným finále sú šesť putňové vína. Jedno ma oslovilo svojou korenistosťou vo vôni aj chuti.
Navrhujeme čísla vzoriek do rozstrelu o šampióna. Vyberáme jedno z odrodových vína jedno z výberov. Pri odrodovom víne sa zhodneme relatívne rýchlo. Horšie je to s tokajským výberom. Padajú rôzne čísla, rôzne návrhy. Dohoda je v nedohľadne a tak sa vyberájú dve najvyššie hodnotené vína a tie opakujeme. Je medzi nimi aj môj favorit, vzorka č. 96. Po ochutnaní oboch vzoriek som si istý, že posunieme „moju 96-ku“. Konkurenčná 98-ka, je trochu hladšia, ale aj menej výrazná, s nepatrne sa prejavujúcimi prchavkami. Hlasovanie je v prospech 98-ky.

V rozstrelovej komisii sa stretávajú štyri vzorky. Tri šesť putňové tokajské výbery a jedna tokajská Lipovina. Lipovinu nemožno porovnávať s neporovnateľným a tak namá šancu. Skutočný rozstrel je medzi šesťputniakmi. Neurčuje sa poradie, iba víťaz. Šampiónom sa stáva Tokajský výber 6 putňový, 1998, Szepsy István, Mád. István Szepsy bol vyhlásený za najlepšieho maďarského vinára. Samotní maďarskí degustátori však nie sú práve nadšení víťazstvom pána Szepsyho. Tvrdia, že jeho víno nezodpovedá kategórii 6 putňový výber, ale skôr esencii. Majú pravdu v tom, že víno má naozaj veľa cukru a extraktu. Kategória 6 putňový výber má nad 150 g/liter. V duchu stupňovania po 30 gramov by horná hranica mala predstavovať 180 g/liter. Lenže horná hranica nie je. Výber pána Szepsyho má viac ako 250 gramov cukru. Cukor nie je jediným parametrom na stanovenie putňovitosti vína. Okrem obsahu prírodného cukru sa sleduje aj bezcukorný extrakt a obsah titrovateľných kyselín. Do hry navyše vstupuje aj výrobný postup. Ak čisto teoreticky necháte na viniči zosušiť hrozno a následne ho spracujete na víno, dosiahnete možno parametre 3 či 4 putňového výberu, stále však pôjde o samorodné sladké. Slovenská legislatíva vyžaduje od tokajskej výberovej esencie minimálne 180 gramov cukru a 45 gramov bezcukorného extraktu.
Nakoniec je ale úplne jedno, či je to „iba“ 6 putňový výber, alebo výberová esencia. Podstatné je, že senzoricky to bolo najlepšie víno.

tv