ajesť sa do sýta hrozna je fajn a myslím že každý hrozno miluje, ale naozaj je hrozno rovnako zdravé ako víno? Bohužiaľ nie je to tak. Značná časť týchto látok je hydrofóbna, t.j. ich rozpustnosť vo vode je buď zanedbateľná alebo nulová. Naproti tomu rozpustnosť v alkohole je dobrá. Zjednodušene povedané, naše telo prakticky nie je schopné tieto látky vstrebať bez prítomnosti alkoholu. Je to niečo podobné, ako keď si na strúhanú mrkvu musíte naliať zopár kvapiek oleja, pretože ß-karotén inak telo nevyužije.

Dobrý sluha, ale zlý pán
Alkohol vôbec nie je iba škodlivý, ako sa o ňom všeobecne tvrdí. Má niekoľko zdraviu prospešných účinkov. V prvom rade pôsobí anxiolyticky, to znamená rozpúšťa stres, v druhom rade pôsobí myorelaxačne, uvoľňujúco, vazodilatačne, uvoľňuje cievy a umožňuje lepšie prekrvenie celého organizmu. Jeho pozitívne účinky sú však limitované jeho koncentráciou v krvi. Malé množstvo spôsobuje hypooxiu mozgu, ktorá sa prejavuje uvoľnením až miernym otupením a je pre človeka príjemná. So stúpajúcou koncentráciou etanolu v krvi tento účinok silnie, až môže dôjsť k zastaveniu dýchania a teda smrti. Preto nie je jedno či vypijeme 2 dcl vína, alebo 2 dcl destilátu. Pri víne môžeme hovoriť okrem antioxidantov aj o pozitívnom vplyve účinku alkoholu. Život po vypití dvoch, troch deci vína, najmä večer, je zrazu príjemnejší, krajší. Obzvlášť ľudia, ktorí pracujú duševne a sú pod tlakom by tento efekt nemali zanedbávať. Stres je naozaj nebezpečný.

Každý človek je jedinečný. Niekto môže mať dostatočnú enzymatickú výbavu na odbúranie alkoholu z jedného litra vína denne a v takom prípade tomuto človeku ani takáto, na prvý pohľad vysoká dávka vína neškodí, ale iný môže mať problémy už po dvoch deci. Vravíme aj o určitej trénovanosti a genetických predispozíciách. Sú určité etniká, najmä v pacifickej oblasti, ktoré po tisícročia nepoznali alkohol a majú nulovú úroveň alkoholdehydrogenázy. Už malé množstvo alkoholu ich môže usmrtiť. V našich podmienkach môžeme povedať, že 4 dcl vína by nikomu nad 40 rokov nemali uškodiť. Avšak na druhú stranu s plnou vážnosťou treba povedať , že ľudia do 40 rokov by alkohol nemali piť vôbec. O deťoch a mladistvých to platí dvojnásobne. Naopak, vo vysokom veku, nad 70 rokov už dokonca ani konzumácia jedného litra vína denne nepôsobí zhubne. Je neodškriepiteľné, že najlepšou prevenciou vzniku Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby je striedma a pravidelná konzumácia vína. Nič lepšie ľudstvo nepozná.
 
Evanielista Lukáš, ktorý bol pôvodne lekár na svojich apoštolských cestách spozoroval, že ľudia na blízkom východe, ktorí nepili víno mali oveľa častejšie choroby zažívacieho traktu, ako ľudia, ktorí ho pili. Na základe toho odporúčal, že by každý mal vypiť jednu heminu vína denne, aby neochorel. Víno totiž pôsobí aj baktericídne. Čo je to hemina, dnes nikto nevie definovať. Môžeme to označiť, ako zdraviu prospešnú dávku, ktorá je pre každého jednotlivca odlišná.

V súvislosti s vínom sa nemôžeme vyhnúť ani otázke závislostí. Poznáme priveľa prípadov zvrátených ľudských osudov, za ktoré môže alkohol. V drvivej väčšine prípadov však ide o konzumentov vysoko koncentrovaných druhov alkoholu. Kvasinka je schopná vytvoriť najviac približne 14-16% alkoholu. Zjednodušene možno povedať, že všetko, čo má viac ako uvedených 16% alkoholu je nefyziologické a teda neprirodzené. V prírode taký nápoj nevznikne. Ostatne aj oficiálny postoj WHO(Svetová Zdravotnícka Organizácia) k alkoholu je uprednostňovanie vína pred destilátmi. Za čias perestrojky a suchého zákona WHO navrhovala namiesto zákazu predaja alkoholu, sústrediť sa na zmenu návykov smerom od destilátov k vínu. Gorbačov dal vtedy vyklčovať obrovské plochy gruzínskych viníc, ale jediné čo tým docielil bola výroba samohonky. Ešte nižší obsah alkoholu má pivo, avšak medzi konzumentmi piva je relatívne vysoký podiel závislých.

Najvýstižnejšie to vyjadruje latinské príslovie: Abusus non tollit usum. Voľne preložené, nadužívanie, alebo zneužívanie (alkoholu) nie je dôvodom na odmietanie (vína).