Partnera v tomto prípade tvorí vysoký obsah zvyškového cukru. Vytvára v ústach pocit plnosti, hladkosti a olejovitosti. Keďže otázka smerovala na Tokajské vína, trošku si ich rozoberieme. Pod Tokajským vínom si niekto predstavuje celú škálu vín vyrábaných v tokajskej oblasti. Tokajský furmint, Tokajskú lipovinu, Samorodné suché a sladké, a niekto iný pod Tokajom chápe výhradne Tokajský výber. Trošku nám je nápomocný už samotný zákon o vinárstve a vinohradníctve, ktorý Tokajský furmint, Tokajskú lipovinu a Tokajský muškát žltý radí medzi „akostné vína pochádzajúce z vinohradníckej oblasti Tokaj“. Pod pojmom Tokajské víno sa uvádza od Samorodného suchého cez 3, 4, 5 a 6 putňové výbery až po Tokajskú esenciu – nektár.
Podľa môjho názoru by obsah zvyškového cukru mal začínať niekde na hranici 60 g/liter. Tomu zodpovedá až trojputňový výber. Samozrejme so vzrastajúcim počtom putní okrem ceny rastie aj obsah cukru a bezcukorný extrakt. Preložené do slovenčiny to znamená, že čím viac putní, tým výraznejšia, silnejšia, širšia a bohatšia vôňa, chuť a dochuť. Šesť putňový Tokaj má obsah cukru nad 150 g/liter. Obsahom cukru mu môžu konkurovať len ľadové a slamové vína, ale pozor aj to nie zďaleka všetky.(napr. ľadový Tramín)
Ak nehľadíte na peniaze a hlavne ak dokážete zohnať Tokajskú esenciu – nektár, dosiahnete absolútny vrchol v ponuke Tokajských vín. S obsahom cukru nad 450 gramov a tomu zodpovedajúcim extraktom je hrdým držiteľom titulu: Vinum regum, Rex vinórum. Víno kráľov, Kráľ vín.

P.S. Viem si predstaviť, že vhodným partnerom by mohol byť aj Tokajský výber, vyrábaný reduktívnou technológiou, ktorý však zatiaľ vyrábajú iba „maďarskí“ producenti. To maďarskí je v úvodzovkách preto, lebo reduktívnu technológiu používajú zatiaľ len ich zahraniční investori. Pôvodní maďarskí malovýrobcovia sa pridŕžajú oxidatívnej technológie.

Spoluautor: Miroslav Jajcay, Pivnica Zlatá hus.

 

Príspevky:

tokajdiskont dňa 10.02.2006 02:21

Ochutnal som husaciu pečeň s klasicky ponímaným tokajským vínom, aj s tzv. reduktívnym. Osobne mi viac sedelo snúbenie s modernejším. Ideálne je pravdepodobne 6 putňové. K reduktívnemu tokajskému vínu môžem niečo napísať. Dovážam na Slovensko vína od f. Disznókö, ktorého vlastníkom je spoločnosť AXA (viď Nová encyklopédia svetových vín), mimochodom je to vinárstvo roka 2005. Sám som mnohokrát spomínal tieto vína ako reduktívne, čo je pravda iba v porovnaní s oxidatívnym spôsobom výroby. Aj nový zákon ukladá min. dvojročné zrenie v drevených sudoch, čo vylučuje reduktívny spôsob výroby. Konkrétne u tejto firmy prebieha kvasenie v nerezových nádržiach pri riadenej teplote, potom víno zreje v 200 L drev. sudoch z polovice nových. V prvých rokoch používali klasické franc. 225 L, ale zistili že viac vyhovujú miestne zemplínske. Ďalšia f. Oremus vo vlastníctve slávnej Vega Sicilia, necháva prekvášať v nových 200 L sudoch a zrieť v jednoročných. Moderným spôsobom výroby tokajského vína sa začal zaoberať asi desať rokov pred príchodom zahraničných investorov p.Szepsy, ale legislatíva povolila až pod tlakom západného kapitálu. Tento pán okrem vlastnej f. riadi aj firmu Kráľovský dvor s anglicko-japonskými vlastníctvom. Mimochodom vyrábajú min. 6 putňové výbery a cena je nad 1500,- Sk. Suchý Furmint je asi za 500,- Sk 0,5L, ale je to svetové víno. Momentálne je už min. tridsať firiem, ktoré sa nedržia klasiky, väčšinou je to mladá generácia vinárov. Nie som si ale celkom istý, či sa oxidácia v podobe akú sme ju v Tokaji poznali nerozvinula iba v minulom storočí. Napr. používanie nových drevených sudov tu bolo normálne už v 17. stor., totiž vína sa predávali aj zo sudom, preto bolo nutné kúpovať nové.