Začiatok je avizovaný na 17. hodinu. Prichádzam krátko pred oficiálnym začiatkom a sála je ešte poloprázdna. Na stole je len zopár vzoriek vín. V predchádzajúcich ročníkoch nebolo kam položiť fľašu. Vincúristom to ale vrásky nespôsobuje. Vedia, že kým sa naozaj začne, stôl bude plný. Evidentne si svojich poznajú. S každou minútou je miesta na stole menej a menej.

Na úvod zhodnotil uplynulý ročník Ing. Vladimír Sodoma. Od vplyvu peronospóry v čase kvitnutia, až po charakter dozrievania. Samotný akt požehnania vykonali dvaja kňazi. Evanjelický aj katolícky. Ešte trošku cimbálovky a ide sa porovnávať.
Biele vína majú vo všeobecnosti dosť alkoholu. V jednom prípade výrobca uvádzal až 16 %. V aromatike má pozoruhodne veľa vín, charakter žltého exotického ovocia. Najmä banány a spol. Je to znakom výbornej vyzretosti, na naše pomery až prezretosti hrozna. Obsah kyselín nie je nízky, ale zodpovedá ročníku. Pri väčšine bielych vín sa treba rozhodne vyhnúť malolaktickej fermentácii(odbúravaniu kyselín).
Viacero výrobcov malo na etikete označené ak už nie prívlastky, tak aspoň cukornatosť hrozna. Najnižší prívlastok ktorý som videl bol kabinet, ale pri odrode Műller Thurgau. Aj vzhľadom na zmenu cukornatosti zodpovedajúcej jednotlivým prívlastkom, bola veľmi silne obsadená kategória výber z hrozna. Vína s vysokým alkoholom a často aj zbytkovým cukrom. Vína prekvasené do sucha či takmer sucha boli až priveľmi ohnivé.
Iná je situácia pri červených vínach. Vysoký obsah alkoholu a odbúrané kyseliny, k tomu ešte vyzreté taníny, proste radosť. Najkrajšie boli vzorky Nitry a Neronetu. Cabernet Sauvignon či Alibernet, boli ešte surové. Je na ne ešte priskoro.

Nebolo možné ochutnať všetky vzorky. Niektoré sa mi neušli, k iným sa nedalo dostať, pretože sála bola časom preplnená a iné sa jednoducho nedostali do mojej pozornosti.

Aj napriek tomu by som si dovolil poukázať na niektoré nedostatky. Na Katarínsku ochutnávku prišli aj ľudia, ktorí síce majú víno radi, ale nevedia ako sa vyrába a ako má(alebo môže) ktoré štádium vyzerať. Pre „neskúsených“ bol trochu šokujúci pohľad na ešte kalné vína. Nehovoriac o tom, že prítomné kaly ovplyvňujú vôňu a chuť a zastierajú charakter vína. To je však záležitosť, ktorá sa dá napraviť veľmi ľahko. Často ide iba o to aby si vinár našiel čas. Z každého vína stačí nafiltrovať po 3 litre a na to sa dve filračné dosky dajú obetovať. Aby som bol úprimný ani ja sám som nemal svoje víno prefiltrované. Jednoducho som si na to neskoro spomenul. Ale nabral som takmer číre víno z hladiny.
Druhá vec ktorá mi vadila, bola kvalita niektorých vzoriek. Našli sa vzorky kde pola pachuť po plesni, po starom sude, sirka, oxidácia, staré kvasnice alebo aj všetko naraz. Sú to veci ktoré sa proste stávajú a stávať sa budú. Vinár by to však mal rozoznať a snažiť sa o nápravu. Ak to nerozozná sám, čo je niekedy pri vlastnom víne ťažké, mali by ho na to upozorniť kamaráti, susedia, alebo v rámci spolku nejakého spolku napríklad ako je Vincúr. Používanie drevených a najmä malých drevených sudov na výrobu bielych vín je anachronizmus. Nie že by to nebolo možné. Ale to musí byť „Pán vinár“, ktorý má najrôznejšie technológie v malíčku, aby si to mohol dovoliť. A ani ten nebude robiť všetky biele vína v dreve. Viem, že prechod na antikorovú technológiu je drahý. V tejto súvislosti ma napadajú slová Hynka Vicha, o spájaní sa vinárov do kooperativov. Stačí jeden filter, jedno čerpadlo, jedno chladenie,... . Proste je to lacnejšie. Teraz mi asi chcete vyčítať uniformitu takýchto vín. Áno súhlasím, ale ! Ak si máte vybrať medzi uniformným, ale nadpriemerným vínom, alebo hlbokým podpriemerom, dlho váhať nebudete. Viem, že ako raz Prof. Malík povedal v súvislosti s Modrou “v zvláštnej atmosfére tradicionalizmu“, to asi nie je možné. Ale aspoň dať si poradiť a spájať sily tam kde sa to čo i len trochu dá.

Ale aby záver nevyznel príliš negatívne. Väčšina vín bola slušná, veľa ich bolo dobrých a boli tam aj vynikajúce vzorky. Veltlínske zelené od Mira Duda, školské Rulandské šedé, Rulandské biele od Igora Rarigu, Jožko Rúžek s vynikajúcimi červenými, Ivan Čistý a jeho Alibernet, ... .

tv