Keďže bublinky potrebujú mať nejakú kyselinku je pravdepodobné, že v kupáži bol použitý práve Rizling rýnsky. Spoločnosť Villa Vino Rača oživila značku Chateau Palugyay už v roku 2006. Okrem tichých vín, s ktorými sa pod značkou Chateau Palugyay stretávame doteraz, sme sa mohli stretnúť aj so sektom Chateau Palugyay Sekt Blanc Brut. Ľudia z Villa Vino Rača ostali verní tradícii a v asambláži vína používali odrodu Rizling rýnsky spolu s Pinotom blanc, ktorý vínu dodal potrebnú jemnosť a krémovosť. Chateau Palugyay Sekt Blanc Brut sa na nejaký čas stratil z trhu. Nebol problém s predajnosťou ani s kvalitou, práve naopak. Chateau Palugyay Sekt Blanc Brut ročníka 2006 som mal možnosť ochutnať asi pred pol rokom a bolo to skvelé pitie.

Richard Polkoráb si na račiansky sekt znovu spomenul a viac ako tritisíc fliaš putovalo do stojanov, v ktorých sekt pomaly kvasil a odpočíval na kvasinkách niekoľko mesiacov. Ku cti račianskym vinárom slúži fakt, že sekt si od A po Zet robia vo vlastnej réžii a nespoliehajú sa na služby rakúskej sektárne, kde si dávajú robiť bublinky na kľúč viacerí slovenskí vinári.

Súčasťou asambláže je neodmysliteľný Rizling rýnsky, ktorého podiel dosahuje 50%, ale Pinot blanc bol nahradený príbuzným Chardonnay a štvrtinový podiel má aj Müller Thurgau. Rizling rýnsky a Müller Thurgau pochádzajú z račianskeho honu Antal.

Zámerom Richarda Polkorába bolo nechať vyzrievať sekt na kvasničných kaloch 9 mesiacov. Čas sa však o niečo pretiahol  a tak v čase, keď som bol na návšteve vo Villa Vino Rača, mal sekt za sebou už necelý rok. Zhodou okolností som sa stal svedkom degoržovania fliaš. Fľaše obrátené hore dnom, v ktorých sa kvasničná kaly usadili na zátke, boli ponorené do glykolového kúpeľa s teplotou -20°C. Kvasničné kaly spolu s niekoľkými mililitrami vína primrzli ku korunkovému uzáveru. Po odstránení uzáveru boli spolu s ním odstránené aj kaly a primrznuté víno. Víno, ktoré vo fľaši chýba sa dolieva tzv. dozážnym likérom. Jeho zloženie určuje aký bude výsledný typ sektu. Zvyčajne obsahuje víno, cukor a oxid siričitý na osvieženie vína. Aj keď výsledný produkt je v kategórii Brut, dozážny likér predsa len nejaký cukor obsahuje a tak som poprosil Richarda Polkorába, aby mi urobil jednu fľašu bez pridania likéru. Vznikol tak sekt, ktorý sa zvyčajne označuje ako Brut natur, Zero dosage, ale videl som aj označenie Naked Champagne, teda nahé šampanské.

Štandardne sekt v kategórii Brut obsahuje 6-12 gramov cukru na liter. Laická verejnosť zvyčajne preferuje hornú hranicu ale ako sa človek pomaly stáva znalcom, tým viac zostupuje smerom k nulovému obsahu cukru.

Výhodou sektou Brut natur je skutočnosť, že na tento štýl možno použiť iba to najlepšie víno. Cukor dokáže skryť či zamaskovať nejakú tú drobnú chybičku krásy, no ak je víno nahé, nemá sa za čo skrývať a ukáže sa také aké naozaj je.

Palugyay Blanc Brut (zero dosage)

Víno má žlto zelenkavú farbu a naozaj veľmi jemné perlenie.
Vôňa je jemná, spočiatku kvetinková, neskôr sa objaví zelené jablko a v závere krémový vnem.
V chuti je víno svieže, suché s pikantnou kyselinkou. Prejavujú sa ovocné odtiene jablka, ale dá sa nájsť aj kúsok dule a v závere odtiene citrusových plodov. V dochuti sa prejavuje ľahučký biskvit. Víno je rezké, ale čisté a pôsobí harmonicky.

Nakoľko Palugyay Blanc Brut v prevedení zero dosage sa nedá kúpiť pre korektnosť musím uviesť aj klasický Palugyay Blanc Brut. Rozdiel je len v obsahu cukru. Zero dosage má prirodzený obsah cukru po dokvasení asi 1,5 gramu a Brut navyše obsahuje prídavok 4,5 gramu cukru, teda celkovo má 6 gramov. V senzorike sa však dajú nájsť jemné rozdiely. Víno celkovo pôsobí plnšie, zakrýva biskvitový vnem, ktorý sa však časom rozvinie a bude výraznejší.

Napriek minimálnemu rozdielu som ja osobne predsa len podľahol čaru "nahého" vína. Nie nadarmo je práve táto kategória vlajkovou loďou viacerých šampanských domov.

Úplne inak sa víno prejavuje vo väčšom kalichu. Už vôňa je viac krémová a chuť už ani nie je biskvitová, ale čisto krémová s príjemnou kyselinkou v závere. Rozdiel je natoľko signifikantný, že sám by som neuveril, že ide o jedno víno. Kým v prvom prípade ide o čisto nemecký štýl sektu, rázny ovocný až kyslí, v druhom prípade sa môžeme baviť o francúzskej, či presnejšie champanskej škole, ktorá je známa krémovejším a mäkším charakterom.

Keď si na blížiaceho sa Silvestra kúpite fľaštičku sektu, najlepšie Palugyaya, nezabudnite vyskúšať rôzne druhy kalichov a porovnať si ako víno chutí.