Project CLIMVINO - Vírusová hrozba pre naše vinohrady
Vinič hroznorodý (Vitis vinifera L.) je spomedzi pestovaných plodín hostiteľom najväčšieho počtu vírusov. Doteraz sa na viniči identifikovalo viac ako 86 rôznych vírusových a subvírusových patogénov. Mnohé z nich sú špecifické iba pre Vitis spp. a neinfikujú iné hostiteľské rastliny.
Vírusy patria medzi najmenšie známe patogény škodiace na viniči. Ich veľkosť sa vyjadruje v nanometroch (milióntinách milimetra). Skladajú sa z molekulu ribonukleovej kyseliny a bielkovinového obalu (kapsidu). Tvar vírusov môže byť rôzny. Na viniči sa vyskytujú vírusy najmä takmer guľovitého, tyčinkovitého, vláknitého a baciloformného tvaru. Na jednom kry sa môže vyskytovať zároveň viacero druhov vírusov.
Vírusy sú patogény, ktoré sa môžu rozmnožovať len v živých bunkách a nemajú nezávislý metabolizmus. Pozostávajú len z genetickej informácie, ktorá preprogramuje metabolizmus hostiteľskej bunky na produkciu genetickej informácie vírusu a ďalších zložiek vírusu. Zvyčajne sa tvorba vírusu končí pre hostiteľskú bunku smrteľne, hoci niekedy sa genetická informácia vírusu môže integrovať do genómu bunky a zostať tam dlhý čas bez toho, aby spôsobila poškodenie.
Tak, ako pravdepodobne všetky živé organizmy, aj vinič sa môže nakaziť vírusmi, pričom doteraz bolo z viniča izolovaných 55 rôznych druhov vírusov. Ide o RNA vírusy, ktoré sa nemôžu integrovať do genómu hostiteľa. Rod Nepovirus, Closterovirus a Ampelovirus majú hospodársky význam. Rozšírení sú aj zástupcovia rodov Maculavirus a Vitivirus. Prenášačmi sú nematódy (v prípade nepovírusov) alebo šupinatý hmyz (Coccidae) a múčnatky (Pseudococcidae), prípadne aj mšice (Aphidina). Detekcia a identifikácia týchto vírusov sa uskutočňuje pomocou metódy DAS-ELISA.
Bežne rozšírené vírusy viniča a ich vektory
Symptómy (príznaky) sú spravidla charakteristické pre tú-ktorú virózu. Pokiaľ nie je nákaza latentná, môže sa symptomatika využiť na určenie pôvodcu choroby. Osobitný význam majú nepovírusy (najmä vírus mozaiky arábky ArMV, roncet viniča GFLV), ktoré môžu vážne poškodiť vinič a spôsobiť jeho úhyn a tiež vírusy zvinutky GLRaV.
Vľavo: Príznaky ochorenia listovej zvinutky spôsobené vírusovou infekciou. Vpravo: Hrozno viniča Zweigeltrebe napadnuté roncetom.
Na Slovensku sa v Nariadení vlády č. 49/2007 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie množiteľského materiálu na trh uvádza povinnosť testovania v selektovaných a podpníkových vinohradoch na produkciu pôvodného a základného množiteľského materiálu a certifikovaného materiálu na:
a) vírus roncetu viniča, vírus mozaiky arábky (komplex infekčnej degenerácie)
b) vírus zvinutky viniča 1, vírus zvinutky viniča 3
c) vírus latentnej škvrnitosti viniča (len u podpníkových vinohradov)
Ďalej sa vo Výnose MP SR č. 2366/2001-100, ktorým sa vykonáva §22 zákona NR SR č. 291/1996 Z.z. o odrodách a osivách uvádza zoznam vírusov a vírusom obdobných organizmov, na ktorých výskyt je testovaný množiteľský materiál zdravotnej triedy Virus frei - VF, označený ako „bezvírusový materiál“.
Testovaním sa zisťuje zdravotný stav krov viniča aj v prípade latentného vírusu, resp. latentného výskytu vírusu.
Kompletné výsledky projektu CLIMVINO nájdete na web stránke www.climvino.eu
Projekt CLIMVINO je financovaný z projektu Program spolupráce Interreg V-A SK-AT: Zníženie rizika ochorení viniča pre lepšie a zdravšie hrozno – CLIMVINO (č. 305021X645).
Vírusy sú patogény, ktoré sa môžu rozmnožovať len v živých bunkách a nemajú nezávislý metabolizmus. Pozostávajú len z genetickej informácie, ktorá preprogramuje metabolizmus hostiteľskej bunky na produkciu genetickej informácie vírusu a ďalších zložiek vírusu. Zvyčajne sa tvorba vírusu končí pre hostiteľskú bunku smrteľne, hoci niekedy sa genetická informácia vírusu môže integrovať do genómu bunky a zostať tam dlhý čas bez toho, aby spôsobila poškodenie.
Tak, ako pravdepodobne všetky živé organizmy, aj vinič sa môže nakaziť vírusmi, pričom doteraz bolo z viniča izolovaných 55 rôznych druhov vírusov. Ide o RNA vírusy, ktoré sa nemôžu integrovať do genómu hostiteľa. Rod Nepovirus, Closterovirus a Ampelovirus majú hospodársky význam. Rozšírení sú aj zástupcovia rodov Maculavirus a Vitivirus. Prenášačmi sú nematódy (v prípade nepovírusov) alebo šupinatý hmyz (Coccidae) a múčnatky (Pseudococcidae), prípadne aj mšice (Aphidina). Detekcia a identifikácia týchto vírusov sa uskutočňuje pomocou metódy DAS-ELISA.
Bežne rozšírené vírusy viniča a ich vektory
Symptómy (príznaky) sú spravidla charakteristické pre tú-ktorú virózu. Pokiaľ nie je nákaza latentná, môže sa symptomatika využiť na určenie pôvodcu choroby. Osobitný význam majú nepovírusy (najmä vírus mozaiky arábky ArMV, roncet viniča GFLV), ktoré môžu vážne poškodiť vinič a spôsobiť jeho úhyn a tiež vírusy zvinutky GLRaV.
Na Slovensku sa v Nariadení vlády č. 49/2007 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie množiteľského materiálu na trh uvádza povinnosť testovania v selektovaných a podpníkových vinohradoch na produkciu pôvodného a základného množiteľského materiálu a certifikovaného materiálu na:
a) vírus roncetu viniča, vírus mozaiky arábky (komplex infekčnej degenerácie)
b) vírus zvinutky viniča 1, vírus zvinutky viniča 3
c) vírus latentnej škvrnitosti viniča (len u podpníkových vinohradov)
Ďalej sa vo Výnose MP SR č. 2366/2001-100, ktorým sa vykonáva §22 zákona NR SR č. 291/1996 Z.z. o odrodách a osivách uvádza zoznam vírusov a vírusom obdobných organizmov, na ktorých výskyt je testovaný množiteľský materiál zdravotnej triedy Virus frei - VF, označený ako „bezvírusový materiál“.
Testovaním sa zisťuje zdravotný stav krov viniča aj v prípade latentného vírusu, resp. latentného výskytu vírusu.
Kompletné výsledky projektu CLIMVINO nájdete na web stránke www.climvino.eu