Nitriansky štatút viničného spoločenstva z roku 1692
Po dlhoročnom bádaní vo všetkých nitrianskych archívoch sa podarilo najsť z historického hľadiska významný písomný dokument. Ide o štatút viničného spoločenstva z roku 1692 spolu so 415 zápisnicami, za obdobie 44 rokov, t.j. do roku 1736.
Vinohradníctvo v chotári nášho mesta má dávnu tradíciu. S istotou môžeme tvrdiť, že sa tu pestoval vinič minimálne od založenia kláštora sv. Hypolita. Avšak prvá písomná zmienka sa nachádza v Zoborskej listine až z roku 1113. To však neznamená, že by sa v okolí Zoborského kláštora nepestoval vinič, pretože kláštor potreboval pre bohoslužobné obrady víno. Ďalšie písomné zmienky o vinohradoch dokumentovaných v listinných dokladoch sú z r. 1318 týkajúce sa dediny Branč, Kolíňany 1338, Horné a Dolné Krškany 1386, Nitrianske Hrnčiarovce 1358 a ešte v r. 1388 sa tu spomína vinohradský hon, na ktorom majú vinohrady Tormošania, Štitáre z r.1388. Od roku 1390 povoľuje zemepán poddaným a hosťom v Štitároch skultivovať pôdu na ornú pôdu a vinohrady a táto sa im dávala do dedičného užívania. Ďalšia niť zachovaných listinných materiálov je pretrhnutá, jednoducho sa nezachovali. Zatiaľ čo mestá Bratislava, Modra, Pezinok, Trnava sa môžu chváliť s dochovanými viničnými knihami a artikulami viničných štatútov. To, že mesto Nitra nemá zachované nielen spomínané štatúty, ale aj ostatné písomné listiny vďačí nepriazni osudu. V roku 1553 vypukol v meste veľký požiar, kedy zhoreli všetky mestské ,privilégia darované kráľom, ktoré boli uložené v truhlici v dome mestského richtára Tomáša Jančíka. Ďalšia pohroma mesta nastala v septembri 1620 obsadením mesta G. Betlenom a následne útokom Turkov a obsadením hradu 12. septembra, 1663. Po kuruckých vojnách v roku 1710 vypukol v meste mor, ktorému podľahlo 400 mešťanov. Ešte sa obyvateľstvo mesta nestihlo spamätať z obetí moru, už v r. 1717 vypukol v meste požiar, ktorý zachvátil Dolné mesto. V roku 1739-40 mesto opäť zastihla morová epidémia, ktorá zanechala 1242 obetí, čo predstavovalo až štvrtinu obyvateľstva mesta. O šesť rokov neskôr(1723) ďalší veľký požiar, zničil celé Dolné mesto. Požiar na Kapitulskej ulici 18. augusta 1762 bol taký katastrofálny tým, že sa príliš rýchlo rozšíril a zachvátil celé mesto. Toľko vojen, rabovačiek, ničivých požiarov nemohlo vytvoriť podmienky pre zachovanie písomných dokladov.
Rýchly rozvoj vinohradníctva umožnili hlavne mestské privilégia, podľa ktorých si mohli mešťania zakladať vinice s tým, že boli oslobodené na 5 – 10 a v niektorých prípadoch až 12 rokov od desiatkov zemepánovi. Pre dobré organizovanie činnosti a ochrany vo vinohradoch bolo potrebné vytvoriť inštanciu samosprávy. Členmi takýchto samospráv sa mohli stať iba osoby morálne bezúhonné a s dobrými odbornými znalosťami v pestovaní viniča. Richtár a viniční majstri sa volili na 2 roky, ak sa osvedčili mohli byť zvolení na ďalšie dva roky. Na funkciu richtára navrhoval zemepán dvoch kandidátov. Samosprávu tvorili : viničný richtár /pereg/ 3 – 4 pomocníci nazývaní viniční majstri a prísediaci, zvyčajne zástupcovia mestského magistrátu. V takomto zložení tvorili aj viničný súd. Súd prejednával krádeže, poškodzovanie majetku, susedské spory, ale aj ublíženia na zdraví a previnenie voči viničnému poriadku. Kto bol uznaný za vinného, bol pokutovaný. Členovia súdu nemohli konať svojvoľne. Museli postupovať objektívne podľa viničného poriadku, na to dozerali vyslaní členovia magistrátu tzv. assesori.
Nitrianky štatút viničného spoločenstva z roku 1692 pozostáva z ručne písaného “Protokolu” a súboru zápisníc v obale z hnedej kože. Tieto dokumenty sú spolu zviazané do knižnej formy o rozmeroch 195 x 294mm. Použitý bol ručne vyrábaný papier rôznej hrúbky, jednotlivé strany nie sú číslované. Pri podrobnej prehliadke bolo zistené, že pravdepodobne bol súbor v minulosti renovovaný, na čo poukazujú pomiešané dátumy zápisníc (mimo poradia). Celý súbor obsahuje 218 listov, z čoho sú 4 nepopísané.. Sedem zápisníc je preškrtnutých bez udania dôvodu. Všetky zápisnice sú signované viničným richtárom spolu s podpismi jeho pomocníkov-viničných majstrov, prísažných z mestského magistrátu ako svedkov a podpismi kupujúcich a predavajúcich.
Titulná strana viničného poriadku je písaná po latinsky: “Protokolum” pre vinice Horného Zobora, Čermáňa, Stračieho vrchu, Kalvárie, a Bitty, v čase viničného richtára Juraja Kekoja a mestského podrichtára Štefana Vassa a pomocníci richtára, napísané v Nitre, v roku 1692”. Ďalej pokračujú základné články viničného poriadku v maďarčine – “articuli” týkajúce sa práv a povinností viničného richtára a jeho pomocníkov ako aj vlastníkov vinohradov. Počet zachovaných článkov je 15, s istotou sadá predpokladať, že pôvodne ich bolo 17 ! (toto tvrdenie autor článku obhajuje tým, že tento viničný poriadok spolu s artikulami bol prepisovaný a znovu potvrdený už ako “Čermánsky” z roku 1768)
Stručný obsah článkov podľa poradia :
| Článok I | Každý počiatok je z Boha, preto každý vlastník vinice(gazda) nech sa spolieha na starostlivosť a spravodlivosť Božiu. Každý nech je spokojný so svojou úrodou hrozna, a ovocia. Kto druhému ukradne z úrody bude pokutovaný štyrmi zlatkami z čoho polovicu dostane viničný richtár a druhú polovicu poškodený. V prípade, že poškodený utrpel väčšiu škodu, tá sa musí ohodnotiť. Ak niekto uvidí zlodeja musí ho nahlásiť, ale ak tak neurobí a rozširuje také reči, že dotyčného videl, bude pokutovaný až 60 zlatkami. |
| Článok II | Každý spor týkajúci sa vinice musí byť prejednaný u viničného súdu. Členov súdu tvoria – viničný richtár, viničný majstri a prísediaci. Ak odsúdený nie je spokojný z rozsudkom súdu, môže podať apeláciu u zemepána. |
| Článok III | Pri predaji vinice musí vlastník vinicu ponúknuť najprv svojim príbuzným resp. susedom až potom ďalším záujemcom. Lehota na súhlas k odpredaju bola 15 dní. V prípade, že by sa predala bez ponuky príbuzným alebo susedom, v tom prípade je možný predaj napadnúť v lehote do 1 roka a 2 dní. |
| Článok IV | Ak príde k sporu o predaji v zákonnej lehote 1 rok a 2 dni, súd vec potvrdí, proti tomuto nie je sa možné odvolať. |
| Článok V | Ak niektorý gazda, ktorý nevlastní vinicu obžaluje vlastníka vinice tak viničný richtár spor nerieši, ale ho odkáže na mestského richtára. |
| Článok VI | Ak sa vyskytne vo viniciach nejaký spor, musí viničný richtár spolu so zástupcom magistrátu vec prešetriť na mieste. Ak sa zistí kto je zodpovedný, bude potrestaný. |
| Článok VII | Keď niekoho hovädzí dobytok vyláme viničné korene, tak sa majiteľ dobytka pokutuje za každý koreň 1 zlatkou. Okrem toho sa majiteľ dobytka pokutuje 60 zlatkami, pre porušenie zákazu. Lebo vstup dobytka do vinice sa zakazuje či v lete alebo zime. |
| Článok VIII | Ak niekto ukradne štepy alebo mladý vinič z cudzieho vinohradu, tomu sa vyrubí pokuta 12 zlatiek, z čoho dostane viničný richtár polovicu, a poškodený druhú polovicu. |
| Článok IX | Kto vyvolá hádku alebo bitku z ublížením na zdraví, alebo tajne navštevuje pivnicu suseda vo vinici, bude potrestaný podľa zákona 12 zlatkami, z čoho polovinu dostane viničný richtár a druhú polovicu poškodený gazda. |
| Článok X | Ak niekoho hovädzí dobytok spôsobí škodu vo vinici a tento dobytok sa zajme, potom je vlastník dobytka pokutovaný 14-timi zlatkami, ktoré dostane viničný richtár spolu so svojimi viničnými majstrami. Vzniknutú škodu musí však zaplatiť vlastníkovi vinice. |
| Článok XI | Každý viničný hon (vrch) je potrebné ohradiť, keď niektorý svoju ohradu nevytvorí, tak bude pokutovaný 14-timi zlatkami, ktoré sa rozdelia spoločne medzi viničného richtára a prísediacich(prísažníkov). |
| Článok XII | Kto získa alebo vysadí novú vinicu bude 12 rokov oslobodený od poplatkov, čo mu zemepán písomne potvrdí. |
| Článok XIII | Kto ponechá svoju vinicu úhorom, musí toto ohlásiť viničnému richtárovi, ktorý stanoví na akú dobu (koľko rokov) sa oplatí ponechať úhor. |
| Článok XIV | V dobe zrelosti hrozna, musí viničný richtár spolu so svojimi pomocníkmi(viničnými majstrami) chodiť častejšie do viníc aby sa tam nerobila zlodejina a iné uličníctva. |
| Článok XV | V prípade, že sa niekto neprípustne chová na viničnom hone alebo aj vo vinici, podľa viničného poriadku bude pokutovaný 12-timi zlatkami, ak sa jedná o zemana, ktorý nechce zaplatiť pokutu, tak v čase zberu hrozna, prípadne prešovania, mu viničný richtár zoberie alikvótne množstvo. Ak by sa previnilec nepodvolil pokutu zaplatiť, tak jeho vinica bude vyčlenená z viničného honu. |
| Článok XVI | Ak vinohradník druhému susedovi odvábi robotníka a prisľúbi mu vyššiu mzdu ako stanovil magistrát, tak pre túto bezočivosť a nespravodlivosť sa pokutuje 4 zlatkami. V prípade neuposlúchnutia viničného richtára a nezaplatenia pokuty, sa viničným súdom za prítomnosti starozvoleného a novozvoleného prísažného dokazuje vina a pokuta sa zvýši až na 60 zlatiek. |
| Článok XVII | Ak sa zistí pri obhliadke ohrád, že niektorá vinica je ponechaná na úhor, tak toto sa zapíše do zápisnice. O rok pri ďalšej obhliadke stavu ohrád ak sa nájde tá istá vinica ponechaná úhorom tak sa vo vinici zatlče kríž. V prípade, že vinicu nájdu v takom istom stave aj tretím rokom, vtedy sa vinica ocení a nahlási sa zemepánovi. Kto si vinicu od panstva kúpi, tomu panstvo vystaví listinu o oslobodení od poplatkov. |
Tieto “Artikuly” boli 2 x do roka vystavené pre verejnosť na magistráte, aby si ich všetci vinohradníci mohli prečítať. Aj preto nie sú pevnou súčasťou súboru zápisníc. Prvá zápisnica je z 18. októbra 1692, týkajúca sa vinice na Stračom vrchu (Szarka hegyi ), ktorú predávali Šimon Tót a Olian Tót na “večnosť” Štefanovi Sekoríkovi, susedova vinica patrila Jánovi Chemézovi.
Záverom uvádzame zoznam viničných richtárov, za obdobie 1692-1736:
| 1692-1693 | Juraj Kekoj | |
| 1694-1695 | Juraj Horváth | |
| 1696-1698 | Ján Bogdan Lakatos | |
| 1699-1701 | Martin Komlós | |
| od 1. mája | 1701-1703 | František Ellek |
| 1704-1705 | Ján Svadik | |
| 1706-1707 | Michal Kôsa | |
| 1708 | Ján Gedei Asztalos | |
| 1709 | Gašpár Busti | |
| 1711-1714 | František Peter | |
| 1714-1716 | Ján Takács | |
| 1717-1719 | Michal Panyi | |
| od augusta | 1719-1720 | František Nagy |
| od mája | 1720-1723 | Martin Belanski |
| od júna | 1723-1726 | Juraj Horváth |
| 1727-1730 | Matej Kuninger | |
| 1731-1732 | Matej Waskovics | |
| od júna | 1732-1733 | Ján Haballa |
| 1733-1734 | Martin Pereszlényi | |
| od mája | 1734-1736 | Mikuláš Nitray alias Takács |
Za obdobe 44 rokov bolo zvolených 20 viničných richtárov.
autor článku
Ing. Štefan Košovan
Pramene:
Protocholum promontorium Felso Zobor, Czerman, Szarkahegy, Kovesd et Bitte, rukopis, Nitrianska diecézna knižnica, Nitra, regal LXII
Fojtík, J. : Nitra, monografia, Nitra 1977
Fusek, G., Zemene, M., R.,: Dejiny Nitry od najstarších čias po súčasnosť, Nitra 1998
Kazimír, Š. : Pestovanie viniča a produkcia vína na Slovensku v minulosti, SAV, BA 1986
Post scriptum
Objavením vzácneho dobového dokumentu sa postupne mažú biele miesta v histórii mesta Nitra. Výpovednú hodnotu dokumentu ocenia odborníci z odboru geografie, demografie, sociológie, majetkového práva, ekonómie a histórie. Bohaté skúsenosti z organizácie počas ôsmych storočí viničného spoločenstva umožnili koncom 17. storočia pokračovať v zakladaní samospráv v týchto regiónoch vo forme “ Horských obcí”.
Fotografiu poskytol Štefan Košovan