Nie len mladé vína v Topoľčiankach.
Do Topoľčianok chodím rád. Veľmi rád. Možno je to dobrým vínom, možno dobrou kuchyňou, neviazanou atmosférou, ale celkom určite predovšetkým príjemnými ľuďmi. Tohtoročné otvorenie degustácie mladých vín bolo možno o niečo slávnostnejšie ako zvyčajne. Pozvanie totiž prijala ....
...prvá dáma slovenského šľachtenia, Dorota Pospíšilová. Chateau Topoľčianky zožalo jeden z historických úspechov, titul šampióna v kategórii prírodne sladkých vín na súťaži AWC Vienna, práve vďaka odrode Devín a tým pádom aj vďaka šľachtiteľke Dorote Pospíšilovej. V mene celej spoločnosti jej symbolicky poďakoval Milan Waldner spolu s Marikou Lumnitzerovou.
V mene Európskeho fóra vinnej kultúry odovzdal jeho prezident Ján Všetečka - Konstanty, obraz od významného českého výtvarníka Martina Šárovca spoločnosti Chateau Topoľčianky. Išlo o obraz z jeho "pražského obdobia" z roku 1977. Obraz bol akoby poďakovaním za vína, ktoré Chateau Topoľčianky poskytlo na slávnostné podujatia organizované Európskym fórom vínnej kultúry, pri propagácii slovenských vín.
Zaujímavým kultúrnym spestrením bolo vystúpenie frontmana skupiny Desmod, Kuliho. Milan Waldner, generálny riaditeľ Chateau Topoľčianky, žiadal Kuliho aby zaspieval nejakú "duchoňovku". Všetci čakali pieseň "V dolinách ", ale Kuli si zvolil pieseň Čardáš dvoch sŕdc. Po niekoľkých piesňach z repertoáru skupiny Desmod, nastal znovu čas na "duchoňovku" a tento raz to bola naozaj skladba "V dolinách ", lenže bol v tom malý háčik. Kuli požiadal Milana Waldnera aby si zaspievali duet. Ich spoločné vystúpenie bolo akýmsi vyvrcholením spoločenskej časti večera a po ňom nasledovala voľná degustácia vín, Chateau Topoľčianky.
Predstavenie mladých vín nie je iba o mladých vínach. Okrem "mladých vín" mali pozvaní hostia možnosť ochutnať aj vybrané vína aktuálneho ročníka 2015, či vynikajúce sekty. Hostitelia pre Dorotu Pospíšilovú pripravili malý degustačný set z odrôd, ktoré vyšľachtila. Devín v prevedení neskorý zber, výber z hrozna a bobuľový výber a aj jedno červené víno, z odrody Hron. Pani Pospíšilová sa zaujímala doslova o všetko a na všetky jej otázky dokázal odpovedať Karol Kríž, ktorý má vinohrady doslova v malíčku.
Počas degustácie som postupne ochutnal pekné mladé vína a pri každom stolíku bolo okrem mladých aj niekoľko vín ročníka 2015, ktoré sú zatiaľ ešte iba v niektorom zo štádií výroby. V pamäti mi utkvelo už štandardne výborné Veltlínske červené skoré, ktoré je podľa mňa dokonalou odrodou na mladé víno. Ani neviem prečo som si nejako nevšímal Bouvierovo hrozno. Pravdepodobne preto, že je v kategórii polosuché. Mal som možnosť si tieto vínka ochutnať ešte doma a musím priznať, že na túto situáciu presne sedí veta: nasaď si klobúk hlupáka a postav sa do kúta(bližšie v recenzii vína).
Posledný zo stolíkov už tradične patrí bublinkám. Biely a ružový Prezident, klasická 1933 Brut, niečo extra dry. Osobne mám rád 1933 v Brute. Presne pred rokom sme sa bavili s výrobným riaditeľom Milošom Ševčíkom o množstve cukru v sekte 1933 Brut a vyslovil myšlienku, že ak je surovina na výrobu sektu prvotriedna, môže byť obsah cukru ešte nižší. Faktom je, že, nazvime ho štandardný zákazník, ocení skôr nejaký ten gram cukru navyše a sekty s obsahom cukru pod šesť gramov (Extra Brut)sú skôr doménou znalcov. Tento raz som sa pri sektoch stretol pre zmenu s Tiborom Fernerom, enológom Chateau Topoľčianky a len tak mimochodom spomenul, že práve dnes degoržovali Prestige cuvée 1933 Brut, ktoré má obsah cukru 5 gramov, teda patrí do kategórie Extra Brut. Víno nebolo vychladené a tak to Tibor Ferner išiel zariadiť. Asi po pol hodinke priniesli fľašu na ktorej bola námraza a slávnostne sme jej šli zoťať hlavu. Sabráž sa síce podarila ukážkovo, avšak z fľaše vytieklo asi tak deci sektu. Zvyšok bol zamrznutý na kosť. Až vtedy Tibor Ferner prezradil, že na chladenie použili suchý ľad, ktorý v závislosti od podmienok môže dosahovať teplotu až takmer -80°C. Ďalšie dve fľaše už chladili iba 5 minút.
Tento večer mal pôvodne patriť mladým vínam a vlastne aj patril, ale napriek veľmi peknej mozaike mladých vín, vo mne stále rezonuje ten Extra Brut. Krásne suché ušľachtilé médium, ktoré napriek tomu, že prešlo degorzážou iba pár hodín predtým, dokázalo chytiť za srdce.
V čase keď značná časť vinárov podľahla trendu, či skôr neduhu, postupného zvyšovania obsahu cukru vo víne, si veľmi cením rozhodnutie zostúpiť s obsahom cukru smerom dole. Aby človek prijal takéto, priznajme si pre väčšinu zákazníkov nepopulárne rozhodnutie, musí mať dôveru v kvalitu vlastného vína, ktoré sa nepotrebuje žiadnu barličku v podobe cukru. V Chateau Topoľčianky majú na sebadôveru určite dosť dôvodov.