Do Radošiny som išiel nafotiť nejaké interiéry. A ako to už pri takejto príležitosti zvykne chodiť, neostalo len pri fotení. V Radošine robia biele vína v antikore, červené vo veľkých približne päťtisíc litrových sudoch.

Začal by som asi Mladým vínom. Mladým s veľkým „M“ pretože, Muškát moravský je v predaji ako Mladé víno. Intenzívne aromatické, svieže a ľahké víno. V dochuti sú chvíľkami cítiť muškátové hrozienka. Muškáty sa nie vždy vydaria, tento sa ale vydaril. Pivnica Radošina pre Mladé víno zvolila úplne novú etiketu, ktorá nekorešponduje s líniou radošinských vín.

Vybral som tri vína ktoré Vám chcem predstaviť. Napriek tomu ešte rád upozorním na Chardonnay. Mohutné víno s jemnými tónmi žltého ovocia. Víno má však ešte čas a skôr sa pravdepodobne dostanú na trh vína ktoré si predstavíme.

Ak radošinské víno potom určite Radošinský Klevner. Ten tohtoročný je vydarený, možno ako legendárny ročník 1947  (Svadba Kráľovnej Alžbety II). Jeho senzoriku si necháme nakoniec. Druhým je tiež biele víno, Sauvignon. Hrozno je z Radošiny.

Sauvignon, výber z hrozna, 2006

Po naliati do pohára sa vo víne uvoľní rozpustený oxid uhličitý. Víno má zelenkavý nádych.
Vo vôni podchladeného vína je viac exotického ovocia ako Sauvignonu. Jemná vôňa banánov, ku ktorej sa začnú pridávať už typické sauvignonové markery. Vôňa listov čiernej ríbezle, listov a plodov egreša. Niekto by ju mohol označiť aj ako vôňu zelených paradajok, či žihľavy. Čím je víno v pohári dlhšie, tým viac egrešových tónov pribúda. Vo výdychu je aj trošku bazy.
Po ochutnaní vína ma ako prvá napadne veta z hodnotenia mojmírovského Rizlingu rýnskeho pred rokom. Mladý a ešte divý...., ale to by som sa opakoval. V chuti rozhodne neprehliadnete živú kyselinku, ktorá sa hlási od prvého momentu. Pri držaní vína v ústach na podnebí cítite, ako prchajú aromatické látky zodpovedné za florálne tóny. List ríbezle s náznakom žihľavy. Druhou chuťou je egreš, alebo možno ešte lepšie označenie je vinohradnícka broskyňa. Do toho po celý čas spieva kyselinka, ktorá sa lúči ako posledná. Vyšší alkohol pekne sekunduje a vytvára pocit plnosti a možno až sladkosti v závere. Najmä ak víno držíte v ústach dostatočne dlho na to aby sa zohrialo. Vtedy vynikne jeho plnosť.
V chuti nájdeme(ak hľadáme) aj trošku horčinky, ktorá ale s florálnymi tónmi celkom pekne ladí. Dokonca rozmýšľam, či by nebolo lepšie nechať ju tam. Ak by sa víno vypilo do roka určite by mi tam nevadila. No ak budem(čisto teoreticky)piť toto víno o 3 roky, uprednostním hladšiu chuť. Víno vďaka svojej kyselinke môže bežať dlhšiu trať.

Druhým vínom je červené Zweigeltrebe. Vybral som ho preto, že sa mi páči a preto, že je to víno ktoré má radošinský rukopis. Ak ho porovnávam v pamäti s ročníkom napr. 2004, je to identický typ vína, ale kvalita zodpovedá ročníku 2006

Zweigeltrebe 2006

Farba vína zodpovedá veku vína a je zreteľná prevaha fialových tónov. Intenzitou sa dá zaradiť niekam do stredu spektra.

Už vôňa vína zaujme. Plný košík červeného kôstkového ovocia. Čerešne, višne. Podľa vône by som hádal Alibernet.
Chuť je ovocná, červené a čierne ovocie. Víno je v chuti plné a hladké. Zatiaľ má výrazný tanín. No v tak mladom víne sa tomu ani nemožno čudovať. Pokiaľ si spomeniem na Zweigeltrebe od Pivnice Radošina, výraznejšiu kyselinu možno považovať za typickú. Inak tomu nie je ani pri tomto víne. Kyselina je v chuti prítomná po celý čas a v závere dominuje. V dochuti vína je výrazné ovocie(ten tanín sa kamsi vytratil). Možno je to iba môj pocit, ale povedal by som, že vnímanie ovocia je ovplyvnené kyselinou.
Po chvíľke sa v dochuti a vo výdychu objavuje čierne ovocie - čierne ríbezle. V zásade treba dôsledne rozlišovať víno, ktoré chceme popíjať len tak a víno určené do gastra. Pivnica Radošina sa orientuje na gastronómiu a z tohto pohľadu je víno ideálne. Najmä k mastnejším jedlám.

Posledným vínom je pýcha Radošiny, Radošinský Klevner.

Rulandské šedé výber z hrozna, 2006

Víno ešte nebolo filtrované, ale je po druhej stáčke. Farba vína je v reduktívnej oblasti, aj keď vzhľadom na ročník je zelených tónov(1) menej ako napr. v minulom roku v rovnakom čase. Odtieň aj intenzita farby zodpovedajú modernej technológii.
Vôňa.
Prvý nos je kvetinkový. Jemná vôňa jarných kvietkov. Druhý nos je trochu iný. Rulandské šedé, alebo ak chcete Radošinský Klevner, bol vždy špecifický. Korenistý, aromatický, plný. A to sú vône druhého nosa. K prvotným kvetinkovým vôňam sa pridáva korenistá vôňa chlebovej kôrky. Nepredstavujte si pod tým chlebovinku Rulandského bieleho. Aj keď sú rodina, Rulandské šedé je predsa len niečo iné. Aj kôrka aj kvetiny sú ideálne vyvážené.
Chuť je plná a zdá sa, že aj sladká(2). V chuti sa najprv prejavia tie kvetinky, ktoré prejdú do jemnej hrušky, na pozadí marhuľa. Kyselinka je ideálna, začne sa prejavovať v tretej tretine a doznieva v dochuti. Dochuť je veľmi dlhá. Ovocná a svieža. Prázdny pohár voní po tej kôrke.

Víno je plné, extraktívne, a aj opojné. Na tomto víne ma zaujala kombinácia kvetiny, ovocia a chlebovej kôrky. Alkoholu môže byť tak cca 13,5 % ale skôr ešte viac. Víno je plné a hladké práve vďaka tomuto alkoholu. Špecifická aróma, ktorá je kombináciou všetkého spomenutého, zostáva v ústach ešte dlho, predlho.
Toto víno navrhujem zaradiť pod ópiový zákon. Ak sa ho raz napijete, nedokážete prestať.

Víno nesie radošinský rukopis. Znalec v ňom nájde battonage, ktorá v spojitosti s ročníkom 06 dáva výborné výsledky a vína na dlhé trate. Nemožno ju však aplikovať šablónovito, na všetky vína, čo mi trochu vadilo v ročníku 05.

(1)Odtieň vína priamo súvisí s vyzretosťou hrozna. Kým nevyzreté hrozno má prevahu zelenej(tzv. chlorofylové tóny, vo farbe, vôni aj chuti), dobre vyzreté hrozno je žlté. Na rozdiel od zelenej farby, ktorej nositeľom je chlorofyl, ktorý nemá žiadne priaznivé účinky na ľudský organizmus nositeľom žltej, je skupina látok zvaná karotenoidy. ß-karotén je známy provitamín A, štiepením ktorého vznikajú dve molekuly vitamínu A.

(2) Sladkosť vína môže mať viacero príčin. Obsah zvyškového cukru je len jedna z nich. Plnosť, guľatosť, či olejovitosť vína, niekedy tiež sladkosť spôsobuje aj obsah vyšších alkoholov(pre jednoduchosť glycerol) a obsah alkoholu(v tomto prípade etanolu) nad 13% obj. Takéto vína môžu pôsobiť nasladlo až sladko, aj napriek minimálnemu obsahu cukru.

Pivnica Radošina má ešte ďalšie vína ktoré bude treba ochutnať. Hrozienkové Rulandské modré (28 °NM) je nabombované víno o ktorom je ale predčasné písať. Možno tak o dva mesiace. Niekedy v týchto dňoch sa bude fľašovať aj kabinetný Alibernet zo Strekova. Presne ten Alibernet ktorý je v NSV, ale teraz navyše absolvoval zopár mesiacov v bariku. Všetko to budú určite zaujímavé témy.

tv