Informácie o súboroch cookie.
Tieto stránky využívajú súbory cookie.
Používaním tejto stránky vyjadrujete súhlas s používaním súborov cookie.
01
september
2017

Degustácia kolekcie Národného salónu vín 2017

Výber 100 najlepších slovenských vín pod jednou strechou
01.09.2017 00:00
27
december
2017

Jánske vína BITA 2017

Srdečne Vás pozývame na " Jánske vína Bita 2017 - zimná verzia". Na ochutnávku bude na 11-tich stanovištiach pripravených viac ako 100 vzoriek vín ( prevažne mladých ) od vinohradníkov z lokality Nitra Dolné Krškany hon Bita.
Podmienky na výrobu vína boli v roku 2017 v našej lokalite vynikajúce príďte sa sami presvedčiť.
27.12.2017 14:00
Domov > Články > Z domova > 

Môj pohľad na Národný salón vín

Môj pohľad na Národný salón vín

Náš čitateľ a vinár v jednej osobe Mišo Kuropka, otvoril diskusiu pod článkom Národný salón vín 2017. Odpovedať formou diskusie sa mi vidí nevhodné, predovšetkým z hľadiska rozsahu, tak som sa rozhodol reagovať formou článku.
Naozaj si myslite, že budeme brať vážne výsledky degustácií, kde si vinári hodnotia vlastné vína a udeľujú im zlate medaily? Nehovoriac o tom, že v porote nie je žiadny zahraničný medzinárodne uznávaný odborník. Namiesto toho sú tam obchodníci s enologickými preparátmi.....

Od novinára Vášho formátu by som skôr očakával, že poukáže na skutočnosť, že skoro všetky vína sú ročníky 2016 a 2015. Vrátane tých červených. To naozaj chceme ako vinári neustále deklarovať, že nemáme na viac iba preto, že to vraj zákazník tak chce?
Aký ma význam Salón, kde zo sto vín 10 zoberie Golguz a ďalších 10 Matyšák? Ako to prispieva k vytváraniu vinárskej kultúry, k zlepšovaniu vinárskeho povedomia?


Ani neviem kde začať. V jednom komentári je obsiahnutá problematika, ktorej riešenie presahuje jednu generáciu. Oceňujem kritický hlas, ale nepáči sa mi konfrontačný tón. Poďme na jednotlivé body postupne.


Naozaj si myslite, že budeme brať vážne výsledky degustácií, kde si vinári hodnotia vlastné vína a udeľujú im zlate medaily? Nehovoriac o tom, že v porote nie je žiadny zahraničný medzinárodne uznávaný odborník. Namiesto toho sú tam obchodníci s enologickými preparátmi.


Otázka problematiky degustátorov je stará ako víno samo. Či sa nám to páči, alebo nie, vínu najlepšie rozumejú vinári samotní. Iné kategórie ľudí ako sú someliéri či novinári(aj tí píšuci o víne) majú svoje limity. Veľmi často majú problém s identifikáciou technologických vád a chcieť od nich aby dokázali rozoznať napr. potenciál vína, posúdiť jeho textúru a pod. je niekedy priveľa aj na vinára. Stačí spomenúť, že registrovaných máme viac ako 500 vinárov, ale prvú či druhú ligu ich nehrá viac ako 50. To už nehovorím o tom, že pre značnú časť vinárov je oslovenie "pán someliér" doslova urážkou.

nsv_2016_04

Faktom je, že víno najlepšie hodnotia práve tí vinári, ktorí ho vedia aj najlepšie vyrobiť. Takže v dohľadnej dobe sa mi nezdá pravdepodobné, že by v hodnotiacich komisiách mohli vinárov nahradiť "erudovaní nezávislí odborníci". Predpokladám, že je všeobecne známe, že pri hodnotení sa neberú do úvahy najvyššie a najnižšie hodnotené vína, takže ak by chcel vinár vysokým hodnotením svojmu vínu pomôcť, prípadne nízkym hodnotením niekoho poškodiť, jeho hodnotenie sa neberie do úvahy. Kto sedel v komisii vie, že rozoznať vlastné víno v línii iných vín, nie je vždy jednoduché. Verte či nie, vinári, aspoň niektorí z nich, majú aj svoju degustátorskú česť. Viem o desiatkach prípadov keď vinár svoje víno spoznal a doslova ho odpálil, pretože práve v tej línii vín zistil, že nie je také dobré ako si pôvodne myslel.
Z našej kuchyne prezradím, že pracujeme na inovácii systému VínkoPRO, ktorý organizátora súťaže automaticky upozorní ak bude mať niektorý z hodnotiteľov v komisii svoje víno. Dokážeme to nastaviť aj tak aby systém upozorňoval aj na iné konflikty ak sú nám známe. Už samotné použitie systému v jeho súčasnej podobe znemožňuje akékoľvek snahy s výsledkami manipulovať, takže tu problém nehľadajte.


Nie som organizátorom súťaže Národný salón vín a preto by som nemal vynášať nič zo zákulisia. Napriek tomu však prezradím, že zo šiestich komisií predsedali vinári iba dvom z nich. V týchto komisiách si predsedovia hodnotili v jednom prípade dve a v druhom prípade tri vlastné vína. Do Národného salónu vín sa nedostalo ani jedno z nich. To asi hovorí za všetko.


Otázka zahraničných degustátorov je téma sama o sebe. Slovenské Metro ako prívesok toho pražského, pravidelne pozýva pražské someliérske hviezdy, ktorých mená však u nás nikomu nič nehovoria. Teda až na Iva Dvořáka. Výsledné hodnotenie je veľmi ......použijem eufemizmus,...rozpačité. A to môžeme povedať, že Česi majú k štýlu našich vín pomerne blízko.


Môžeme skúsiť zaloviť v inom rybníku, zvanom Master of wine. Je to nepochybne prestížny titul, ale ..... bežná verejnosť vôbec netuší, kto je to MW, obvyklá taxa týchto ľudí je tak 1000 eur na deň a po tretie, každý z nich je na čosi špecifické zameraný.  Podčiarknuté, zrátané, mínusy prevažujú nad plusmi.
Ak by som za niečo zahlasoval, tak je to pravidelná komunikácia s novinármi píšucimi o víne. To má zmysel vtedy, keď na cieľových trhoch budeme vyvíjať aj nejaké aktivity. Napriek tomu, že to nerobíme a ak, tak iba individuálne(viď napr.Jaro Macik), novinárov by som nevylučoval. Aby boli naši vinári vonku úspešní, musí byť najprv Slovensko vnímané ako krajina vína. Nie som si však istý, či je najvhodnejšie ich pozývať práve na výber vín do Národného salónu vín. Môžeme ich pozvať na čokoľvek iné. Otvorenie novej kolekcie Národného salónu vín, odovzdávanie ocenení, atď.


Od novinára Vášho formátu by som skôr očakával, že poukáže na skutočnosť, že skoro všetky vína sú ročníky 2016 a 2015. Vrátane tých červených. To naozaj chceme ako vinári neustále deklarovať, že nemáme na viac iba preto, že to vraj zákazník tak chce?


Čo na to povedať? Snáď, že úprimne ďakujem za kompliment a zvyšok odpovede by vydal aj na takú menšiu monografiu. Ja osobne som za najkrajšie červené považoval víno z našej komisie ročníka 2009. Do Salónu sa dostalo, ale neprešlo do rozstrelu. Ak by som ho mal v rozstrele, dal by som mu svoj hlas. To, ktoré sa stalo šampiónom dostalo môj hlas, pretože bolo najlepšie z rozstrelových vín, ale pre mňa osobne stále hlboko pod dvetisícdevinou. Opakujem, je to môj osobný pohľad a komisia rozhodla inak.


Aký ma význam Salón, kde zo sto vín 10 zoberie Golguz a ďalších 10 Matyšák? Ako to prispieva k vytváraniu vinárskej kultúry, k zlepšovaniu vinárskeho povedomia?


Zľahka nadviažem na môj posledný odstavec. Ak by bola 2009 postúpila do rozstrelu, pravdepodobne by tam zvíťazila, pretože tam nikto nepoznal ročník a nemohol argumentovať, že to víno je do Salónu pristaré. V takom prípade by nemal Matyšák štyroch šampiónov, ale piatich. A navyše, Golguz má síce 10 vín v Salóne, ale Matyšák ich nemá 10, ale ešte o štyri viac. Aký to má význam? Odpoviem protiotázkou. Aký význam by malo ak by bol počet vín na jedného vinára obmedzený? Mám to chápať tak, že sa chceme vrátiť do čias keď bolo vsjo ravno? Máme 500 vinárov, tak v Salóne by sme mali mať 500 vín? Pekne od každého jedno aby nikto nebol urazený? Ak má Matyšák v Národnom salóne vín 14 vín a dodám, že aj 4 šampiónov, svedčí to o jeho prevahe. Technologickej, znalostnej a možno aj finančnej pretože si dokáže kúpiť či dopestovať hrozno v TOP kvalite. Len tak na okraj, koľko vinárov pracuje s inertnou atmosférou už počas lisovania? Tam niekde by som hľadal príčiny Matyšákovej dominancie a nie v sprisahaní slobodovinárov. 


Otázka podriaďovania sa zákazníkovi je ďalšia z obšírnych tém. Môžeme filozofovať o tom, prečo zákazník uprednostňuje primárne arómy, a čo mňa osobne mimoriadne se.... srdí, prečo je vo vínach z roka na rok viacej cukru. Počnúc najmenšími vinárstvami, končiac najznámejšími. Verím tomu, že každý jeden vinár sa snaží vyrobiť čo najlepšie víno, ak mu ale vyšší obsah cukru, či voňavejšie(a zároveň jednoduchšie) víno pomôže načas zaplatiť všetky splátky, odvody, mzdy, ťažko mu čosi vytýkať.

 
Nejdem sa tváriť, že všetko je v najlepšom poriadku a že v Národnom salóne vín sú tie najlepšie slovenské vína. Národný salón vín je komerčný projekt, ktorý sa musí uživiť sám. Veľa vinárov tam svoje najlepšie vína vôbec neprihlási. Dôvodom je vyrobené množstvo, predajná cena, štýl vína, ješitnosť a takto môžeme pokračovať ešte dlho. Bolo by treba veci zmeniť? Určite áno. Potreboval by Národný salón vín reprezentatívnejšie a prístupnejšie priestory? Samozrejme. Bolo by potrebné viac sa venovať  marketingu? Jednoznačne. Potrebujeme vzdelanejších vinárov a degustátorov? Potrebujeme väčšie pochopenie zo strany štátu napr. v otázke ochrany pred škorcami? Potrebujú sa vinári chrániť pred obalovou loby? Na všetky otázky aj tie nevyslovené, je odpoveď áno. Lenže na všetko treba peniaze. V tomto sa nám naši českí, rakúski a aj maďarskí susedia sakramensky vzdialili. Preto si myslím, že NSV funguje vzhľadom na okolnosti celkom dobre.  


Post scriptum. Som úprimne vďačný Mišovi Kuropkovi za jeho komentár. Jediné čo nás niekam posúva je kritika. Budem rád ak sa zapojí viacej ľudí, či už je to problematika Národného salónu vín, marketingu, vzdelávania, či čohokoľvek čo nás posunie o kúsok ďalej.