Miro Fondrk: Tri hviezdičky pre mňa znamenajú možno viac ako titul šampióna
Kým titul šampióna predstavuje niečo najvyššie, doslova ultimátne, na AWC Vienna udeľujú ešte jedno ocenenie, jednu, dve alebo tri hviezdičky. Toto ocenenie možno neznie tak honosne, ale predsa len znamená veľa. Obzvlášť tie tri hviezdičky sú rovnako nedostižné ako titul šampióna. Kým slovenským vinárom sa v doterajšej histórii AWC Vienna podarilo dosiahnuť na titul šampióna dvakrát, zaradenie sa do skupiny trojhviezdičkových vinárstiev sa podarilo tiež len dvakrát. Zhodou okolností(?) v tom istom roku. Pre úplnosť dodávam, že šampióna získali dvakrát Château Topoľčianky, prvýkrát v roku 2014 a v tomto roku a trojhviezdičkovým vinárstvom sa stali Žitavské vinice v roku 2014 a Vinárstvo Miro Fondrk, ktorému sa to podarilo v tomto roku.
Možno sa pýtate čo to vlastne znamená, zaradiť sa medzi trojhviezdičkové vinárstva na AWC Vienna. Do hodnotenia sa počíta šesť najvyššie hodnotených vín od jedného vinára. V závislosti od bodového súčtu sú nastavené hranice pre udelenie jednej dvoch či troch hviezdičiek. Na zisk troch hviezdičiek je treba dosiahnuť 546 bodov, čo znamená, že každé jedno víno musí mať v priemere aspoň 91 bodov. Verte mi, že to vôbec nie je jednoduché. Ako som napísal v úvode článku, získať titul šampióna je niečo úžasné a je to métou každého vinára. Na zisk titulu šampióna však stačí urobiť jedno jediné víno. Aj keď treba hneď druhým dychom dodať, že musí byť naozaj excelentné až geniálne, čo Devín zo Château Topoľčianky naozaj je. Na zisk troch hviezdičiek, však treba presvedčiť celou kolekciou a to nie len na úrovni 90 bodového zlata, čo samé o sebe nie je jednoduché, ale musíte dosiahnuť šiestimi vínami aspoň 91 bodov v priemere.
A teraz to najdôležitejšie. Miro Fondrk to vždy vedel s červenými vínami. Prvýkrát som ho ako vinára zaregistroval pred rokmi na Vínnych trhoch Pezinok, kde mal excelentný zlatý Hron a neskôr s ním získal aj šampióna VTP. V ostatných rokoch si z výsledkových listín slovenských ale aj medzinárodných súťaží pamätám jeho červené vína. Slovensko je krajina bielych a ružových vín, sem – tam sa podarí aj pekné červené, ale v živote by mi nenapadlo, že Slovák môže na AWC Vienna vybojovať tri hviezdičky výhradne červenými vínami. Dlho sme počúvali, že na Slovensku nikdy veľké červené víno neurobíme. V tom čase v tom tvrdení možno bol kus rácia, ale už autor výroku Panta rhei musel tušiť, že raz budeme robiť aj krásne červené vína, aj keď aspoň zatiaľ, iba na juhu Slovenska. Veď nakoniec čo iné mohol Planón tým výrokom myslieť.
Miro Fondrk sa už pred rokmi zamiloval do viníc na južnom Slovensku a dnes má krásnu kolekciu červených vín. Na súťaž v žiadnom prípade neposiela vína ročníka 2019, v lepšom prípade 2018, tak ako je to bohužiaľ často zvykom. Rovnako ako vinári vo vyspelom vinárskom svete, dopraje im čas. Zo šiestich vín boli štyri vína ročníka 2015 a dve vína ročníka 2016. Dokonca aj z bielych bolo najmladšie ročník 2017.
Zo šestice vín mal najvyššie bodové hodnotenie Cabernet 2015, ktorý získal 92,3 bodu. Je to čistý Cabernet Sauvignon, ktorý pochádza zo strekovského rajónu, konkrétne z Jasovej.
Na druhom mieste je Hron 2015, 91,5 bodu, Jasová,Frankovka 2016, 91,4 bodu, Pezinok
El&Fi II 2015, 91,3 bodu, kompozícia odrôd Merlot, Cabernet Sauvignon a Neronet, Jasová
Merlot 2015 90,3 bodu, Jasová
a Pinot noir 2016, 90,2 bodu, strekovský rajón, obec Belá.
Ešte si neodpustím uviesť siedme víno v poradí, ktorým je El&Fi III 2017. Nie je zlaté, je „iba“ strieborné, s hodnotením 89,5 bodu, ale ja osobne ho hodnotím vyššie ako zlaté El&Fi II 2015.
Rozhodovanie, ktoré vína si predstavíme bolo pomerne jednoduché. V domácom archíve som mal dve z nich a k tomu ešte El&Fi III(ale ak by som aj mal II, určite by som mal silné nutkanie otvoriť si III).
Začnem od konca. Ako prvé si predstavíme El&Fi III 2017
Na rozdiel od svojho predchodcu, víno nie je klasickou kupážou á la bordeaux, ale je spojením Cabernet Sauvignon a Cabernet franc, pekne po bratsky, fifty - fifty. Oba pochádzajú z Rúbane.
El&Fi III 2017 private reserve
Farba vína je sýta, rubínovočerveného odtieňa, víno je viskózne.Vôňa je výrazná, ale nie je jednoznačne definovateľná čo sa týka druhu ovocia. Je to skôr kompozícia tvorená čiernou ovocnosťou ostružín, možno nejaké čučoriedky, náznak čiernych ríbezlí. Červenú ovocnosť reprezentujú sladké brusnice. Arómy dreva sa začnú objavovať až po pokrúžení kalichom. Káva, lignín, možno céder. Vôňa je mäkučká, krásne predýchaná, ale víno je stále ešte iba na začiatku svojej púte.
V ústach je víno šťavnaté, taníny tvoria výraznejšiu štruktúru, v tejto chvíli sú čisto zamatové. Víno pôsobí mäkko, v aromatike sa vynára veľmi rafinovaný tón lesných černíc, prechádzajúcich do celkovej šťavnatej ovocnosti, ktorá sa postupne rozpúšťa v horkej čokoláde s dávkou čistého kakaa.
Telo víno je dobre stavané, ale v tejto chvíli je víno ešte mladistvé, aj keď mimoriadne sľubné.
Body niekde na úrovni 90. Víno chutnať na druhý deň asi veľkú zmenu neprinesie, to skôr o rok, či o dva. Ak ho máte v archíve, tak si ho ešte držte.
Po predýchaní sa vo vôni objavuje výraznejšia ríbezľa.
Napriek tomu, že víno je tvorené dvomi cabernetmi, som po ochutnaní zahlásil, ako ho ten Merlot pekne zmäkčuje....
Druhým vínom v poradí je Pinot noir. Jeho výber nie je z núdze cnosť, ale Pinot noir predstavuje akési pomyselné opozitum celému zástupu cabernetových vín.
Pinot noir 2016, private reserve
Krásna pinová farba, žiadna nepatričná intenzita a červenočerešňovo - tehlový tón. Aj bez pokrúženia kalichom je vôňa intenzívna. Dominantná ovocnosť kôstkových višní a tmavých čerešní v takom šteklivo sviežom prevedení a zároveň o citlivo vyvážené pozadie kávy a horkej čokolády. Po 24 hodinovom predýchaní vôňa trochu dospela, už nie je tak hravo šteklivá, ale ovocnosť sa stala serióznou, viac sa prehĺbila a lepšie si rozumie aj drevom v pozadí.
V chuti je víno komplexné, výrazne štruktúrované jemnučkými tanínmi, ale mohutnej štruktúry s prejavom horkej čokolády. Ovocnosť vína je krásne šťavnatá, čierne čerešne, višne, korenistá kôstka postupne sa utápajúca v čokoláde. Po 24 hodinách je víno krásne šťavnaté, kyselkavé, s klasickou tmavou ovocnosťou čerešní a višní, ale akoby pribudol aj kúsok modrej ovocnosti v podobe sušenej slivky, či dokonca slivky v čokoláde. Záver vína je zladený, jednotlivé vnemy akoby sa zliali do jedného akordu a celkový pocit je niečo čo nenazvem inak ako eleganciou.
Víno má skvelý potenciál a vďaka životodarnej kyselinke a skvelej štruktúre bude ozdobou môjho archívu aj o pár rokov. Teda ak prežije....
To najlepšie na koniec. Víno ma mimoriadne oslovilo už pri bežnej ochutnávke, keď boli jedným z radu a venoval som sa mu nanajvýš pár minút, ale keď som mal možnosť otvoriť si fľašu a alepáčilo
Cabernet 2015
Farba vína je svojou intenzitou niekde v strede spektra, možno trošku plus, odtieň svojím posunom od bordovo červenej k náznaku tehlovej v tenkej vrstve prezrádza vek, ale gradient farby zase hovorí o stále stúpajúcom potenciály vína.Už prvé letmé ovoňanie prezrádza, že máme do činenia s komplexným a viacvrstvovým vínom. Výrazná a intenzívna ovocnosť sa snúbi s ľahučkým lignínom a skvelým výrazným ristrettom. Hlboká čistá vôňa s dominanciou do sladka vyzretých čiernych ríbezlí. To je stále iba prvý nos. Pokrúženie kalichom ešte prehĺbi vôňa, ku cassisu pribudnú aj černice a z empyreumatík sa začína vynárať tušenie sladkého drievka. Pri takomto víne by sa žiadalo, nechať víno ešte v kalichu dýchať, pokojne aj hodinu, bez toho aby som si upil, ale to sa proste nedá.
V ústach je víno excelentne štruktúrované tanínmi tej najjemnejšej textúry, spočiatku sa javia ako hodváb, predsa však je to zatiaľ „iba“ zamat. Ovocnosť vína je výrazná, ale v ústach sa empyreumatiká hlásia o slovo o niečo viac ako vo vôni. Mäkké predýchané a vyzreté víno, plné horkej čokolády, ristretta, jemnučký lignín s rovnako jemným cédrom a sladké drievko si skôr domýšľam ako by som ho v ústach cítil. Víno má plné alkoholické telo, ktoré si uvedomíte iba ak ho hľadáte, inak je krásne harmonické, plné, teplé, vyzreté.
Už v tejto chvíli, keď som s vínom strávil tak 10 – 15 minút mu udeľujem 93 -94 bodov. V každom prípade však ide o víno, ktoré si zaslúži venovať mu tak aspoň dva dni.
Ak by som mal vínu niečo vytknúť, je to možno vyšší stupeň elegancie, ocenil by som asi viac cédrového dreva, pevnosti, ale to by sme sa celkom iste prehupli cez magickú 95.
Mimochom, v prázdnom kalichu mi popri dreve zavanul aj rozmarín.
O 4 dni neskôr: Na farbe sa nezmenilo vôbec nič, vôňa sa však zliala do jedného ušľachtilého a elegantného vnemu o ktorom viete, že je tvorený ovocím, drevom, kameňom, možno bylinami, ale jednotlivé tóny jednoducho nedokážete rozobrať.
V ústach je to krásne hladké, šťavnaté a rafinovane ovocné, podmanivé médium. Na ovocnosti ma nadchla jej skladba. Nie je to iba klasický cassis, či prezreté černice, ale nádherná kompozícia sviežej a zároveň sladkej červenej ovocnosti brusníc, čiernych ostružín, šťavnatých ríbezlí v tom najelegantnejšom prevedení. Záver je ozdobený notou rozmarínu a úplný záver patrí tentoraz skôr cédru ako čokoláde. Stále je prítomný tanín, ktorý ešte bude držať víno v excelentnej kondícii.