Vývoj meteorológie paradoxne urýchlili letecké operácie počas druhej svetovej vojny. Postupne sa do meteorológie zapájali aj merania pomocou rádiosond, ktoré prinášali informácie aj z vyšších vrstiev atmosféry. V ďalších desaťročiach sa informácie rozšírili o údaje získané radarovým meraním a meteorologickými družicami. Napriek obrovskému technologickému rozvoju počas ostatného obdobia, zostávajú klasické prízemné techniky pozorovania a merania naďalej základom pre získavanie meteorologických informácií.
Meteostanice pozostávajú z jednotlivých snímačov, ktoré merajú potrebné veličiny. Každý prístroj vieme prispôsobiť konkrétnym požiadavkám. Niekde nám postačia základné snímače, ktoré merajú napríklad len teplotu, vlhkosť  a tlak vzduchu, na iných miestach musíme doplniť merania aj o ďalšie parametre. Zvykne sa merať rýchlosť vetra, slnečný svit, teplota a vlhkosť pôdy a v poľnohospodárstve veľmi dôležité parametre, ako ovlhčenie listov a teplota rastliny. Dôležité je tiež zvoliť nakoľko presné údaje potrebujeme. Presnosť meraných údajov sa odvíja práve od odvetvia, v ktorom sa meteorologická stanica využíva (letectvo – smer a sila vetra, ovocinárstvo – teplota, najmä pri jarných mrazoch a pod.).

 

Každé zariadenie je dizajnované tak, aby vydržalo nepriaznivé počasie a popritom zaznamenávalo merané veličiny s presnosťou na úrovni profesionálneho výskumu spĺňajúceho normy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO). Každá meteostanica by mala poskytovať vzájomne porovnateľné údaje, preto je potrebné získavať údaje v približne rovnakých podmienkach. Svetová meteorologická organizácia určuje v prvom rade metodiku merania jednotlivých veličín  (napríklad v akej výške nad zemským povrchom sa jednotlivé veličiny merajú) a v neposlednom rade, aké parametre musia meteorologické zariadenia spĺňať. Meteorologické stanice musia spĺňať nasledujúce požiadavky: presnosť merania, ultranízka spotreba, bezdrôtové fungovanie, jednoduchá inštalácia bez údržby s využitím udržateľných zdrojov (solárne napájanie).
Umiestnenie meteostaníc podlieha prísnym predpisom. Podľa možností by meteostanica mala byť umiestnená na reprezentatívnom prízemnom mieste, na rovnom teréne ďaleko od rušivých vplyvov a prekážok. Údržba vrátane čistenia jednotlivých krytov by mala byť pravidelná. V prípade správnej montáže meteostanice zostáva jediným problémom vandalizmus. Snímač na meranie rýchlosti a smeru vetra by mal byť umiestnený v reprezentatívnej výške na stožiari v otvorenej krajine.
Meteorologická stanica vyžaduje len minimálnu pozornosť agronóma. Občas je vhodné fyzicky ju skontrolovať, ak by sa však vyskytol akýkoľvek problém, upozornia ho na to získané dáta. Napríklad, nepresné dáta o zrážkach môžu byť spôsobené zaneseným zrážkomerom, v takomto prípade je nutné mechanicky ho vyčistiť. Počas vykonávania agrotechnických zásahov je nevyhnutné postupovať tak, aby jednotlivé časti meteostanice neboli poškodené. Napríklad, počas aplikácie postrekov je vhodné kritické časti zakryť (napríklad plastovým vrecúškom). Jednotlivé snímače a prístroje  možno presúvať, pri tom je však potrebné dbať na to, aby základná tyč bola v horizontálnej polohe (vhodné je použiť vodováhu).


 


V rámci projektu CLIMVINO bola v Rakúsku a na Slovensku vybudovaná sieť meteostaníc. Namerané údaje z týchto meteostaníc a kompletné výsledky projektu CLIMVINO nájdete na web stránke www.climvino.eu